BRATISLAVA. Rozhodovanie Najvyššieho súdu je ohrozené. Účastníci konaní sa môžu v niektorých prípadoch sťažovať na porušenie svojich práv a spomaliť tak ukončenie procesov. Dôvodom je prideľovanie spisov sudcom.
Problémom je zásada zákonného sudcu. Neupozorňujú na to ani obžalovaní, ich advokáti či prokurátori, ale samotní sudcovia.
Pred možnou protizákonnosťou varujú vo svojich námietkach proti opatreniam predsedu súdu Štefana Harabina. Nesúhlasia s tým, ako sú im niektoré spisy prideľované. Nerozhoduje sa o nich totiž náhodným výberom, teda cez elektronickú podateľňu, ako to káže zákon.
Tridsiatka prípadov
Sudkyňa Elena Berthotyová takto dostala tridsať spisov. Opatrenie podpísala podpredsedníčka Daniela Švecová, ktorá zastupovala predsedu Štefana Harabina, vlani 25. novembra so spätnou účinnosťou od začiatku mesiaca.
Sudkyňa sa proti tomu ohradila. Neuspela. Obrátila sa preto na sudcovskú radu, ktorá má obhajovať záujmy sudcov. Namietala retroaktivitu opatrenia, ale aj to, že takýmto pridelením spisov neprimerane zaťažujú senáty. Upozornila aj na to, že pri prideľovaní nebola použitá elektronická podateľňa.
Berthotyovej námietkam sudcovská rada vyhovela. Opatrenie však naďalej platilo, pretože predseda súdu ho odmietol zrušiť a kázal sudkyni vo veciach konať. „Najvyšší súd postupoval v zmysle zákona,“ odpovedal včera súd na otázku, prečo rozhodnutie rady predseda nerešpektoval. Zákon mu to neprikazuje. Berthotyová sa tak opäť obrátila na radu.
Včera sa už jasnej odpovede nedočkala. Žiadala ju, aby opatrenie predsedu zrušila alebo aspoň rozhodla, či je jej rozhodnutie záväzné. Rada to posunula na Súdnu radu, najvyšší orgán sudcovskej samosprávy, ktorej predsedá Harabin.
Obáva sa postihov
„Rozhodnutie, ktoré sudcovská rada prijala, som neočakávala a ani som oň nežiadala,“ hovorí Berthotyová. V tejto veci má podľa nej rozhodovať výlučne sudcovská rada.
Do rozhodnutia Súdnej rady ostávajú prípady Berthotyovej. „Nedá sa vylúčiť, že mi budú kladené za vinu prieťahy v takto pridelených veciach,“ pripúšťa sudkyňa. Harabina minulý týždeň upozornila na neprimeraný počet pridelených vecí. Na starosti má navyše aj azylovú agendu, v ktorej musí podľa zákona rozhodovať do 60 dní.
Berthotyová hovorí aj o tom, že keď azylové rozhodovania dostáva iba jeden senát, dochádza k porušeniu princípu náhodného výberu spomedzi minimálne dvoch senátov.
Proti Harabinovým opatreniam poslali nedávno svoje námietky aj siedmi trestní sudcovia. Sťažujú sa, že príplatky za rozhodovanie o agende Špecializovaného trestného súdu dostávajú všetci trestní sudcovia, ale o prípadoch rozhodujú len oni.
Takisto upozorňujú, že konajú senáty, ktoré podľa aktuálneho rozvrhu práce súdu neexistujú. Najvyšší súd včera tieto výhrady odmietol. „Ide o nesprávny výklad a nepresné informácie,“ odpovedal stručne súd.
Spisy mohla rozhýbať infožiadosť
Veľký presun prípadov na Najvyššom súde môže súvisieť so žilinským Auparkom.
BRATISLAVA. Tridsať spisov, ktoré sa dostali so spätnou účinnosťou na stôl sudkyni Elene Berthotyovej, mala pôvodne pridelené predsedníčka senátu Eva Babiaková.
O presunutí rozhodla podpredsedníčka súdu Daniela Švecová, zastupujúca predsedu, po tom, ako sa na Babiakovej agendu začal pýtať jeden z účastníkov sporu o výstavbu žilinského Auparku.
Infožiadosť poslal na súd vlani 19. októbra po tom, ako sa dozvedel o termíne prvého pojednávania. Prekvapila ho rýchlosť, akou chcela Babiaková rozhodnúť. Zaujímal sa, koľko starších prípadov ešte nerozhodla. S tým môže súvisieť, prečo Berthotyová staré spisy spätne dostala.
Najvyšší súd zrušil pôvodné územné rozhodnutie na takmer hotový Aupark v Žiline v polovici decembra. Žilinský krajský súd vyniesol rozsudok začiatkom júna, spis na Najvyšší súd doručili 5. októbra. Babiakovej senát tak o spore rozhodol ani nie do troch mesiacov, a to vrátane naštudovania celého spisu. Ide pritom o náročný prípad. Len rozsudok má 25 strán.
(vev)
