BRATISLAVA. Na dvanástich stranách šesť fotografií. Vedľa premiéra Fica, pózujúc s eurokomisárom Marošom Šefčovičom, na rokovaní s energetikmi, pri odovzdávaní daru nemocnici, či ako hostiteľ na plese. Tak vidí trnavského župana Tibora Mikuša (kandidoval s podporou Smeru, SNS, HZD a SZS) posledné číslo „spoločenského časopisu" Župný spravodajca. Autor väčšiny článkov a fotiek? Županov hovorca.
Mediálna politika krajov Bratislavský: Relácie v súkromnej TV; vlastné noviny: 169 345 eur Trnavský: Relácie v súkromných TV; vlastné noviny: 88 563 eur Trenčiansky: Relácie v súkromných TV, rádiách, novinách: 231 244 eur Nitriansky: Relácie v súkromných TV, rádiu; vlastné noviny: 100 000 eur Žilinský: Relácie v súkromných TV, rádiách, novinách: 39 833 eur Banskobystrický: Vlastná TV, vlastné noviny: 328 000 eur Prešovský: Relácie v súkromných TV, vlastné noviny: 92 500 eur Košický: Relácie v súkromných TV: 17 526 eur Kraje, ktoré nemajú schválený rozpočet na rok 2010, poskytli údaje za minulý rok. Trnavský kraj informáciu neposkytol, údaj je z návrhu rozpočtu.
Časopis vydáva a rozposiela do všetkých domácností v regióne Trnavský samosprávny kraj. Spolu s platenými reláciami v štyroch lokálnych televíziách a propagačnými materiálmi má zaň podľa návrhu rozpočtu na tento rok zaplatiť 88 563 eur. Podobne vyzerá mediálna politika aj v ostatných župách.
Média sú vraj neobjektívne Mediálny analytik Gabriel Šípoš, ktorý pred novembrovými regionálnymi voľbami na svojom blogu hodnotil úroveň župných médií, hovorí o plytvaní verejných zdrojov na nekritickú propagáciu vedenia krajov. „Využívanie médií platených zo župných peňazí na vlastné propagačné účely je ako kúpiť si z verejných peňazí veci na súkromné účely," napísal.
Kraje oponujú, že vlastné médiá či platené relácie a články v súkromných médiách potrebujú, aby ľudí dokázali informovať objektívne a aj o veciach, ktoré súkromné médiá nezaujímajú.
„Na rokovania zastupiteľstva pozývame všetky médiá. Novinári o ne prejavujú veľký záujem, samostatnou kapitolou je skutočnosť, o čom svojich čitateľov, divákov a poslucháčov informujú. Pokiaľ má úrad záujem o objektívne výstupy, musí si priestor zaplatiť," vysvetľuje hovorkyňa trenčianskej župy Vlasta Henčelová.
Šípoš to vidí inak. „V žiadnom médiu som nezachytil ani len náznak kritiky proti vedeniu župy. Žiadne médium ani raz neprinieslo informácie o tom, že by v regióne existovali aj neriešené problémy," napísal v hodnotení. „V priemere zhruba polovicu každého média tvorili správy o tom, čo ich ctený župan práve otvoril, vyhlásil, ocenil, kde vycestoval, koho stretol a kto mu bol vďačný. Samozrejme s bohatou fotodokumentáciou."
Naďalej v tom podľa neho zašiel Banskobystrický samosprávny kraj, kde sa v župných médiách pred voľbami otvorene útočilo na protikandidátov župana Milana Murgaša (pôvodne Smer). Banskobystrická župa pritom ako jediná spoluvlastní aj televíziu a spolu so župnými novinami ju vlani dotovala sumou 328-tisíc eur.
Redaktor hovorca Druhé najvyššie výdavky na mediálnu propagáciu priznala trenčianska župa, ktorá si vlani za 231-tisíc eur objednáva relácie a články v lokálnych médiách. Podobne postupovala aj bratislavská župa, ktorá minulý rok za priestor v súkromných médiách zaplatila 170-tisíc eur.
Politológ Ivan Rončák si myslí, že vytváranie mediálneho obrazu o činnosti a kompetenciách krajov je v poriadku, „problém je však spôsob". Upozorňuje, že v župných médiách či v reláciách, ktoré často pripravujú hovorcovia županov, nedostávajú takmer žiaden priestor opoziční župní poslanci alebo obyvatelia s kritickými názormi.
Riešením by podľa Šípoša bolo, keby si župy informovanie o svojej činnosti objednávali u externých novinárov alebo svoje redakčné tímy aspoň čo najviac odstrihli od vedenia župy. „Pri verejnoprávnych médiách STV a SRo by bolo nepredstaviteľné, aby autormi príspevkov alebo členmi redakčných rád boli premiér alebo jeho hovorkyňa. Podobne by to malo byť aj na úrovni župy," mieni.
Beata
Balogová
