BRATISLAVA. Zrútené priečky, padajúce komíny a trhliny v stenách starších domov. Takéto následky by mohlo na Slovensku vyvolať najväčšie očakávané zemetrasenie, škody by však nemali byť výrazne ničivé.
Seizmológ Jozef Kristek z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského hovorí, že zemetrasenie hrozí aj Slovensku. Horšie ako minulý rok v Taliansku, kde zničilo historické mesto Aquila, však podľa expertov môže byť len v extrémnom prípade. Naposledy sa zem v Európe triasla tento týždeň pod hladinou Stredozemného mora, omnoho viac obetí mali nedávne otrasy na Haiti a v Čile.
Zemetrasenia na Slovensku 5. júna 1443 – otrasy takmer zničili Banskú Štiavnicu; 28. júna 1763 – v Komárne zahynulo 63 ľudí; 15. januára 1858 – vlnenie zeme poškodilo takmer všetky domy v Žiline; 9. januára 1906 – Dobrá Voda, najsilnejšie zemetrasenie 20. storočia.
Zdroj: Fakulta matematiky, fyzikya informatiky UK
Autorizovaný stavebný inžinier Alexander Tesár zo Slovenskej akadémie vied hovorí, že aj na takúto silu zemetrasenia sú budovy u nás pripravené.
„Územie Slovenska môžeme charakterizovať ako oblasť so strednou úrovňou zemetrasnej aktivity,“ vysvetľuje Kristek. Podľa neho sa maximálne očakávané magnitúdo pre oblasť západných Karpát pohybuje v intervale od 6,2 do 6,8. Sila zemetrasenia na Haiti bola asi 7.
„Predpovedať čas, miesto a veľkosť zemetrasenia dostatočne presne je v súčasnosti nemožné,“ hovorí seizmológ. Už dnes vedia experti posúdiť riziko a podľa toho odporučiť aj stavebné normy.
Tesár tvrdí, že budovy u nás sú projektované na zemetrasenie s magnitúdom sedem. Medzi seizmologicky najaktívnejšie oblasti Slovenska podľa Kristeka patria Komárno, Pernek a Modra, Dobrá Voda pri Trnave, okolie Trenčína a Žiliny, stredné Slovensko, Spiš a Slanské vrchy na východe krajiny.
Od roku 1034 zažilo Slovensko najmenej 660 citeľných zemetrasení. Minimálne štyri z nich spôsobili veľké škody.
Beata
Balogová
