BRATISLAVA. V správe o svojej činnosti to tvrdí Akreditačná komisia. "Tento fakt v krátkej budúcnosti môže spôsobiť, že ekonomike SR začnú chýbať technicky a technologicky vzdelaní ľudia," konštatuje komisia. Podľa jej predsedu Ľubora Fišeru by mala byť väčšia váha na technických, prírodovedných a ekonomických školách. Myslím si, že odtiaľ prichádzajú výstupy, z ktorých spoločnosť niečo získava do budúcna," povedal pre agentúru SITA Fišera.
Ako príklad uvádza západné Nemecko. Spolkové krajiny Bavorsko alebo Bádensko-Württembersko, ktoré podporovali základný výskum, technické a prírodovedné obory, zaznamenali podľa predsedu Akreditačnej komisie väčší hospodársky rast. "Tá analógia by mohla byť aj u nás. Ak štát investuje do technických a prírodných vied, určite sa to vráti," tvrdí Fišera. Vláda by však nemala venovať technickým školám len morálnu, ale aj finančnú pozornosť. "Rozpočet nestačí, aby sme konkurovali najlepším svetovým univerzitám," podotkol Fišera.
Na fakt, že úroveň vysokého školstva závisí od úrovne vedy a výskumu, upozorňuje Akreditačná komisia aj v správe o svojej činnosti. "Slovensko zaostáva v podpore vedy a výskumu v porovnaní s krajinami Európskej únie a krajiny EÚ zaostávajú za USA a Japonskom," konštatuje komisia. Štátu okrem iného odporúča zvýšiť percento HDP na podporu vedy a výskumu.
Z hľadiska investovania do výskumu a vývoja patrí Slovensko medzi krajiny Európskej únie s najnižším objemom celkových finančných prostriedkov vyčleňovaných do oblasti výskumu a vývoja. Podiel výdavkov v relatívnom vyjadrení voči HDP u nás v posledných rokoch klesá. Minister školstva Ján Mikolaj o tom v októbri 2009 informoval vládu v správe o stave výskumu a vývoja v SR za roky 2003-2007. V roku 2007 u nás predstavovali investície do výskumu a vývoja 0,46 percenta HDP, pričom európsky priemer bol 1,83 percenta HDP. Dôsledkom nízkych investícií je pomerne slabé prístrojové a technické vybavenie vo všetkých sektoroch výskumu a vývoja.
