BRATISLAVA. Kde a ako zachrániť originál Hviezdoslava a ostatných velikánov? O to sa sporia ministerstvo kultúry a Slovenská národná knižnica. Nevedia sa dohodnúť, či je lepšie vzácne historické dokumenty z minulého storočia napísané na kyslom papieri odkysliť na Slovensku, alebo v zahraničí.
Hrozí im totiž, že sa premenia na prach. Ministerstvo uprednostňuje zahraničie, knižnica chce odkysľovať na Slovensku. Napriek tomu rezort kultúry predložil do pripomienkového konania projekt, ktorý počíta s odkysľovaním dokumentov na Slovensku.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
„Ošetrenie a reštaurovanie knižničných dokumentov je úloha aj akútna, aj dlhodobá," vysvetľuje dvojznačný postoj ministerstva jeho hovorca Jozef Bednár. Historické dokumenty, ktorým akútne hrozí rozpad, preto treba vyviezť hneď do zahraničia, aby ich tam zachránili. Ministerstvo odhaduje, že fabrika na odkysľovanie by mohla byť hotová najskôr v roku 2016 a dovtedy sa môžu niektoré cenné diela rozpadnúť. Cenu výstavby ministerstvo kultúry odhadlo na 44 miliónov eur.
S takýmto uvažovaním nesúhlasí Dušan Katuščák, generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice. Tvrdí, že odkysľovať u nás by bolo možné už v roku 2012, čiže do zahraničia netreba nič vyvážať.
Navyše je presvedčený, že v zahraničí by literárne diela a archívne skvosty mohli poškodiť nedokonalou technológiou odkysľovania. Tvrdí, že po zdokonalení na chemickotechnologickej fakulte v Bratislave máme jednu z najlepších technológií odkysľovania historických dokumentov na svete.
Rezort kultúry tvrdí, že akútnu záchranu vzácnych diel vedia v súčasnosti urobiť len v zahraničí a odkysľovanie by tam stálo iba 32 miliónov eur. Túto sumu Katuščák spochybňuje.
O projekte odkysľovania bude hlasovať vláda už v najbližších týždňoch.
Na odkysľovanie máme recept
Na Slovensku je ohrozených až 70 percent historických dokumentov na kyslom papieri.
BRATISLAVA. Keby ich postavili vedľa seba, siahali by od Žiliny až po Bratislavu. Slovenské historické knihy
a archívne dokumenty sú na kyslom papieri a bez chemického zásahu sa môžu rozpadnúť na prach.
Slovenský projekt Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU a Slovenskej národnej knižnice na vybudovanie centra na ich odkyslenie by však stál 44 miliónov eur. Rozhodnúť má vláda.
FOTO SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Slovenskí experti vylepšili postupy nemeckých kolegov, projekt nazvali Papersave - Unisaver. Pomocou dvoch spôsobov, mokrej a suchej cesty, možno ročne podľa slovenských vedcov odkysliť až 20tisíc kníh. V súčasnosti je tento proces v laboratóriách stonásobne pomalší. Knihy treba rozobrať na stránky a po jednej ponárať do špeciálneho roztoku.
(jkr)
Ako SMER-SD plní sľub zabezpečiť viac peňazí pre kultúru
Čo sľúbili: SMER - sociálna demokracia považuje za dôležité deklarovať snahu odstrániť platovú diskrimináciu celého sektora kultúry a dosiahnuť stav, keď kvalitný výsledok tvorivej a pracovnej aktivity umožní jej nositeľovi dôstojný život. (...) SMER - sociálna demokracia považuje za dôležité deklarovať podporu pôvodnej tvorby (...).
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia neutrálne. Názory sa rôznia. Jedni tvrdia, že štát by mal podporovať najužitočnejšie projekty prostredníctvom transparentnej súťaže. Druhí hovoria, že kultúra by mala s výnimkou vybraných oblastí (napr. ochrana pamiatok) fungovať bez podpory štátu.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. Po roku 2006 objem výdavkov na kultúru v pomere k HDP najskôr klesal, v rokoch 2009 a 2010 však stúpne nad úroveň z roku 2006.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
