BRATISLAVA. V obytnej zóne vo Veľkom Šariši majú pribudnúť štyri rodinné domy. Navonok by sa ničím nelíšili od ostatných, ide o to, kto by v nich býval. Štyri desiatky zdravotne postihnutých detí z detského domova v Prešove sú pre časť neďalekého mestečka dôvodom na protestnú petíciu. Z prieskumov Slovenského národného strediska pre ľudské práva vyplýva, že Róma by za suseda nechcelo 70 až 80 percent obyvateľstva. Horšie meno majú len drogovo závislí. Mnohí obyvatelia Slovenska však nechcú mať v susedstve ani hospic či takzvané chránené bývanie.
Mestský poslanec Mikuláš Drab, ktorý podľa svojich slov bol pri tvorbe petície, už odmieta komunikovať s médiami. „Boli sme zosmiešňovaní," tvrdí.
Róm v susedstve
Väčšina detí v domovoch na východe Slovenska má rómsky alebo polorómsky pôvod.
„Keď občania zistili, že tie deti tu môžu ostať až do veku 18 rokov, tak nastal problém a spísala sa petícia," povedal primátor Veľkého Šariša Róbert Oros. Zastupiteľstvo má 23. marca rozhodnúť o územnom pláne.
Citlivé prípady
Obyvatelia luxusnej banskobystrickej štvrte Belveder v roku 2004 nazbierali 89 podpisov pod petíciu proti cirkevnému zariadeniu pre smrteľne chorých ľudí. Biskupský úrad napokon rezignoval a stavbu posunul o 500 metrov mimo bytoviek.
Prvý hospic v Nitrianskom kraji mal stáť v Ivanke pri Nitre, ale pre odpor obyvateľov obce ho Diecézna katolícka charita postavila na nitrianskom sídlisku Chrenová, hoci ani tu sa to nezaobišlo bez petície.
V Modre v roku 2006 zlyhal projekt bytov pre ľudí s mentálnym postihnutím. Mestské zastupiteľstvo ho najprv jednohlasne schválilo, potom takmer jednohlasne zrušilo. Primátor to krátko pred komunálnymi voľbami odôvodnil úspornými opatreniami samosprávy.
„Väčšina ľudí má zbytočné obavy. Nikdy sa nepotvrdilo, že by boli vážnejšie problémy," tvrdí predseda Spoločnosti priateľov detí z detských domovov - Úsmev ako dar Jozef Mikloško. Pre dieťa je podľa neho dôležité ísť do rodinného zariadenia práve preto, aby sa vedelo ľahšie zaradiť do spoločnosti.
Tlačové agentúry v pondelok napísali o Drabovi, že mu prekáža, že sa o zámere dozvedel neskoro, keď už boli odkúpené pozemky a že zariadenie sociálneho typu zníži cenu susedných nehnuteľností vrátane jeho domu. On tvrdí, že „ja som v dobrom povedal, že aj toto ľudia hovorili, a zo mňa sa robí hyena". Koľkí z 5100 obyvateľov mesta sa podpísali pod petíciu, však nechce povedať.
V Korytárkach to zatiaľ ide
V Korytárkach v okrese Detva v lete 2006 podpísalo petíciu proti zriadeniu detského domova rodinného typu vyše 500 ľudí - väčšina obyvateľov obce. Vtedajšieho starostu to v komunálnych voľbách stálo funkciu. Obec si za jeho nástupcu zvolila človeka, ktorý petíciu podpísal.
Napriek tomu, že zariadenie stojí vyše troch rokov, jeho riaditeľ Miroslav Bahleda sa „vzhľadom na zachovanie dobrých a zatiaľ krehkých susedských vzťahov" zdráha povedať, čo si myslí o odpore ľudí proti detským domovom. „My sme si na Korytárky zvykli hneď od začiatku," hovorí.
Deti môžu ísť do lepšieho
Detský domov na Požiarnickej ulici v Prešove, ktorého zriaďovateľom je tamojší úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, sídli v starej, technicky nevyhovujúcej budove a 98 detí pokope je viac, ako zákon považuje za vhodné.
„Základným cieľom zákona o sociálnoprávnej ochrane je, aby vyrastali v podmienkach, ktoré sa podobajú rodine," povedala pre TASR riaditeľka úradu sociálnych vecí a rodiny Alena Krištofíková. Do Šariša by presťahovali maximálne 40 detí v predškolskom veku s ľahším a stredným zdravotným postihnutím.

Beata
Balogová
