Pozostatkom mečiarovskej privatizácie je aj zvláštny kolobeh akcií, ktoré mali patriť ľuďom z firmy.
BRATISLAVA. Bývalí zamestnanci SCP Ružomberok prišli o milióny korún. Už štrnásť rokov čakajú na podiel vo firme, kde roky pracovali. Asi sa ho nedočkajú.
Po privatizácii v roku 1996 mali robotníci dostať 15 percent akcií papierní. Dodnes z balíka nevideli ani korunu. SCP mali v čase predaja základné imanie vyše 4 miliardy korún a čistý ročný zisk asi 120 miliónov korún, čo mohlo znamenať dividendy v hodnote niekoľko tisíc korún ročne pre každého z približne 3500 zamestnancov.
V čom je rozdiel medzi mečiarovskou privatizáciou a dneškom? (komentár Mariána Leška).
Fabriku sprivatizovala firma Eco-Invest, ktorú ovláda podnikateľ Milan Fiľo. Spoločnosť najskôr prevod akcií na zamestnancov odkladala, potom sa so štátom dohodla, že radšej zaplatí pokutu 10 miliónov korún. Teraz tvrdí, že zamestnancom nikdy akcie dať ani nemohli, pretože „zmluvný záväzok je neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný".
„Splnili to v Slovnafte, Ladciach, Dusle Šala, Biotike Lupča. Jediný, kto to nedal, je Milan Fiľo," hovorí o akciách pre zamestnancov Štefan Gavorník, vtedajší šéf prezídia Fondu národného majetku.
Napojená na HZDS
O privatizácii vo výkonnom výbore fondu rozhodoval aj Igor Pinkava, neskorší poslanec HZDS. Firma, v ktorej sa neskôr stal predsedom predstavenstva, získala krátko po privatizácii 34-percentný podiel v Eco-Investe. V orgánoch tejto firmy sedeli viacerí ľudia blízki HZDS.
Šance zamestnancov na to, že sa ešte k akciám dostanú, sú mizivé. Spor je na Krajskom súde v Žiline, okresný súd však rozhodol, že nárok zamestnancov je premlčaný. Súd už o prípade rozhodoval viackrát, ani raz v prospech zamestnancov.
Akcie nešli zamestnancom, namiesto toho putoval 34-percentný podiel v Eco-Investe hneď po privatizácií do neznámej bratislavskej firmy Spoločná istota, kde pôsobili ľudia blízki riaditeľovi SIS Ivanovi Lexovi a vládnemu HZDS.
Predseda predstavenstva Spoločnej istoty Igor Pinkava bol neskôr poslancom za HZDS. Ide o toho istého človeka, ktorý predal Fiľovi SCP ako člen výkonného výboru Fondu národného majetku (FNM). Ten v tom čase predával štátny majetok.
Po kúpe SCP Fiľo vybavil na FNM predĺženie termínu, dokedy mal vydať akcie zamestnancom. Nový termín bol koniec roka 1998.
Majster výnimiek
Po nástupe prvej vlády Mikuláša Dzurindu si dohodol s novým vedením FNM (ovládaného už koalíciou SDK, SMK, SDĽ, SOP), že zaplatí zmluvnú pokutu 10 miliónov korún, a tým už nemusí odovzdať lukratívne akcie zamestnancom SCP.
Občiansky zákonník však hovorí, že „dlžník je zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení". Inými slovami, tým, že Fiľo zaplatil 10-miliónovú pokutu, nezbavil sa povinnosti dať zamestnancom 15-percentný podiel.
Navyše, zmeny zmluvných podmienok podľa kompetenčného poriadku FNM schvaľuje prezídium fondu. Dohodu s Fiľom však schválil iba výkonný výbor. Takže je otázne, či bola zmena podmienok platná.
Krátko pred voľbami v roku 2006 si Fiľo vybavil dodatok k privatizačnej zmluve, ktorý už hovoril o 10-miliónovej pokute ako o „odstupnom", a ktorý konštatoval, že zaplatením tejto sumy „uvedený zmluvný záväzok (odovzdať zamestnancom podiel - pozn. red.) zanikne".
Fiľo sám text dodatku navrhol, podpísal ho Peter Huňor za FNM.
V písomnom vyjadrení pre denník SME firma Eco-Invest uviedla, že dodatok k privatizačnej zmluve bol uzavretý preto, lebo medzinárodný audit vo firme žiadal „právnu istotu".
Podľa právnika Petra Vačoka, ktorý v roku 2008 podal v prípade trestné oznámenie Úradu špeciálnej prokuratúry, týmto došlo k bezdôvodnému obohateniu sa zo strany firmy Eco-Invest, „ktorá zaplatením zmluvnej pokuty vo výške 10 miliónov korún získala 15 percent základného imania, ktorého hodnota je minimálne v sume pol miliardy korún". Podnet bol zamietnutý.
FNM už v máji 1999 disponoval právnou analýzou o tom, ako by mohol fond odstúpiť od privatizačných zmlúv. „Pri podstatnom porušení zmluvy je možné od nej odstúpiť hneď," konštatovala skupina komerčných právnikov. V privatizačnej zmluve z roku 1996 je napísané, že porušenie povinnosti vydať akcie pre zamestnancov SCP „sa považuje za podstatné porušenie zmluvy".
Namiesto toho, aby fond od zmluvy odstúpil, súhlasil so zrušením povinnosti pre Eco-Invest za 10 miliónov korún.
Vedeli, že Fiľovi tým darujú veľké peniaze? „K tomuto sa neviem vyjadriť," povedal Huňor z fondu. „Tie čísla si nepamätám. Keď sa niečo chce hľadať, tak sa hľadá. Bola to normálna žiadosť, akých sa na fonde preberalo veľa."
