BRATISLAVA. Jeden z najbližších spolupracovníkov ministra školstva Jána Mikolaja z SNS Miron Zelina viac ako desať rokov spolupracoval s komunistickou tajnou službou.
Vyplýva to z jeho spisu, ktorý denníku SME sprístupnil Ústav pamäti národa. Zelina je predsedom poradného orgánu ministra a spoluautorom reformy školstva.
Kompromitujúce materiály Čo je v spise Zelinu najskôr preverovali pre jeho aktivity v roku 1968, v roku 1970 ho vyhodili z práce aj z komunistickej strany, v roku 1974 ho ŠtB zaevidovala ako agenta s krycím menom Kriváň, jeho spis mal pôvodne 112 strán, väčšinu skartovali, tajní proti nemu použili aj kompromitujúce materiály, Zelina údajne vydal svoje skriptá pod cudzím menom, za čo mal zobrať aj peniaze, ŠtB ho nasadila na kolegov psychológov, emigrantov a rôzne inštitúcie na Západe, v roku 1984 sa s eštebákmi stretol dvanásťkrát, na jedného z kolegov podal 11 správ, o rok neskôr s ním tajní ukončili spoluprácu, dôvodom mala byť strata možností a alkohol, v roku 1986 ho znovu zaevidovali, v kategórii dôverník, Zelina mal byť vyťažovaný v problematike USA - rozviedka, o jeho činnosti z tohto obdobia sa nezachovali žiadne dokumenty.
ŠtB najskôr na Zelinu založila spis preverovanej osoby pre jeho činnosť v roku 1968. V októbri 1974 ho však preradila do kategórie agent s krycím menom Kriváň, ktorým bol až do konca roku 1985. Zo Zelinovho spisu, ktorý mal pôvodne 112 strán, vyplýva, že ŠtB ho získala aj vďaka kompromitujúcim materiálom.
Tajní mu vyčítali najmä „pravicovo-oportunistickú“ činnosť počas Pražskej jari, za čo bol v roku 1970 vyhodený z filozofickej fakulty v Prešove aj z komunistickej strany. Priťažilo mu aj to, že sa údajne pokúsil vydať svoje skriptá pod cudzím menom, pričom za svoj rukopis mal zobrať od študentov 1500 korún.
„Zdôraznil som, že nemáme v úmysle informovať o jeho negatívnej činnosti predstavených v zamestnaní alebo ináč vyvodzovať nejaké následky, ak v budúcnosti prejaví ochotu byť v styku s orgánmi ŠtB. Prosil, aby sme mu dali šancu na nápravu,“ napísal o Zelinovi kapitán Pajdič. Tajní ho požiadali, aby napísal aj písomnú správu, v ktorej sa ospravedlní za svoju minulosť, čo aj urobil.
Akcia Demokrat ŠtB nasadila Zelinu na kolegov psychológov, emigrantov a „nepriateľské inštitúcie v kapitalistickom zahraničí“. Zelina dostal aj inštruktáž, ako sa má správať, aby nebol dekonšpirovaný. Tajných mal zároveň požiadať, aby mu umožnili prednášať na akadémii vied, kde by si mohol finančne prilepšiť.
Väčšina Zelinovho spisu bola skartovaná. Zachovali sa len dokumenty o jeho činnosti z roku 1984, keď sa mal s eštebákmi stretnúť dvanásťkrát. „V tomto období bol zavedený do akcie Demokrat a využívaný pri kontrole činnosti a názorov objektu, s ktorým pracoval na spoločnej vedeckej úlohe.“ Zelina podal o svojom kolegovi jedenásť agentúrnych správ.
Problémy s alkoholom V novembri 1985 s ním tajní spoluprácu ukončili. „Vzhľadom na to, že tajný spolupracovník je iba niekoľko dní do mesiaca v Bratislave a navyše vo veľkej miere konzumuje alkoholické nápoje, kde je nebezpečie, že by mohlo dôjsť k dekonšpirácii a takisto k prezradeniu našich ŠtB záujmov, navrhujeme spoluprácu ukončiť,“
napísal nadporučík Jozef Petrík. O rok neskôr tajní Zelinu opäť zaevidovali – tentoraz v kategórii dôverník „po problematike USA – rozviedka“. O jeho činnosti z tohto obdobia sa však nezachovali žiadne dokumenty.
Minister mlčí Minister Mikolaj na otázku, či mu neprekáža Zelinova minulosť, neodpovedal. Zelina priznal, že s ŠtB spolupracoval, tvrdí však, že o svojich kolegoch informoval len pozitívne. „Aj zásluhou týchto správ možno ostali na svojich miestach, i keď sa všeobecne vedelo, že sú veriaci, a nie nadšenci režimu. Z toho, že som bol ,agentom', som nič nemal – finančne ani kariérne.“
Zelina: Chcel som komunistom škodiť
Tajní ma vydierali, hovorí Miron Zelina. Na otázky SME odpovedal emailom.
Prečo ste súhlasili so spoluprácou s ŠtB?
Chcel som škodiť komunistom a pomáhať čestným ľuďom, ktorí presadzovali demokraciu, zmenu systému! Hnevalo ma, že sa nepodarila revolúcia z roku 1968, že moja práca a snaženie sú zničené, že bude trpieť aj moja rodina. Pokiaľ som podával správy o komunistoch, poukazoval som na to, ako klamú, uprednostňujú svojich ľudí, akí sú neschopní, ako pijú, ako sa formálne hlásia ku komunizmu, ale v súkromí sú úplne iní. O svojich spolupracovníkoch som podával pozitívne správy – že sú dobrými odborníkmi, ľudsky pristupujú k študentom. Z týchto dôvodov som podpísal spoluprácu „dobrovoľne“, ale súviselo to aj s vydieraním.
Eštebáci proti vám použili aj kompromitujúce materiály. Je pravda, že ste chceli vydať svoje skriptá pod cudzím menom, za čo ste mali zobrať 1500 korún?
Ide o klamstvo a mystifikáciu, skriptá som napísal pod svojím menom. Pre tieto skriptá, ktoré boli označené za oportunistické, pravicové a protištátne, som bol niekoľkokrát pod reflektormi vypočúvaný ŠtB. Raz v noci ma zaviezli do Michaloviec za študentom Andrejom Iľkom, ktorý potvrdil, že skriptá rozmnožovali, pretože sa nemali z čoho učiť, a že som za ne nezobral peniaze.
Podľa spisu ste donášali na viacerých kolegov vrátane Emila Komárika. Je v poriadku, ak je človek s vašou minulosťou šéfom poradného orgánu ministra a podieľa sa na reforme školstva?
Na Komárika som nepovedal nič negatívne. Je to priateľ, ktorého si vysoko vážim ako odborníka aj ako človeka. Keby sa odo mňa dozvedeli niečo významné, asi by neostal na svojom mieste na fakulte.
V roku 1984 ste sa mali s tajnými stretnúť dvanásťkrát a podať jedenásť správ o kolegovi, s ktorým ste pracovali na spoločnom vedeckom projekte. ŠtB to označila ako akciu Demokrat. O čo išlo?
Na žiadnom projekte Demokrat som nepracoval, prvýkrát o tom čítam v spise. V roku 1984 som sa možno raz stretol s mojím eštebákom.
Tajní vás mali využívať aj v problematike „USA – rozviedka“. Bola aj možnosť cestovať na Západ jedným z dôvodov, pre ktorý ste súhlasili so spoluprácou?
Nie. Od roku 1974 som nebol ani raz v zahraničí, nebol som v žiadnom spojení s rozviedkou USA. Niekedy v roku 1969 som napísal na britskú ambasádu, aby sa dostala manželka na pobyt do Anglicka, čo však zamietli. Manželka robila ako nežiaduci káder, keďže jej otec bol v gulagoch, jedenásťkrát prijímacie pohovory na vysokú školu!
Dôvodom ukončenia spolupráce malo byť to, že ste sa málo zdržiavali v Bratislave, a nadmerná konzumácia alkoholu. Čo si o tom myslíte?
Je pravda, že som dosť pil, ale stále som mal svoje správanie pod kontrolou. Bola to vhodná zámienka na ukončenie spolupráce. Skôr to však bolo preto, že som nebol pre nich užitočný, respektíve, že prekukli moju taktiku. Marek Vagovič
Beata
Balogová
