BRATISLAVA. Novoprijatí zamestnanci ministerstva zahraničných vecí (MZV) sa podrobia po absolvovaní adaptačného vzdelávania novému druhu odbornej skúšky. Vyplýva to z návrhu zákona o zahraničnej službe, ktorý dnes schválili poslanci Národnej rady SR s tým, že ak túto skúšku zamestnanec nespraví, môže ju ešte jedenkrát opakovať. Ak sa mu to nepodarí, znamená to pre neho skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.
Zámerom právnej normy je dosiahnuť, aby zákon primeraným spôsobom upravil niektoré štátnozamestnanecké, pracovnoprávne a súvisiace otázky spojené s dlhodobým pôsobením zamestnancov v cudzine. Jeho predmetom sú najmä princípy, podmienky a spôsob výkonu zahraničnej služby, postavenie a činnosť zastupiteľských úradov či niektoré práva a povinnosti zamestnancov v zahraničnej službe.
Princíp vykonávania zahraničnej služby je budovaný na jednotnosti, profesijnej cti, kariérnom raste a mobilite. Štátny zamestnanec, ktorý je dočasne vyslaný v štáte so sťaženými životnými podmienkami, bude mesačne dostávať náhradu až do výšky 20 percent z platovej tarify 1. platovej triedy. K sťaženým životným podmienkam patrí najmä úroveň zdravotnej starostlivosti, klimatické podmienky, stupeň izolácie, dostupnosť základných potravín a ostatné miestne podmienky.
Počas evakuácie, najdlhšie však po dobu piatich mesiacov, bude poberať zahraničný funkčný plat a náhradu za sťažené životné podmienky. Ministerstvo to zdôvodňuje tým, že v tomto období nedochádza k zmene miesta vykonávania štátnej služby.
Zamestnanec na zastupiteľskom úrade SR v zahraničí má nárok na jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume 3,6-násobku až 7,2-násobku jeho naposledy priznaného zahraničného funkčného platu, ak zostal invalidný pre teroristické útoky, vojnové či živelné udalosti. Na deväťnásobok jeho funkčného platu sa vyšplhá jednorazové odškodnenie pre pozostalého manžela, ktorý s ním žil v domácnosti v prípade, že tento zamestnanec pri uvedených udalostiach zomrie. Trojnásobok tejto sumy patrí aj každému nezaopatrenému dieťaťu s nárokom na sirotský dôchodok.
Realizácia predmetného zákona by mala mať vplyv na štátny rozpočet vo výške 115.500 eur. Z tohto objemu to pre ministerstvo zahraničných vecí bude predstavovať 100.800 eur a ministerstvo hospodárstva 14.700 eur. Účinnosť väčšiny ustanovení tejto novely je stanovená na 1. júla 2010.
Parlament zároveň zobral na vedomie aj Správu o činnosti Výboru NR SR pre európske záležitosti.