Privatizér nedal zamestnancom ani akciu

Pozostatkom mečiarovskej privatizácie je aj zvláštny kolobeh akcií, ktoré mali patriť ľuďom z firmy.

Papierne v Ružomberku sú vidieť aj cítiť už z diaľky.Papierne v Ružomberku sú vidieť aj cítiť už z diaľky.(Zdroj: SME – JÁN KROŠLÁK)

Pozostatkom mečiarovskej privatizácie je aj zvláštny kolobeh akcií, ktoré mali patriť ľuďom z firmy.

BRATISLAVA. Bývalí zamestnanci SCP Ružomberok prišli o milióny korún. Už štrnásť rokov čakajú na podiel vo firme, kde roky pracovali. Asi sa ho nedočkajú.

Po privatizácii v roku 1996 mali robotníci dostať 15 percent akcií papierní. Dodnes z balíka nevideli ani korunu. SCP mali v čase predaja základné imanie vyše 4 miliardy korún a čistý ročný zisk asi 120 miliónov korún, čo mohlo znamenať dividendy v hodnote niekoľko tisíc korún ročne pre každého z približne 3500 zamestnancov.

Fabriku sprivatizovala firma Eco-Invest, ktorú ovláda podnikateľ Milan Fiľo. Spoločnosť najskôr prevod akcií na zamestnancov odkladala, potom sa so štátom dohodla, že radšej zaplatí pokutu 10 miliónov korún. Teraz tvrdí, že zamestnancom nikdy akcie dať ani nemohli, pretože „zmluvný záväzok je neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný".

„Splnili to v Slovnafte, Ladciach, Dusle Šala, Biotike Lupča. Jediný, kto to nedal, je Milan Fiľo," hovorí o akciách pre zamestnancov Štefan Gavorník, vtedajší šéf prezídia Fondu národného majetku.

Napojená na HZDS

O privatizácii vo výkonnom výbore fondu rozhodoval aj Igor Pinkava, neskorší poslanec HZDS. Firma, v ktorej sa neskôr stal predsedom predstavenstva, získala krátko po privatizácii 34­-percentný podiel v Eco-Investe. V orgánoch tejto firmy sedeli viacerí ľudia blízki HZDS.

Šance zamestnancov na to, že sa ešte k akciám dostanú, sú mizivé. Spor je na Krajskom súde v Žiline, okresný súd však rozhodol, že nárok zamestnancov je premlčaný. Súd už o prípade rozhodoval viackrát, ani raz v prospech zamestnancov.

Akcie nešli zamestnancom, namiesto toho putoval 34-percentný podiel v Eco-Investe hneď po privatizácií do neznámej bratislavskej firmy Spoločná istota, kde pôsobili ľudia blízki riaditeľovi SIS Ivanovi Lexovi a vládnemu HZDS.

Predseda predstavenstva Spoločnej istoty Igor Pinkava bol neskôr poslancom za HZDS. Ide o toho istého človeka, ktorý predal Fiľovi SCP ako člen výkonného výboru Fondu národného majetku (FNM). Ten v tom čase predával štátny majetok.

Po kúpe SCP Fiľo vybavil na FNM predĺženie termínu, dokedy mal vydať akcie zamestnancom. Nový termín bol koniec roka 1998.

Majster výnimiek

Po nástupe prvej vlády Mikuláša Dzurindu si dohodol s novým vedením FNM (ovládaného už koalíciou SDK, SMK, SDĽ, SOP), že zaplatí zmluvnú pokutu 10 miliónov korún, a tým už nemusí odovzdať lukratívne akcie zamestnancom SCP.

Občiansky zákonník však hovorí, že „dlžník je zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení". Inými slovami, tým, že Fiľo zaplatil 10-miliónovú pokutu, nezbavil sa povinnosti dať zamestnancom 15-percentný podiel.

Navyše, zmeny zmluvných podmienok podľa kompetenčného poriadku FNM schvaľuje prezídium fondu. Dohodu s Fiľom však schválil iba výkonný výbor. Takže je otázne, či bola zmena podmienok platná.

Krátko pred voľbami v roku 2006 si Fiľo vybavil dodatok k privatizačnej zmluve, ktorý už hovoril o 10-miliónovej pokute ako o „odstupnom", a ktorý konštatoval, že zaplatením tejto sumy „uvedený zmluvný záväzok (odovzdať zamestnancom podiel - pozn. red.) zanikne".

Fiľo sám text dodatku navrhol, podpísal ho Peter Huňor za FNM.

V písomnom vyjadrení pre denník SME firma Eco-Invest uviedla, že dodatok k privatizačnej zmluve bol uzavretý preto, lebo medzinárodný audit vo firme žiadal „právnu istotu".

Podľa právnika Petra Vačoka, ktorý v roku 2008 podal v prípade trestné oznámenie Úradu špeciálnej prokuratúry, týmto došlo k bezdôvodnému obohateniu sa zo strany firmy Eco-Invest, „ktorá zaplatením zmluvnej pokuty vo výške 10 miliónov korún získala 15 percent základného imania, ktorého hodnota je minimálne v sume pol miliardy korún". Podnet bol zamietnutý.

FNM už v máji 1999 disponoval právnou analýzou o tom, ako by mohol fond odstúpiť od privatizačných zmlúv. „Pri podstatnom porušení zmluvy je možné od nej odstúpiť hneď," konštatovala skupina komerčných právnikov. V privatizačnej zmluve z roku 1996 je napísané, že porušenie povinnosti vydať akcie pre zamestnancov SCP „sa považuje za podstatné porušenie zmluvy".

Namiesto toho, aby fond od zmluvy odstúpil, súhlasil so zrušením povinnosti pre Eco-Invest za 10 miliónov korún.

Vedeli, že Fiľovi tým darujú veľké peniaze? „K tomuto sa neviem vyjadriť," povedal Huňor z fondu. „Tie čísla si nepamätám. Keď sa niečo chce hľadať, tak sa hľadá. Bola to normálna žiadosť, akých sa na fonde preberalo veľa."

Záchranca Gavorník

Iróniou prípadu je, že záujmy vtedajších zamestnancov teraz obhajuje Štefan Gavorník. V čase, keď Eco-Invest kúpil SCP, bol prezidentom FNM. Gavorník je dnes predsedom občianskeho združenia Eco-Papier Ružomberok, ktoré vzniklo v roku 2006, aby „podporilo spoločný postup pri uplatňovaní práv priznaných zamestnancom bývalých SCP".

Zatiaľ Gavorník a spol. prehrali všetky súdne spory vo veci nesplnenia povinnosti Eco-Invest aj na Najvyššom súde.

Minulý rok Okresný súd Ružomberok spochybnil, či je Eco-Papier vôbec oprávnený domáhať sa na základe privatizačnej zmluvy akcií, a konštatoval, že gavorníkovci nedokázali, že dodatok k zmluve je neplatný.

Súd tiež povedal, že uplatnenie práv na základe zmluvyz roku 1996 je dávno premlčané. Eco-Papier sa odvolal a vec teraz posudzuje Krajský súd v Žiline.

Gavorník hovorí, že bojuje za práva zamestnancov, a že nemá dohodnutú žiadnu odmenu v prípade úspechu.

Ľudia HZDS hrali na Istotu

Tridsaťštyri percent bolo ako zaklínadlo. Mečiarovi ľudia ho použili viackrát.

BRATISLAVA. Prví akcionári Spoločnej istoty boli pomerne neznámi ľudia - Jozef Straško, Anton Martaus a Ivan Benda. Všetci boli vtedy vrcholovými manažérmi v štátnych bankách. Orgány Spoločnej istoty však obsadili ľudia, ktorí dali firme jasnú politickú farbu.

Prvým predsedom dozornej rady bol Karol Melocík, v roku 1995 šéf kancelárie riaditeľa SIS Ivana Lexu. V dozornej rade sedeli Alexander Lipčák, z firiem z impéria rodiny Lexovcov, a Milan Chovanec, advokát poslankyne HZDS Ľudmily Muškovej. Pôsobila tam aj Daša Lenčešová, manželka poradcu vtedajšieho ministra financií Sergeja Kozlíka z HZDS. Firma mala sídlo v Bratislave na rovnakej adrese ako firmy Vinlan a VÚB Invest Holding, kde pôsobil Melocík.

Výpis zo Strediska cenných papierov ukazuje, že v roku 1996 pribudol na účet Spoločnej istoty 34­percentný podiel vo firme Eco-Invest. Stalo sa to len tri týždne po privatizácii SCP.

Základné imanie SCP bolo 4,6 miliardy korún, podiel Spoločnej istoty tak mohol mať hodnotu asi miliardu. Nie je známe, koľko Istota za akcie zaplatila.

Späť k Fiľovi

Necelé štyri roky po tom kúpil podnikateľ Milan Fiľo od Spoločnej istoty 34-percentný podiel v Eco-Investe, v ktorom už bol rozhodujúcim akcionárom. Kúpna cena bola smiešnych 340­tisíc korún (v tom čase Eco-Invest už ovládal 97 percent akcií v SCP Ružomberok).