Záchranca Gavorník
Iróniou prípadu je, že záujmy vtedajších zamestnancov teraz obhajuje Štefan Gavorník. V čase, keď Eco-Invest kúpil SCP, bol prezidentom FNM. Gavorník je dnes predsedom občianskeho združenia Eco-Papier Ružomberok, ktoré vzniklo v roku 2006, aby „podporilo spoločný postup pri uplatňovaní práv priznaných zamestnancom bývalých SCP".
Zatiaľ Gavorník a spol. prehrali všetky súdne spory vo veci nesplnenia povinnosti Eco-Invest aj na Najvyššom súde.
Minulý rok Okresný súd Ružomberok spochybnil, či je Eco-Papier vôbec oprávnený domáhať sa na základe privatizačnej zmluvy akcií, a konštatoval, že gavorníkovci nedokázali, že dodatok k zmluve je neplatný.
Súd tiež povedal, že uplatnenie práv na základe zmluvyz roku 1996 je dávno premlčané. Eco-Papier sa odvolal a vec teraz posudzuje Krajský súd v Žiline.
Gavorník hovorí, že bojuje za práva zamestnancov, a že nemá dohodnutú žiadnu odmenu v prípade úspechu.
Ľudia HZDS hrali na Istotu
Tridsaťštyri percent bolo ako zaklínadlo. Mečiarovi ľudia ho použili viackrát.
BRATISLAVA. Prví akcionári Spoločnej istoty boli pomerne neznámi ľudia - Jozef Straško, Anton Martaus a Ivan Benda. Všetci boli vtedy vrcholovými manažérmi v štátnych bankách. Orgány Spoločnej istoty však obsadili ľudia, ktorí dali firme jasnú politickú farbu.
Prvým predsedom dozornej rady bol Karol Melocík, v roku 1995 šéf kancelárie riaditeľa SIS Ivana Lexu. V dozornej rade sedeli Alexander Lipčák, z firiem z impéria rodiny Lexovcov, a Milan Chovanec, advokát poslankyne HZDS Ľudmily Muškovej. Pôsobila tam aj Daša Lenčešová, manželka poradcu vtedajšieho ministra financií Sergeja Kozlíka z HZDS. Firma mala sídlo v Bratislave na rovnakej adrese ako firmy Vinlan a VÚB Invest Holding, kde pôsobil Melocík.
Výpis zo Strediska cenných papierov ukazuje, že v roku 1996 pribudol na účet Spoločnej istoty 34percentný podiel vo firme Eco-Invest. Stalo sa to len tri týždne po privatizácii SCP.
Základné imanie SCP bolo 4,6 miliardy korún, podiel Spoločnej istoty tak mohol mať hodnotu asi miliardu. Nie je známe, koľko Istota za akcie zaplatila.
Späť k Fiľovi
Necelé štyri roky po tom kúpil podnikateľ Milan Fiľo od Spoločnej istoty 34-percentný podiel v Eco-Investe, v ktorom už bol rozhodujúcim akcionárom. Kúpna cena bola smiešnych 340tisíc korún (v tom čase Eco-Invest už ovládal 97 percent akcií v SCP Ružomberok).
Za Spoločnú istotu ako predseda predstavenstva podpísal predajnú zmluvu Igor Pinkava. Ten istý Pinkava, ktorý za FNM podpísal pôvodnú privatizačnú zmluvu s Eco-Investom.
V Spoločnej istote v čase predaja pôsobil aj Pavol Krištof (HZDS), donedávna štátny tajomník ministerstva hospodárstva, obžalovaný z neplatenia dane a odvodov. Bol tam aj Jozef Straňák, bývalý poslanec HZDS.
Podobný scenár
Keď sa Spoločná istota zbavila podielu v Eco-Investe, zlúčila sa s firmou Pignus. Táto spoločnosť mala vtedy za sebou podobný presun podielov. Pignus dostal pri privatizácii Elektrosvitu Nové Zámky v roku 1997 podobne 34percentný podiel.
V relácii STV Reportéri v roku 2008 niekdajší poslanec ZRS Ján Garai povedal, že firmu presadzoval vtedajší podpredseda výkonného výboru FNM, nominant HZDS Ján Porvazník. Garai bol medzi kupcami Elektrosvitu, jeho strana bola vo vláde s HZDS. „Tak sa politická vrchnosť dohodla, že tridsaťštyri percent ide pre HZDS," povedal. Porvazník sa v roku 1999 stal predsedom predstavenstva Pignusu.
Pignus neskôr predal akcie z privatizácie firme Unico Trade, za ktorou stáli pôvodní privatizéri Elektrosvitu. Oficiálna cena bola len 200-tisíc korún, podľa predajcu v skutočnosti išlo o päť miliónov korún.
Tom Nicholson
Martaus: Vtedy boli čudné časy
ANTON MARTAUS zo Spoločnej istoty o podiele v Eco-Investe vraj netušil.
Ako získala Spoločná istota podiel vo firme Eco-Invest?
„Ježiš, dávate mi ťažkú otázku. Firma vznikla s ambíciou privatizovať, ale potom zanikla, hlavný zámer sa nerealizoval.“
Aspoň niečo ste realizovali. Podiel v Eco-Investe mohol mať hodnotu miliardu korún.
„O tom neviem, lebo pôvodný zámer bol usilovať sa o privatizáciu bánk.“
Nie je to čudné, že by ste ako spolumajiteľ nevedeli o získaní takého veľkého majetku?
„No, je to čudné. Vtedy boli čudné časy.“
Tom Nicholson
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
