BRATISLAVA. "Myslím si, že všetky štáty západného Balkánu by mali byť raz členmi EÚ,“ konštatoval Gašparovič. Pre stabilitu regiónu však musia balkánske štáty prijať aj kompromisy a dokázať si sadnúť za rokovací stôl, uviedol slovenský prezident.
Predseda Národného zhromaždenia Slovinskej republiky Pavel Gantar je presvedčený, že plánovaná schôdzka predstaviteľov krajín západného Balkánu, ktorá sa má uskutočniť 20. marca v Slovinsku, má svoj zmysel. „Dúfam, že sa nám podarí posadiť čo najviac štátov za jeden stôl. Aj to budeme považovať za úspech,“ povedal slovinský premiér s tým, že Slovinsko sa snaží o posilnenie stability v oblasti.
Prezident Gašparovič diskutoval s predsedom slovinského parlamentu aj o práci národných parlamentov a ich postavení v rámci EÚ. Podľa našej hlavy štátu sa Európska únia po prijatí Lisabonskej zmluvy nezbavila problémov, ktoré jej prijatie sprevádzali. „Táto reformovaná zmluva síce existuje, ale neznamená to, že v budúcnosti nebude môcť byť reformovaná,“ povedal Gašparovič. Ako ďalej uviedol, Slovensko považuje Slovinsko za štát, ktorý v regióne bývalej Juhoslávie zohráva významnú úlohu.
„My podporujeme rozšírenie EÚ aj o ďalšie štáty vrátane krajín západného Balkánu. Samozrejme, po stopercentnom naplnení prístupových kritérií,“ zdôraznil Gašparovič. Vyjadril tiež presvedčenie, že najlepšie pripravenou krajinou na členstvo v EÚ je Chorvátsko. Gantar v tejto súvislosti poznamenal, že štáty západného Balkánu musia mať hmatateľnú víziu a v dohľadnom čase sa po splnení maastrichtských podmienok môžu stať členmi EÚ. Podľa jeho názoru je perspektíva európskej integrácie predpokladom stability v tomto regióne.
Ako agentúru SITA informovala Margita Ivaničková z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR, počas prvého dňa návštevy v Slovinsku slovenský prezident rokoval aj s primátorom Ľubľany Zoranom Jankovičom.
