BRATISLAVA. Výbor ministrov Rady Európy (RE) považuje za problém 20-percentnú hranicu pre používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku. Hovoriť ním tým pádom nemôžu obyvatelia obcí, ktorí tam žijú v dostatočnom počte, ale nedosahujú 20-percentný podiel na populácii.
Túto územnú výhradu pokladá za nezlučiteľnú s Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov a vyzýva slovenské orgány, aby predmetnú hranicu prehodnotili. Vyplýva to zo správy o priebehu a výsledkoch druhého kola monitorovania úrovne implementácie charty na Slovensku, ktorú ministerstvo zahraničných vecí predložilo do pripomienkového konania.
Na základe odporúčaní má Slovensko zabezpečiť výučbu všetkých menšinových jazykov na všetkých príslušných úrovniach a informovať rodičov o jej dostupnosti. Zlepšiť sa má dostupnosť verejnoprávneho televízneho a rozhlasového vysielania vo všetkých menšinových jazykoch a podporiť súkromné rozhlasové a televízne vysielanie v menšinových jazykoch.
Slovensko málo podporuje menšinovú tlač
Súkromné televízie podľa výboru odrádza od vysielania v menšinovom jazyku nutnosť zabezpečiť slovenské titulky pre všetky programy. Rezort diplomacie pripomína, že novela jazykového zákona túto povinnosť odstránila, a to pri regionálnom alebo lokálnom vysielaní určenom pre príslušníkov národnostnej menšiny vrátane podujatí v priamom prenose.
Podľa Výboru ministrov RE má Slovensko podporiť tiež vydávanie novín v menšinových jazykoch. MZV konštatuje, že je to možné cez grantové programy ministerstva kultúry a Úradu vlády SR. "Grantový program Kultúra národnostných menšín je prioritne zameraný na podporu vydávania denníkov, týždenníkov, mesačníkov a elektronických periodík národnostných menšín, pričom ich periodicita závisí výlučne od rozhodnutia jednotlivých žiadateľov," upozorňuje.
Z odporúčaní výboru vyplýva aj potreba presadzovať opatrenia zamerané na zrušenie praxe neodôvodnených zápisov rómskych detí do škôl pre deti so špeciálnymi potrebami a plošné vzdelávanie rómskych detí v ich jazyku. Ministerstvo poukazuje na fakt, že vyhlásením štandardizácie rómskeho jazyka v júni 2008 sa položili legislatívne základy pre vytvorenie plnohodnotných podmienok na výchovu a vzdelávanie v ňom vrátane prípravy pedagógov vyučujúcich tento jazyk. Dodáva, že do predmetného obdobia sa používal rómsky jazyk v predškolských zariadeniach ako pomocný či podporný.
Náprava do roku 2012
Odporúčanie o implementácii charty jazykov na Slovensku prijal výbor ministrov 28. novembra minulého roku. Tým bolo ukončené druhé kolo monitoringu, ktoré sa začalo v roku 2008. Tretiu správu má Slovensko predložiť do novembra 2012.
Charta je jedným z dohovorov Rady Európy. Prijatá bola v roku 1992 a platnosť nadobudla 1. marca 1998. Zo 47 členských štátov RE ju ratifikovalo 24 štátov, Slovensko 20. júla 2001.
Vytvorená je na ochranu a podporu regionálnych alebo menšinových jazykov ako ohrozeného aspektu európskeho kultúrneho dedičstva. Nestanovuje však individuálne alebo kolektívne práva užívateľov regionálnych alebo menšinových jazykov. Na jej základe sú jednotlivé štáty povinné prijať také opatrenia, aby sa tieto jazyky zachovali a rozvíjali ako živý aspekt európskej kultúrnej identity. Neurčuje ani neodporúča presné percentuálne vyjadrenie užívateľov týchto jazykov, na ktoré by sa mali vzťahovať opatrenia stanovené v charte.
Dokument sa skladá z preambuly a piatich častí. SR vybrala pre bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský jazyk od 49 do 53 ustanovení z tretej časti charty, pričom minimum je 35. Tretia časť obsahuje opatrenia na podporu používania jazykov vo verejnom živote. Ide o ťažiskovú oblasť, týkajúcu sa vzdelávania, súdnictva, správnych orgánov a verejných služieb, médií, kultúrnej činnosti a kultúrnych zariadení, ekonomického a sociálneho života, ako aj cezhraničnej spolupráce.
