SME

Rádiožurnál zažil úspech aj cenzúru

V úspech nových rozhlasových správ veril v roku 1990 málokto. Výsledok bol nečakaný. Údajne viac ako 1,5 milióna ľudí pravidelne čakalo na poludňajšie správy.

Redaktori Rádiožurnálu pri práci.Redaktori Rádiožurnálu pri práci. (Zdroj: SME – PETER ŽÁKOVIČ)

V úspech nových rozhlasových správ v roku 1990 veril málokto. Výsledok bol nečakaný. Údajne viac ako 1,5 milióna ľudí pravidelne čakalo na poludňajšie správy.

BRATISLAVA. Bol začiatok marca 1990, krátko pred prvými slobodnými voľbami. Slovensko sa chystalo na príchod Jána Pavla II. a spoločnosť prechádzala ponovembrovými zmenami.

Dovtedajšie Rozhlasové noviny známe svojimi budovateľskými témami o plnení päťročníc a doslovnými prejavmi aparátnikov mohli len ťažko získať status nezávislého ponovembrového spravodajstva.

SkryťVypnúť reklamu

Rádiožurnál hlavná spravodajská relácia o dôležitých udalostiach doma a vo svete. Vysiela ju SRo na Rádiu Slovensko od 5. marca 1990, pôvodne hodinový blok na poludnie, dnes o 7.00, 12.00, 18.00 a o 22.00 h, počúvanosť bola na začiatku údajne nad 1,5 miliónom, pred dvoma rokmi nad 200­tisíc, konkurenciu má v Infoexprese na Exprese, ale aj Žurnále na Regine.

Rozhlas sa rozhodol skončiť so socialistickým spôsobom informovania a 5. marca začal vysielať novú reláciu Rádiožurnál s vtedy nevídanými džinglami, živými vstupmi a v nezvyčajnom čase - na poludnie.

S myšlienkou prišiel námestník riaditeľa rozhlasu Michal Berko: „Predovšetkým som chcel, aby vznikla spontánna kvalifikovaná žurnalistika bez cenzúry, nahrávania dopredu, schvaľovania."

SkryťVypnúť reklamu

Vzorom pre neho boli veľké poludňajšie správy v Rakúsku. „Mojím cieľom bolo, aby sa vysielalo priamo z terénu," spomínal Berko spolu s bývalými kolegami vo výročnom vysielaní rádia.

Spolu s zahraničnopolitickým redaktorom Ivanom Mjartanom, ktorý sa stal vedúcim redaktorom novej relácie, a šéfom hlavnej redakcie spravodajstva a publicistiky Ľubomírom Lintnerom, vytvorili novú koncepciu. „Skutočne sme začali presviedčať ľudí, že novinári sú tu preto, aby im pomáhali," povedal Mjartan.

Neskôr sa pod týmto názvom začali vysielať aj večerné správy.

Veľký úspech Nové správy mali nečakaný úspech. Podmienky boli úplne ideálne. Bolo to krátko po novembri, keď bol doslova hlad po informáciách a ľudia boli zvedaví na informácie bez cenzúry. Navyše rozhlas nemal žiadnu konkurenciu.

SkryťVypnúť reklamu

„Potenciálne nás môže počúvať 1,5 milióna poslucháčov," povedal pri štarte Berko a jeho odhady sa aj naplnili.

Tím Rádiožurnálu tvorili zväčša dovtedajší redaktori a moderátori rádia, spolu 14 ľudí. „Boli to tí istí, ktorých sme mali v spravodajstve. Kádrovanie spoločnosti sme odmietli. Boli to mladí ľudia, ktorí chceli zmenu a napriek tomu, že boli skoro všetci komunisti, tak sme hovorili, že musia dostať šancu," spomínal Berka.

„Stretli sa tam ľudia rôzneho zamerania a rôznych profesií. Každý mal iné názory a iné politické vášne. Boli sme nadšení, že neexistovala žiadna cenzúra, ani tá vnútorná," spomína jeden z redaktorov Michal Tvarožek, ktorý je v rozhlase dodnes.

Ideológia striedala ideológiu Vysokú počúvanosť v rádiu využili po svojom. V redakcii sa začala prejavovať aj tendencia informovať v prospech jedného hnutia a vtedajšieho opozičného politika Vladimíra Mečiara.

SkryťVypnúť reklamu

Komunistickú ideológiu v redakcii nenápadne nahrádzala nová. To, že by šlo o politický nátlak zhora, dnes odmietajú. „Pravdupovediac, na začiatku tam bolo 90 percent osadenstva, ktoré drukovalo Mečiarovi, lebo mal pekné vízie. Možno potom sa to chtiac-nechtiac prejavovalo aj vo vysielaní," hovorí Tvarožek.

Berko nebol nadšený: „Mojím krédom bolo, aby žurnalistika bola nezávislá," povedal. Zodpovednosť padala na hlavu Ivana Mjartana, ktorý netajil sympatie k Mečiarovi. Aj to bol dôvod, prečo Mjartan musel z rádia odísť a na jeho miesto zasadla Mária Hlucháňová.

Nová generácia prišla neskôr „Bolo nevyhnutné to ukočírovať. Časť redaktorov dala výpoveď a bol vyhlásený konkurz. Prihlásilo sa veľmi veľa ľudí," spomína Hlucháňová, s ktorou prišla do rádia nová generácia. „Získali sme veľkú popularitu, ku ktorej sa Rádiožurnál nikdy nevrátil."

SkryťVypnúť reklamu

Po víťazstve HZDS vo voľbách sa však tlaky na rozhlas stupňovali. Lintner a Hlucháňová museli odísť.

Šéfom rozhlasu bol poslanec HZDS Ján Tužinský a po ňom Jaroslav Rezník, ktorého zvolili za Mečiarovej, ale následne aj za Dzurindovej vlády. Po výmene vedenia a voľbách v roku 2006 skončila veľká časť redaktorov na postoch hovorcov ministerstiev.

Rádiožurnál nedokázal finančne, ale ani značkou pritiahnuť do spravodajského tímu známe tváre, nastúpili zväčša elévi, čo sa odrazilo na jeho stagnácii. „Nemohli sme si dovoliť kúpiť hotové spravodajské hviezdy, museli sme si ich vychovať," hovorí súčasná šéfka spravodajstva Anna Sámelová.

Medzi uznávané novinárske tváre dnes patria Braňo Dobšinský, Jaroslav Barborák či Michal Tvarožek.

Dnes, aj keď Rádiožurnál neodhaľuje závažné investigatívne témy, je hodnotený neutrálne. Otvorene proti nemu nevystupuje ani koalícia, ani opozícia. Premiér Fico, ktorý je známy svojou nenávisťou k médiám, Rádiožurnál označil „za ojedinelú perlu v slovenskom mediálnom priestore".

SkryťVypnúť reklamu

RádioMečiar robilo politiku. Kritikov prepustili

Aj nelichotivé označenia dostal Rádiožurnál na začiatku 90. rokov.

BRATISLAVA. „Rádiožurnál sme na začiatku 90. rokov nazývali RádioMečiar pre mimoriadne servilný obsah aj formu vysielania," spomína si vtedajší novinár Milan Žitný.

Žitný mal s manipuláciou v rádiu aj osobnú skúsenosť. V marci 1992 zverejnil v týždenníku Respekt prípad Tisova vila. V ňom niekdajší šéf Inšpekcie Ministerstva vnútra SR Leonard Čimo popísal, ako mu na začiatku roku 1990 vtedajší minister vnútra Vladimír Mečiar prikázal odcudziť zväzky StB z budovy Okresnej správy ŠtB v Trenčíne. Čimo to aj urobil.

„Rádiožurnál vtedy venoval mojim článkom špeciálne hodinové vysielanie, kde špinili mňa aj Čima ako luhárov," povedal Žitný. „Rádiožurnál zo začiatku 90. rokov je dodnes pre mňa ukážkou žurnalistickej stoky a boľševických metód jeho vtedajších redaktorov."

SkryťVypnúť reklamu

Propagandistické názory šéfa hnutia bez overovania a jeho útoky na oponentov, bez ich reakcie, aj to bola realita práce v Rádiožurnále.

Zodpovednosť pripisovali vedúcemu redakcie Ivanovi Mjartanovi, ktorý v roku 1992 spolupracoval na príprave volebného programu HZDS a bol autorom ich kampane. On sám po tom, ako musel z rádia odísť, sa na kandidátke HZDS stal poslancom Federálneho zhromaždenia, štátnym tajomníkom na ministerstve kultúry a neskôr veľvyslancom v Prahe.

