BRATISLAVA. Vysokoškolské štúdium budú môcť garantovať aj 70-roční profesori či docenti. Rozhodli o tom dnes poslanci, ktorí schválili novelu vysokoškolského zákona z dielne poslanca za Smer-SD Mojmíra Mamojku. Norma v minulosti vyvolala spory medzi Smerom-SD a SNS, ktorá dnes po úpravách návrh podporila. Za predĺženie vekovej hranice garantov hlasovala aj opozícia. Ak zákon podpíše prezident, nové pravidlá začnú platiť od októbra.
Zmeny už skôr odmietol minister školstva Ján Mikolaj (SNS) i rektori, ich prijatie by vraj znížilo úroveň štúdia a spochybnilo viacročné hodnotenie kvality vysokých škôl. Z normy však napokon vypadla možnosť udeľovať magisterské či doktorandské tituly pre odborné vysoké školy, čo ministrovi i rektorom najviac prekážalo.
Hlasovanie národniarov bolo podľa šéfa poslaneckého klubu SNS Rafaela Rafaja výsledkom kompromisu, ktorému predchádzali rokovania s najsilnejšou vládnou stranou Smer-SD. "Pre nás bolo kľúčové udržať charakter reformy vysokého školstva, čo sa neprijatím návrhu o odborných vysokých školách podarilo," povedal ČTK Rafaj. Potvrdil to aj minister školstva Mikolaj. "Z normy vypadlo to najdôležitejšie, čo by rozbilo systém," poznamenal.
Staršia generácia má problémy s technológiami
Zmeny oproti pôvodnému návrhu ocenili aj zástupcovia vysokých škôl. "Prijatá novela je menšie zlo ako bola jej predchádzajúca verzia, ktorá by zničila komplexnú akreditáciu," reagoval viceprezident Slovenskej rektorskej konferencie Ján Bujňák. Dlhoročný problém nedostatku garantov sa podľa neho iba odloží, utrpí ale kvalita. "Mnoho príslušníkov staršej generácie neovláda moderné informačné technológie, cudzie jazyky či európske normy a štandardy," dodal.
Predseda akreditačnej komisie Ľubor Fišera sa neobáva, že v krátkom čase pribudnú desiatky študijných programov. Vek garantov totiž na udelenie akreditácie nepostačuje. "Hodnotí sa aj výskumná činnosť pracoviska, vybavenosť knižnice, počet profesorov a docentov na študentov či publikačná činnosť garanta za posledných päť rokov," uviedol.
Novela predĺžila vekovú hranicu zo 65 na 70 rokov pre docentov a profesorov zamestnaných na vysokej škole na plný úväzok, ktorí môžu garantovať štúdium. Po novom tak budú garantovať štúdijné programy aj vysokoškolskí pedagógovia s titulom docent či profesor nad 65 rokov. Predkladateľ tak chcel vyriešiť dlhoročný problém nedostatku garantov vysokoškolského štúdia, pre ktorý museli viaceré vysoké školy v minulosti stopnúť niekoľko študijných programov.
Odborné školy naďalej len bakalárske tituly
Odborné vysoké školy budú môcť aj naďalej poskytovať len bakalárske štúdium. Do kategórie odborných vysokých škôl budú po uzavretí hodnotenia kvality vysokých škôl, takzvanej komplexnej akreditácii, zaradené vysokoškolské inštitúcie s najslabšími výsledkami v oblasti vedy. Výsledkom akreditácie bude totiž rozdelenie škôl do troch kategórií, čo ovplyvní ich právomoci pri priznávaní titulov a neskôr aj výšku dotácií z rozpočtu.
Na Slovensku je 20 verejných, tri štátne a desať súkromných vysokých škôl. Právo používať titul univerzita navrhla hodnotiaca akreditačná komisia 11 vysokým školám z 27 preverených.
Šanca garancie do 70-tky nie je automatickou výhrou
Novela vysokoškolského zákona, ktorú dnes poslancovi Mojmírovi Mamojkovi (Smer-SD) schválil parlament, nie je automatickou výhrou pre profesorov. Pre agentúru SITA to povedal predseda Akreditačnej komisie Ľubor Fišera. "Vplyv na komplexnú akreditáciu nebude automatický, že keď niekto splní vekové kritérium, automaticky bude garantom. Aktivita je podmienkou a od toho neupustíme," tvrdí Fišera. Okrem výskumnej činnosti profesora hodnotí komisia aj činnosť pracoviska. Fišera považuje novelu za nesystémový krok späť, ktorý zabrzdí mladých ľudí. "Novela bola odhlasovaná bez toho, aby sa urobila skutočná analýza, či sú tí profesori ozaj potrební na počet študijných programov, ktoré máme," naznačil Fišera.
Ako menšie zlo oproti pôvodnému návrhu hodnotí schválenú Mamojkovu novelu šéf Slovenskej rektorskej konferencie Ján Bujňák. Oceňuje, že z pôvodného návrhu vypadla časť, ktorá chcela zaručiť odborným vysokým školám vzdelávanie aj vo vyššom ako bakalárskom stupni. Podľa Bujňáka by to zničilo zámer komplexnej akreditácie rozdeliť školy podľa kvality. Napriek tomu je Bujňák presvedčený, že zákon neprispeje ku kvalite vysokoškolského štúdia na Slovensku. "Teraz je na dekanoch a rektoroch, aby kontrolovali a zamestnávali takých garantov, ktorí majú výkon aj nad 65 rokov, a najmä v tých odboroch, kde sú dôležité informačné a komunikačné technológie, lebo sieťovať sa a hovoriť cudzími jazykmi, to môže byť problém," povedal agentúre SITA Bujňák.
Retroaktivita môže novelu spochybniť
Šéf rektorov upozorňuje na nebezpečenstvo retroaktivity. "Tí, ktorí nemali akreditáciu doteraz, pretože mali starých garantov, tak môžu zrejme požiadať Akreditačnú komisiu, aby skúmala tieto aspekty," konštatuje Bujňák. Fišera zatiaľ nevie povedať, či takáto situácia nastane a chce si počkať na vývoj. Podľa Bujňáka po profesoroch mladších ako 70 rokov, ktorí už odišli do penzie, pravdepodobne siahnu novovzniknuté školy a využijú ich ako garantov. "Otázkou je, či na to majú v čase, keď sa už všetko zmenilo, keď nastupujú európske štandardy," dodal Bujňák s tým, že rektorská konferencia bude aktivitu starších profesorov sledovať.
Novela Mojmíra Mamojku posunula vekovú hranicu odborných garantov zo súčasných 65 rokov na sedemdesiatku. Ak ju podpíše prezident, nadobudne účinnosť 1. októbra. Predkladateľ Mamojka odôvodňuje zákon nedostatkom odborných garantov študijných programov, čo podľa neho ohrozuje štúdium nielen budúcich študentov, ale aj študentov, ktorí sú už dnes zapísaní na vysokých školách. Ustanovenie, podľa ktorého by odborné vysoké školy mohli vzdelávať aj vo vyššom ako prvom stupni, poslanci na návrh Ľubomíra Petráka (Smer-SD) zamietli.
Právnu normu kritizovala časť rektorov slovenských univerzít i Rada vysokých škôl. Podľa nich ide proti kvalite vysokého školstva na Slovensku. Návrhu zároveň vyčítali, že vstupuje do rozbehnutého akreditačného procesu. Mamojka preto posunul účinnosť novely na október, keď bude po akreditáciách všetkých vysokých škôl. Zámer kritizovala aj SNS a minister školstva Ján Mikolaj, podľa nich ruší základný kameň vysokoškolskej reformy.
