SNS, HZDS či SaS majú vratkých voličov

Agentúrne texty sme o 20:00 nahradili autorským článkom SME.

Prieskumy agentúry Focus a Inštitútu pre verejné otázky nevylučujú väčšie presuny voličov ešte pred voľbami. Priaznivci by mohli preskakovať od Sulíka k Radičovej a od Slotu s Mečiarom k Ficovi.

1. Voliči SaS a SNS nepatria k najvernejším

Keď má niekto dvadsať percent v prieskumoch, ani zďaleka to neznamená, že ich musí dostať aj vo voľbách. Najmenej presvedčených voličov má SaS a SNS. Len 19 percent z ich sympatizantov si je istých, že im dá hlas. Pri SaS až 44 percent z ich prívržencov ešte pripúšťa, že dá hlas inej strane. SNS má váhavú tretinu priaznivcov. V prípade SNS to sociologičke Oľge Gyárfášovej ukazuje na fakt, že ich voličská základňa sa mení podľa aktuálnej situácie, čo je v Európe typické pre nacionalistické strany. Najpevnejšie rozhodnutých voličov má SMK, KDH a Most.

2. Fico valcuje aj u cudzích

Voliči každej zo strán dôverujú najviac jej volebnému lídrovi – a to aj v prípade SDKÚ, ktorú do volieb nepovedie Mikuláš Dzurinda. V prípade Smeru, SNS, ale i HZDS a Mosta, sa voliči silno fixujú na predsedov. Za dôveryhodných ich považuje 72 až 83 percent „vlastných“. KDH a SDKÚ majú dôveryhodnosť rovnomernejšie rozdelenú medzi trojicu Figeľ, Hrušovský, Lipšic a Radičová, Dzurinda, Mikloš.

Pri SNS a HZDS sa však prejavuje, že ich sympatizanti majú veľmi blízko k Robertovi Ficovi a Smeru – dokonca bližšie než k dvojkám či trojkám vlastných strán. Priaznivci SaS majú k Ivete Radičovej dokonca skoro tak blízko ako k Richardovi Sulíkovi, čo naznačuje, že by SDKÚ s novou líderkou mohla ohroziť preferencie novej strany.

3.SNS a HZDS si musia dať pozor na Smer

Pred voľbami zrejme nedôjde k väčším presunom medzi priaznivcami koalície a opozície. Opoziční voliči sa od roku 2006 výrazne vzďaľujú od koaličných strán, no a verní HZDS a SNS sa podľa vlastných hodnotení približujú k Smeru. Pre v prieskumoch už dlhodobejšie slabnúce SNS a HZDS to je ďalší signál, že by sa mali mať na pozore pred odchodom ich voličov k Smeru.

Isté presuny by podľa údajov od IVO mohli nastať aj v opozícii. Pomerne veľkú blízkosť ku KDH cítia voliči SDKÚ a Mosta-Híd. Bugárovi voliči sa však cítia byť aj pomerne blízko k SMK a k SaS. Priaznivci SMK naopak až takú silnú blízkosť k Mostu necítia. SaS považujú za jednu z troch najbližších strán okrem „vlastnej“ voliči všetkých strán okrem HZDS.

4.Nové strany ťahajú prvovoličov

SaS a Most lákajú veľa prvovoličov (21 a 18 percent). V minulosti zaberal na najmladších voličov najmä Smer. SaS má podľa agentúry Focus najviac priaznivcov medzi bývalými voličmi SDKÚ (31 percent) a Smeru (21 percent).

Most má len prekvapivo málo (58 percent) sympatizantov spomedzi niekdajších voličov SMK. Devätnásť percent v roku 2006 dalo hlas iným stranám.

5. Účasť výsledok až tak veľmi ovplyvniť nemusí

Analytici, ale aj politici sa v minulosti domnievali, že by nízka účasť mohla pomáhať hlavne stranám s väčším podielom pevne rozhodnutých voličov. K takým zvyklo patriť najmä KDH, SMK či HZDS, ale aj SDKÚ. Súčasné prieskumy však ukazujú, že HZDS ani SDKÚ nepatria k stranám s nadpriemerným podielom „skalných“. Podľa Gyárfášovej bude výsledok pre jednotlivé strany závisieť viac od motivácie voličov než od účasti.

Na voľbách sa chce podľa prieskumu určite, takmer naisto, alebo asi zúčastniť 58 percent voličov. „Možno“ odpovedalo 17 percent opýtaných. Asi, takmer naisto alebo určite voliť nepôjde 24 percent.

Približne takéto názory na hlasovanie mali ľudia aj v apríli 2006, k volebným urnám však nakoniec prišlo len 54,67 percenta. Sociologička Gyárfášová predpokladá približne rovnakú účasť.

6.Niektorí stúpajú, iní sa potápajú

Popularita strán závisí aj od popularity ich politikov. Aj dôveryhodnosť niektorých lídrov zaznamenala od roku 2006 výrazné zmeny. Robert Fico si udržal vysokú popularitu (31 percent).

Najväčší nárast v rebríčku dôveryhodnosti zaznamenali Robert Kaliňák a Iveta Radičová, ktorí si polepšili o zhodných 10 percent. Najvýraznejší pokles popularity zaznamenali Mečiar a Slota. Pohoršili si však aj Béla Bugár a Mikuláš Dzurinda.

Klinite - obrázok zväčšíte.

Naši Maďari sa u nás cítia čoraz horšie

Hrdosť na vlasť klesá nielen u príslušníkov menšiny, ale aj u Slovákov.

BRATISLAVA. Menšia hrdosť na Slovensko, nesúhlas so smerovaním krajiny, nedôvera k vláde. Voliči SMK podľa prieskumu IVO o predvolebnej klíme na Slovensku vynikajú v týchto troch kategóriách.

Nebolo to tak vždy – pred voľbami v roku 2006 nespokojnosť s vlastným postavením v spoločnosti konštatovalo 11 percent našich Maďarov, dnes je to o 63 percent viac. Ale aj medzi Slovákmi oproti roku 2008 klesol o deväť percent počet tých, ktorí sú na vlasť hrdí.

Pochybnosti o smere

„Občanom maďarskej národnosti nie je príjemné, že sú obviňovaní za vývoj v Maďarsku. Cítia sa byť občanmi tohto štátu, ale často sú kritizovaní napríklad za Jobbik. Je voči nim nefér, že musia dennodenne potvrdzovať svoju lojalitu, a to je aj hlavný zdroj ich frustrácie,“ vysvetľuje sociologička IVO Zora Bútorová. Za zmenou vidí aj silnú protimaďarskú kartu, ktorá prišla s nástupom súčasnej vlády.

Aj vlastenecký zákon zneisťuje Maďarov. FOTO SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ

Viac ako polovica voličov strany Most-Híd a vyše tri štvrtiny voličov SMK sa necítia byť hrdí na Slovensko, pričom takmer 80 percent prívržencov Csákyho strany a 63 percent Bugárových prívržencov je presvedčených, že Slovensko nejde správnym smerom.

V tom sa zhodujú s voličmi parlamentných opozičných strán a SaS, rovnako i v otázke nedôvery k vláde – Ficovmu kabinetu dôverujú len tri percentá voličov SMK a 18 percent voličov Mosta-Híd, nedôvera voličov SaS, SDKÚ a KDH sa pohybuje okolo 70 percent.

Nedôvera k Maďarom

Prívrženci maďarských strán a SaS najcitlivejšie vnímajú korupciu, klientelizmus a zhoršený stav spravodlivosti a demokracie od posledných volieb.

Rovnaké práva pre všetkých občanov bez ohľadu na národnosť si praje v SDKÚ viac ako tretina voličov, pri Smere a KDH len pätina. Hlavné slovo Slovákov si želá takmer 60 percent prívržencov HZDS a vyše tri štvrtiny voličov SNS.

Až 56 percent prívržencov KDH neverí, že aj slovenským Maďarom záleží na blahu krajiny. Bútorová hovorí, že opozičné strany si uvedomujú predsudky slovenských voličov k Maďarom, a tak sa aj správajú – napríklad napriek kritike nehlasovali proti vlasteneckému zákonu. „Správajú sa tak, aby nestratili a neodcudzili si túto časť voličov.“

Martina Kováčová

Volič SMK: Štát, postaraj sa

BRATISLAVA. Za to, aby mal každý prácu a slušnú životnú úroveň, by mal byť zodpovedný štát. S týmto výrokom sa stotožňuje až 77 percent voličov SMK, čo je najviac spomedzi všetkých strán.

Sociologička Zora Bútorová hovorí, že úloha, ktorú štátu pripisujú príslušníci maďarskej menšiny, súvisí s ich ekonomickým postavením. Žijú najmä na východe Slovenska, v menej rozvinutých oblastiach, a zápasia s množstvom sociálnych problémov.

Voliči Mosta-Híd sú iní. Kým SMK ostali verní starší a menej vzdelaní voliči, do Mosta odišli mladší, ktorí svoju sociálno­ekonomickú situáciu vedia riešiť sami.

(mk)

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné