BRATISLAVA. Smer sa pri príprave volebného programu oprie aj o Stratégiu rozvoja slovenskej spoločnosti do roku 2030, ktorú na objednávku vlády vypracovala Slovenská akadémia vied (SAV). „Určite sa veľa vecí z toho ocitne v našom programe," potvrdil v Slovenskej televízii minister kultúry a podpredseda Smeru Marek Maďarič.
Premiér Robert Fico ešte nedávno pritom o dokumente hovoril, že nie je politickým materiálom. Jeho kabinet si ho objednal ešte v roku 2006. Stratégiu financovali ministerstvá školstva a hospodárstva. Stála takmer 90-tisíc eur.
Ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi zo SNS postup Smeru neprekáža.
„Pokiaľ si niektorá strana chce z toho niečo zobrať, tak môže," povedal. Podľa neho v stratégii sú aj jeho názory, takže v časti o školstve a vede by sa mal dokument zhodovať aj s programom SNS.
HZDS sa na stratégiu nespolieha a podľa poslanca Jána Kovarčíka sa na programe hnutia podieľajú jeho odborníci. Ak dokument Smer využije, považuje to za neštandardné. „Sú im to blízki ľudia - nielen myšlienkami. Je tam dosť pracovníkov spred roka 1989," hovorí Kovarčík.
Ako vláda plní sľub vyčleniť viac peňazí pre vedu a výskum
Čo sľúbili: Cieľom vlády je, aby v spolupráci vysokých škôl, Slovenskej akadémie vied, výskumných a vývojových centier, vedeckých a technologických parkov, podnikateľských inkubátorov a technologicky orientovaných firiem a úspešného čerpania prostriedkov z fondov EÚ sa postupne dosiahla úroveň financovania vedy a techniky vo výške 0,8 % HDP.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Podpora vedy a vzdelania je podľa nich základným predpokladom pre správne fungovanie spoločnosti. Samotné navýšenie peňazí však nestačí, potrebné je vytvorenie transparentného, motivačného mechanizmu a adresná podpora kvalitného výskumu a vedy s merateľným prínosom pre spoločnosť.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Verejné výdavky na vedu a techniku boli v pomere k HDP v rokoch 2007 a 2008 nižšie ako v roku 2006, keď dosiahli 0,47%. Až v rokoch 2009 a 2010 dochádza aj vďaka eurofondom k výraznejšiemu rastu, dosiahnutá úroveň 0,68% HDP však stále zaostáva za sľubovaným 0,8%-ným podielom.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
