Stará Ľubovňa 28. apríla (TASR) - Slávnostnou svätou omšou v hradnej kaplnke otvorili dnes návštevnú sezónu na hrade Ľubovňa v Starej Ľubovni. Ročne zavíta do hradného areálu takmer 60 tisíc návštevníkov. Ľubovniansky hrad sa tak zaraďuje z hľadiska návštevnosti na piate miesto v rámci Slovenska po Bojniciach, Orave, Spišskom hrade a Krásnej Hôrke s kaštieľom v Betliari.
Okrem stálych expozícií môžu návštevníci Ľubovnianskeho hradu vidieť krátkodobé výstavy o jeho histórii. Napríklad koncom júna tam otvoria expozíciu venovanú šľachtickému rodu Zámojských, ktorí boli poslednými majiteľmi hradu.
Najvýznamnejším sprievodným podujatím tohtoročnej návštevnej sezóny však bude augustové "stretnutie kráľov", na ktorom si pripomenú 590. výročie začiatku 360 rokov trvajúceho poľského zálohu trinástich spišských miest.
Pre Ľubovniansky hrad bol totiž najvýznamnejším rok 1412, kedy sa tam v marci stretli dvaja panovníci s manželkami a sprievodmi. Išlo o uhorského kráľa a rímskeho cisára Žigmunda a poľského kráľa Vladislava II. Jagellonského. Po predbežných rokovaniach podpísali 15. marca zmluvu o mieri a vzájomnej pomoci. Vzťahy medzi oboma panovníkmi neskôr ochladli, pretože Žigmund podporoval nemeckých križiakov, proti ktorým bojoval Vladislav. Ten neskôr prijal hrad ako zálohu za peniaze, ktoré požičal Žigmundovi na pokračovanie vojny proti Benátkam.
Za požičaných 37 tisíc kôp českých grošov dal 8. novembra 1412 do zálohu hrad Ľubovňa s panstvom, teda mestá Stará Ľubovňa, Podolínec a Hniezdne a k tomu ešte 13 spišských miest. Išlo o dočasný záloh, ale pretože Žigmund nemal z čoho peniaze vrátiť, predĺžil sa na 360 rokov, teda do roku 1772. Záložné územie sa však nikdy nestalo súčasťou poľského štátu. Patrilo len panovníkovi, ktorý určoval správcov územia a tí sídlili na Ľubovnianskom hrade.
