Bratislava 21. januára (TASR) - Ústavní činitelia - prezident, predseda parlamentu a členovia vlády majú nárok na osobnú ochranku zo zákona. Avšak poslancom i ďalším predstaviteľom politického života takáto výhoda legislatívne neprináleží. A v prípade, že ochranu svojej osoby nechcú riešiť prostredníctvom polície, musia si ju sami hradiť. Väčšinu poslancov zatiaľ bodyguard nesprevádza. Čoraz častejšie sa však vyskytujú prípady, keď člena zákonodarného zboru či iného verejného činiteľa zastihne výhražný anonymný list či telefonát.
Poslanca Národnej rady za SMK Miklósa Duraya nikdy nenapadlo, aby o osobnú ochranku požiadal. Pred nepriaznivými vplyvmi ho údajne chráni "nepriestrelná pokožka a plechový ksicht". Ochranku potrebuje ten, kto sa cíti byť ohrozený pre spôsob svojho života alebo to má povinné zo zákona, poznamenal. Priznal však, že anonymy už jeho rodina dostala. Ten posledný, v máji 2000, bol adresovaný jeho manželke. "Usilovný" pisateľ ju upozorňoval na "nemorálny život" manžela. Duray priznáva, že prvý anonym vie človeka poriadne "vytočiť", ostatné už menej alebo vôbec. Ten najhorší, na ktorý si veľmi nerád spomína, dostal už pred štyrmi rokmi.
"Preboha, z čoho by som ho platil?," zareagoval na otázku či neuvažuje o osobnom strážcovi poslanec Ladislav Ambróš (SDK-SZS). Zároveň sa však priznal, že nemá ani potuchy, koľko bodyguard stojí, nikdy totiž o tejto možnosti nepremýšľal. So smiechom ďalej poznamenal, že keby potreboval pomoc pri "ručnom" vybavovaní si záležitostí, prizval by si k tomu kamarátov, a tým by ani nemusel platiť. K svojej práci potrebuje skôr asistenta, ktorý by "strážil" termíny jeho pracovných rokovaní. Samozrejme, že dostal niekoľko anonymných listov, veľký význam im však nepripisuje. Ako predsedovi bytového družstva sa mu aj viackrát vyhrážali, ale keďže nikdy nemal pocit, že by spravil niečo, čo by mu mohlo ohroziť život, ťažkú hlavu si z toho nerobil.
Poslankyňa za kresťanských demokratov Mária Sabolová tvrdí, že ona má svoju osobnú ochranku celý život. "Tam hore, tá je najlepšia, tá nezlyhá nikdy," povedala. Ale, ako sama priznáva, "veľmi nevkusné" anonymy veru už dostala. Najmä v období, keď sa ako členka mandátového a imunitného výboru vyjadrovala ku kauze zbavenia imunity svojho parlamentného kolegu Ivana Lexu. Ich autorov však vníma ako chudákov, ktorí podľa nej nepochopili, o čo v demokracii ide. Napriek tomu Sabolová má vnútorný duševný pokoj, zakotvený v Bohu. "Takýchto nepríjemných vecí sa nemusím báť. Som zdravo a triezvo rozmýšľajúcim človekom. Viem dostatočne rozlišovať obsah takejto život znepríjemňujúcej korešpondencie," poznamenala. Dodala, že tí, ktorí takéto listy píšu, si možno sami pred sebou očisťujú svoje vlastné svedomie. Jeden z posledných anonymov dostala Sabolová minulý rok v lete. Tie s najnevkusnejším obsahom odovzdala polícii a ostatné skončili v koši.