Za Spoločnú istotu ako predseda predstavenstva podpísal predajnú zmluvu Igor Pinkava. Ten istý Pinkava, ktorý za FNM podpísal pôvodnú privatizačnú zmluvu s Eco-Investom.

V Spoločnej istote v čase predaja pôsobil aj Pavol Krištof (HZDS), donedávna štátny tajomník ministerstva hospodárstva, obžalovaný z neplatenia dane a odvodov. Bol tam aj Jozef Straňák, bývalý poslanec HZDS.

Podobný scenár

Keď sa Spoločná istota zbavila podielu v Eco-Investe, zlúčila sa s firmou Pignus. Táto spoločnosť mala vtedy za sebou podobný presun podielov. Pignus dostal pri privatizácii Elektrosvitu Nové Zámky v roku 1997 podobne 34­percentný podiel.

V relácii STV Reportéri v roku 2008 niekdajší poslanec ZRS Ján Garai povedal, že firmu presadzoval vtedajší podpredseda výkonného výboru FNM, nominant HZDS Ján Porvazník. Garai bol medzi kupcami Elektrosvitu, jeho strana bola vo vláde s HZDS. „Tak sa politická vrchnosť dohodla, že tridsaťštyri percent ide pre HZDS," povedal. Porvazník sa v roku 1999 stal predsedom predstavenstva Pignusu.

Pignus neskôr predal akcie z privatizácie firme Unico Trade, za ktorou stáli pôvodní privatizéri Elektrosvitu. Oficiálna cena bola len 200-tisíc korún, podľa predajcu v skutočnosti išlo o päť miliónov korún.

Tom Nicholson
Martaus: Vtedy boli čudné časy

ANTON MARTAUS zo Spoločnej istoty o podiele v Eco­-Investe vraj netušil.

Ako získala Spoločná istota podiel vo firme Eco-Invest?

„Ježiš, dávate mi ťažkú otázku. Firma vznikla s ambíciou privatizovať, ale potom zanikla, hlavný zámer sa nerealizoval.“

Aspoň niečo ste realizovali. Podiel v Eco-Investe mohol mať hodnotu miliardu korún.

„O tom neviem, lebo pôvodný zámer bol usilovať sa o privatizáciu bánk.“

Nie je to čudné, že by ste ako spolumajiteľ nevedeli o získaní takého veľkého majetku?

„No, je to čudné. Vtedy boli čudné časy.“

Tom Nicholson
Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  3. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  4. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  6. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  7. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  8. ZSE ako jediné prináša Virtuálnu batériu pre fotovoltiku
  9. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie
  10. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma
  1. Podnikanie a významné ukazovatele v roku 2019
  2. Smartfóny Samsung Galaxy S priniesli množstvo inovácií
  3. eKasa prichádza na Slovensko
  4. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  5. 4 úkony, ktoré treba absolvovať po založení s.r.o.
  6. Konferencia - EU support for research
  7. A dynamic year in the industrial and logistics sector
  8. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici
  9. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  10. Zápis do Registra partnerov vo verejnom sektore
  1. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 19 009
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 13 102
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 11 036
  4. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 8 255
  5. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 937
  6. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie 4 666
  7. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 4 449
  8. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 4 200
  9. Esin Group: Líder Iniciatívy poľnohospodárov vydiera 4 192
  10. Zbrojársky líder z Považia pomáha ľuďom 4 040

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Rádiové dievčatá svietili v tme a zomierali. Firma o nich klamala

Maľovali ciferníky, advokáti ich nechceli brániť.

Neprehliadnite tiež

Odborník: Obmedzenia sú pre rozvoj Bratislavy nevyhnutné

Cenký v prvých dňoch obmedzení predpokladá masívne problémy.

Prípravy na uzatvorenie cestnej premávky na Mlynských Nivách.

Mlynské Nivy pripravujú na uzáveru (fotogaléria)

Bratislavu čaká náročné obdobie.

Opozícia sa v pondelok pokúsi odvolať ministerku Lubyovú

Dôvodom na odvolanie ministerky školstva je škandál pri prideľovaní stimulov na vedu.

Ministerka školstva Martina Lubyová.

Liptovská Mara dala najväčšej priehrade meno i symbol

Ako minca má dve strany, tak ich má aj Liptovskán Mara. Jej lícom je spútaný Váh, ktorý sa vďaka priehrade prestal vylievať, rubom sú osudy vysťahovaných rodín, ktorým nepovedia inak ako vytopenci.

Veža pôvodného svätomarského kostola, jedného z najstarších v Liptove.