Aj viacerí redaktori nastúpili do služieb hnutia a novej vlády. Redaktor Bohuš Géci sa stal Mečiarovým hovorcom, Magda Pospíšilová s Ľudmilou Bulákovou hovorkyňami vlády, Alica Bieliková poslankyňou za HZDS.

Mjartan dnes nevidí problém v tom, že Rádiožurnál robil politiku: „Ak médiá nerobia politiku, tak to nie sú médiá. Keď kontrolujete moc, tak ju ovplyvňujete, tvoríte politiku."

SkryťVypnúť reklamu

Po víťazstve HZDS vo voľbách politický dozor pokračoval pozastavovaním kritických komentárov, názorov a vyhadzovaním neposlušných redaktorov.

Napríklad Michal Berko musel odísť po komentovaní politického diania. Petra Suska odvolali z postu spravodajcu vo Washingtone za jeho kritické názory na spôsob prezentácie Slovenska v zahraničí, Ľubomíra Motyčku zasa preto, že odvysielal rozhovory s Jánom Budajom a Jánom Langošom.

Syndikát novinárov vtedy poukázal na porušovanie práv novinárov v rozhlase.

Ako vláda plní sľub pomáhať pri financovaní STV a Slovenského rozhlasu

Čo sľúbili: Ak chceme, aby si STV a Slovenský rozhlas plnili úlohy, na ktoré sú zriadené, bude sa musieť na ich financovaní významne podieľať aj štát.

Zdroj: Marek Maďarič, minister kultúry (SMER), SME, 7.7.2006, Maďarič: Musíme oživiť kinematografiu

SkryťVypnúť reklamu

Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia neutrálne. Charakter vysielania verejnoprávnych médií oprávňuje finančnú pomoc štátu, optimálne by však bolo, keby boli Slovenská televízia a Slovenský rozhlas manažované takým spôsobom, aby dodatočné financovanie štátom nebolo potrebné.

Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. Vláda upravila spôsob platenia koncesionárskych poplatkov, po novom platia nielen majitelia televízií či rádií, ale všetci odberatelia elektrického prúdu, respektíve firmy s viac ako 3 zamestnancami. Očakávané príjmy sa však nenaplnili, obe médiá vykazujú straty a STV hrozila aj platobná neschopnosť. Finančné problémy vláda opakovanie riešila ad hoc dotáciami, koncom roku 2009 tiež podpísala s oboma médiami 5-ročnú zmluvu o financovaní najmä programov vo verejnom záujme.

SkryťVypnúť reklamu

Zdroj: INEKO

Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.

Fotka - Beata Balogová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Podpis - Beata Balogová
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  6. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  7. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  8. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  1. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  2. Fico škodí ekonomike, na reformy roky kašľal
  3. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  4. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  5. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  6. Ako pripraviť motorku na sezónu: Rady pre bezpečnú jazdu
  7. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  8. Emma Tekelyová a tvorenie na jarné dni a Veľkú noc
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 14 749
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 7 883
  3. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 6 970
  4. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 6 862
  5. Nevšedný ostrov. Ischia priťahuje pozornosť čoraz viac turistov 5 135
  6. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 4 785
  7. AI o nej píše, že je symbolom odvahy. Kvôli jedinému protestu 4 286
  8. Slovenskí milionári minulý rok bohatli rekordným tempom 2 614
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Peter Kovařík.

Súd uzavrel prvú časť procesu s bývalým policajným prezidentom Kovaříkom.


1
Adam Pavlovčin už čoskoro vystúpi na Eurovízii 2025.

Adam Pavlovčin mieri do Eurovízie.


7
Fedor Gál

Fiktívny dialóg s blízkym človekom, ktorý je na inej strane pomyselnej barikády.


9
Jindřich Šídlo

Nie je isté, či sa reality šou vráti na obrazovky.


42

Sportnet

Radosť hráčov AC Miláno.

Funkcionári „rossoneri“ pritom iba nedávno pristúpili k výmene na trénerskom poste.


SITA
Júki Cunoda.

Pozrite si časový harmonogram a TV program Veľkej ceny Japonska.


Juraj Kucka.

Aktuálne sa Juraj Kucka lieči zo zranenia, ktoré ho donútilo k ukončeniu reprezentačnej kariéry.


SITA
Slovenskí futbalisti po prehre so Slovinskom.

Spomedzi súperov Slovenska v kvalifikácii na MS 2026 sú podľa očakávania najvyššie Nemci.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu