BRATISLAVA. Kritická správa Spojených štátov amerických o ľudských právach na Slovensku vládu Roberta Fica (Smer) veľmi nezaujala. Ministerstvo zahraničných vecí diplomaticky odpovedá, že ju berie na vedomie. Jednou z najviac kritizovaných oblastí je justícia. Ministerstvo spravodlivosti na čele s Vierou Petríkovou samo nereagovalo, po otázkach denníka SME odpovedá, že správu analyzuje.
„Sme pripravení diskutovať o problémoch a podať pravdivé informácie, ako aj pracovať na riešeniach,“ povedal hovorca Michal Jurči. Na otázku, či to znamená, že Spojené štáty majú nepravdivé informácie, Jurči odpovedá, že podľa správy boli zdrojom mimovládky. Američania sa pritom odvolávajú aj na médiá a pozorovateľov.
Bývalý slovenský veľvyslanec v USA Martin Bútora hovorí, že pri písaní správy nevyužíva americká diplomacia len otvorené zdroje. „Svoje videnie dodáva aj ambasáda,“ povedal.
Čo nám vyčítajú
Rómovia: zlé zaobchádzanie a diskriminácia; policajné týranie rómskych chlapcov
súdnictvo: pochybnosti o nezávislosti súdov
disciplinárne konania proti kritickým sudcom
sloboda prejavu: vysoké odškodnenia politikov pri sporoch s médiami
korupcia vo vláde a na lokálnej úrovni
podozrivé tendre na ministerstve životného prostredia
obmedzenie náboženskej slobody: podmienka 20tisíc podpisov na registráciu cirkvi.
Americké veľvyslanectvo sa aktívne zaujíma o dianie v našej justícii, jej zástupca pravidelne chodieva na disciplinárne pojednávania so sudcami kritickými k exministrovi a dnes predsedovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi.
Popri nátlaku na sudcov si ministerstvo Hillary Clintonovej všimlo aj súdne spory politikov s médiami a vysoké odškodné, ktoré dostávajú. Správa hovorí, že tieto rozhodnutia súdov môžu viesť k autocenzúre.
Veľmi tvrdá je správa pri Štefanovi Harabinovi, ktorý vlani poslal viacerým vydavateľom mimosúdnu výzvu na zaplatenie 200-tisíc eur. Toľko žiada za články, v ktorých spomínali novinári jeho kontakty na Bakiho Sadikiho, podozrivého z obchodovania s drogami. „Pozorovatelia vyjadrili znepokojenie, že exministrovým cieľom bolo skôr vydierať médiá, ako sa snažiť o nápravu svojho dobrého mena,“ píše sa v správe.
Clintonovej správa o ľudských právach nemohla čitateľa SME ničím prekvapiť, píše Marián Leško.
Americká diplomacia si podrobnejšie všimla aj správanie premiéra Roberta Fica (Smer) k novinárom. Spomína, že po prvý raz využil právo na odpoveď na komentár denníka SME, ako aj žalobu pre Shootyho karikatúru.
Pozornosť USA vyvolala aj premiérova decembrová tlačová beseda, na ktorej obvinil vydavateľstvá, že sa spojili proti vláde a prirovnal ich praktiky k mafiánom. Premiér napriek rozsiahlemu priestoru v americkej správe na otázky nereagoval.
„Ministerstvo zahraničných vecí považuje za dôležité to, že podľa správy Slovensko rešpektuje a zabezpečuje dodržiavanie ľudských práv,“ povedal hovorca ministerstva Peter Stano. S Američanmi sme podľa neho pripravení diskutovať.
Zahraniční investori cítia korupciu štátu
Americká diplomacia a obchodníci sa zhodujú: štátne tendre sú zahmlené.
BRATISLAVA. V očiach celého sveta – zhutnené v správe americkej diplomacie o ľudských právach za rok 2009 – Slovensko neslávne preslávili aj tri vládne tendre. Nástenková, emisná a digitalizačná kauza.
Správa sa im venuje v osobitnej stati s názvom Úradné korupcie a transparentnosť vlády.
„Aj v minulých rokoch správa obsahovala kritické momenty, ale otázky korupcie neboli tak citlivo hodnotené ešte nikdy,“ hovorí bývalý veľvyslanec Slovenska v USA Rastislav Káčer. Kritika pravdepodobne odráža aj nálady zahraničných podnikateľov na Slovensku.
Podnikatelia chcú zmeny
Americká obchodná komora minulý rok oslovila zahraničných investorov s prieskumom o vnímaní podnikateľského prostredia a korupcie. „Až 72 percent respondentov považuje organizovanie štátnych tendrov na Slovensku za netransparentné,“ hovorí Júlia Hurná z komory.
Takéto signály dostáva aj Káčer. „Z komunikácie s mnohými zahraničnými partnermi môžem potvrdiť, že korupcia a netrasparentnosť sú vnímané so stále vyššou naliehavosťou.“
Na budúci týždeň v stredu sa majú stretnúť zahraničné obchodné komory. Chcú prebrať aj problémy pri verejných obstarávaniach. Aké konkrétne riešenie pripravujú, Hurná nepovedala.
Vyjadrovať sa bližšie pred stretnutím nechcel ani Marcus Halt z Nemeckoslovenskej obchodnej komory. V Česku zahraniční podnikatelia pripravili po podobnom prieskume novelu zákona o verejnom obstarávaní, pridali sa k nim už aj politici.
Americká správa v skratke opisuje aj to, ako si minister výstavby za SNS Marian Janušek vyvesil na nástenku za zatvorenými dverami oznam o tendri za 119 miliónov eur a ako ho premiér odvolal až po tlaku mimovládok, tlače a vyšetrovaní Európskej komisie.
Po nástenke emisie a digitál
Američanom sa nepozdáva ani náš predaj emisií. Problém vidia v tom, že štát predal 15 miliónov ton emisných kvót firme Interblue Group, ktorá vznikla len niekoľko mesiacov pred podpisom zmluvy. Správa nespomína, že firma bola zaregistrovaná v Spojených štátoch.
Americkí diplomati okrem SNS poukazujú aj na celú vládu. „Aj napriek odstráneniu kľúčových hráčov na ministerstve pre podozrenie z korupcie vládne orgány neiniciovali nijaké trestné vyšetrovanie.“
A do tretice zaujalo Američanov odvolania šéfa Telekomunikačného úradu Branislava Máčaja. Odísť musel po tlaku ministra dopravy Ľubomíra Vážneho (Smer). Dôvodom malo byť meškanie digitalizácie televízneho vysielania. Máčaj následne obvinil vládu z preferovania jedného účastníka – Towercomu. Firma napokon tender na digitalizáciu naozaj vyhrala.
Katarína Ragáčová
Tender na mieru nie je umenie
Britský developer LAURIE FARMER žije na Slovensku od roku 1991. Hovorí, že štátna korupcia je často iba výhovorkou firiem.
Podnikáte v slovenskom realitnom sektore pomaly 20 rokov. Ako to je s korupciou? Zhoršuje sa, zlepšuje?
„Problémom býva často nešikovnosť ľudí. Keď firmy pri štátnych zákazkách nesplnia základné podmienky alebo robia chyby, potom sa sťažujú.“
Takže je len zdaním, že pri verejných obstarávaniach existuje korupcia?
„Jasné, že nie. Nie je to veľké umenie napísať tender tak, že iba jedna firma môže vyhrať. Hovorím len, že treba mať dôkaz predtým, než korupciu naznačujeme. Lebo môže ísť len o nešikovnosť súťažiacich firiem alebo štátnych zamestnancov, o objektívne problémy pri získavaní financií, alebo naozaj aj o netransparentné podmienky.“
Zlepšuje sa toto prostredie?
„Keď sa pozeráme na mečiarovské privatizácie, je jasné, že niektoré podniky sa predali veľmi lacno. Ale treba si spomenúť, že vtedy nebolo možné si požičať peniaze a kupec musel všetko financovať z vlastných zdrojov. Takže bola za tým korupcia? Neviem. Ale dá sa to vysvetliť aj inak.“
Na prípady korupcie sú viaceré dôkazy.
„Keď sa zámerne predáva lacno, je to zle. Ale niekedy je ťažké určiť hranicu medzi zámerom a nešikovnosťou. Verím, že ak dôjde ku korupcii, nemôže byť ťažké to dokázať. Keď ide o verejné peniaze, treba úplnú transparentnosť, každú zmluvu treba zverejniť.“
Tom Nicholson
