BRATISLAVA. „Hoj, mor ho, detvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu...“ Originál slávnej básne Sama Chalupku z roku 1864 je napísaný rukou v písanke, akú používali prváci na základnej škole. Jej listy sú zažltnuté a na niektorých miestach začínajú hnednúť.
Rovnako sú na tom aj originály Hviezdoslavových básní, listov Ľudovíta Štúra aj pamätník jeho milej, Adely Ostrolúckej. Za všetko môže technológia výroby papiera z 19. storočia, keď do jeho vláken pridávali kyseliny. Ak kyslý papier nezakonzervujú, hrozí rozpadnutie kníh na prach.
Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave spolu so Slovenskou národnou knižnicou v Martine majú liek. Unikátny projekt vybudovania konzervovacieho centra v bývalých vojenských zdravotníckych skladoch vo Vrútkach však potrebuje 44 miliónov eur. Vláda má rozhodnúť v najbližších týždňoch.
Magdaléna Brincková, riaditeľka Archívu literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice si opatrne navlečie biele rukavice. Reštaurátori hovoria, že z kníh sa dá odstrániť všetko, len nie ľudský pot.
Každá stránka zvlášť
Z trezoru Brincková vyberá pamätník Adely Ostrolúckej. Biele strany striedajú kresby, nakoniec venovanie Ľudovíta Štúra. „Vidíte túto hnedú škvrnu?“ ukazuje na neveľkú machuľu. Škvrna bez odkyslenia pohltí celý pamätník.
„Na Slovensku je v archívoch približne 200 kilometrov materiálov. Asi 60 až 70 percent z nich je na kyslom papieri,“ vysvetľuje Dušan Katuščák, generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice.
Knihy a listiny dnes národná knižnica odkysľuje vo svojich laboratóriách. Každú knihu musia rozobrať na strany, proces je zdĺhavý, trvá aj tri dni.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Vedúca reštaurátorka Anna Boďová sype do nádoby s vodou uhličitan horečnatý a ponára doň očistenú stranu. Papiere zbavené kyslosti potom schnú na sušiakoch podobných tým na bielizeň. Poškodené strany podlepia japonským priesvitným papierom. Strany potom opäť zviažu do knihy.
Knižnica takto dokáže ročne zachrániť 200 kníh, potrebovala by 20-tisíc. Katuščák hovorí, že knihy sa tak rozpadnú skôr, ako ich stihnú zachrániť.
FOTO SME - VLADIMÍR šIMÍČEK
Porazia kyseliny
Slovenskí výskumníci však prišli s metódou, ktorá základ konzervácie kníh skráti na jediný deň. Majú dva spôsoby – mokrý so špeciálnym roztokom a suchý s konzervačným práškom.
Mokrou cestou je možné obnoviť aj vzácne a tajné historické dokumenty bez toho, aby ich vôbec vyberali zo škatule, nieto ešte rozoberali na strany. „Častice roztoku sú také malé, že cez stenu archívnej škatule prenikajú ako mravce pomedzi kvádre,“ vysvetľuje Radovan Tiňo z fakulty.
FOTO SME - VLADIMÍR šIMÍČEK
Slovenská metóda sa volá papersave – Unisaver. „Je to v súčasnosti najlepšia metóda na svete,“ tvrdí Michal Jablonský, odborný asistent z fakulty. „Je to dôležité pre zachovanie písomného dedičstva. To nemá nič spoločné s politikou alebo s nacionalizmom. Buď to urobíme, alebo to zanikne,“ varuje riaditeľ národnej knižnice Katuščák.
Maďarič tlačí knihy za hranice
Súhlas vlády na obnovu kníh nie je istý, hovorí DUŠAN KATUŠČÁK, generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice.
Nebolo by lacnejšie knihy reštaurovať v zahraničí?
Každá krajina na tom pracuje sama. Národný egoizmus aj kultúrny imperializmus v Európe stále existujú. Zamietli sme vývoz. Aj mňa pán minister Maďarič lámal, prečo by sme to vraj nevyviezli do Nemecka. Povedal som: V žiadnom prípade.
Čím ste ho prehovorili?
Jednoducho to neprichádza do úvahy. Neuznal to. Ak to vláda neschváli, tak sa knihy rozpadnú. Táto národná vláda sa tvári, že jej strašne záleží na kultúrnom dedičstve, tak majú šancu to dokázať.
Ide o veľkú zákazku za milióny eur. Priláka aj iných?
Obávam sa, že nás budú tlačiť, aby sme to robili externe, teda nehospodárne. Krúžia tu okolo nás neskutočné skupinky žralokov. Nemajú tušenie o knihách, len vidia obrovskú sumu peňazí a siloumocou sa snažia. Keď sa ich pýtam, či to niekedy videli, povedia, že si niekoho najmú. Ak to nebude čisté a transparentné, môže to krachnúť a bude to veľká hanba.Ján Krempaský
Beata
Balogová
