Bývalý starosta Rače a funkcionár KDH Pavol Bielik je do tretice nevinný. Po šesťročnej skúsenosti so slovenskými súdmi by už hlavný svedok v kauze pre korupciu na políciu nešiel.
Pôvodná agentúrna správa bola nahradená autorským textom SME.
BRATISLAVA. Výhra pre Pavla Bielika a prehra pre spoločnosť. Tak vidí rozsudok Špecializovaného trestného súdu hlavný svedok v korupčnej kauze Pavol Kollár.
Súd dnes Bielika aj podnikateľa Jaroslava Šuščáka, proti ktorým svedčil, po šiestich rokoch oslobodil. Predtým ich dvakrát odsúdil, oslobodiť ich musel po príkaze Najvyššieho súdu.
Prípad Bielik
Podnikateľ zo Šale Pavol Kollár chcel v bratislavskej Rači vybudovať bytový komplex a od mestskej časti na to potreboval príslušné povolenia.
Ozval sa mu podnikateľ Jaroslav Šuščák, že mu „pomôže".
Po stretnutiach s ním a podľa Kollára aj po stretnutí so starostom Pavlom Bielikom prišiel na Úrad boja proti korupcii podať trestné oznámenie, že od neho Bielik so Šuščákom žiadajú úplatok 5 miliónov korún za povolenie potrebné od mestskej časti.
Bielik mal žiadať úplatok tak, že sumu napísal pri stretnutí s Kollárom na papierik, Šuščák to mal následne dohodnúť. Vyplynúť to malo aj z odpočúvaní.
K odovzdaniu peňazí nikdy nedošlo, akciu pravdepodobne niekto tesne pred jej zrealizovaním podozrivým vyzradil. Kto to bol, sa nevyšetrilo.
V prípade sa stratila časť odpočúvaní, zachoval sa však ich prepis. Ten súdu nestačil.
Kollár hovorí, že ak by sa dnes stretol ako podnikateľ s korupciou, na políciu by už nešiel. „Myslím, že Slovensko je dnes v takom kolapse a marazme, v akom ešte nebolo," povedal.
Riaditeľ Úradu boja proti korupcii Tibor Gašpar s ním nesúhlasí a ľudí vyzýva, aby s políciou pri odhaľovaní korupcie spolupracovali.
„Bez spolupráce konkrétnych ľudí sa spoločnosť nevylieči. Len náš úrad problém nevyrieši," povedal Gašpar. Rozsudok nechcel komentovať, úradu v čase vyšetrovania prípadu ešte nešéfoval. „Každý prípad je iný," povedal.
Smutný prokurátor
Oslobodzujúci rozsudok nepotešil ani prokurátora Špeciálnej prokuratúry Jána Hrivnáka. Považuje ho za neprijateľný. Aj preto sa odvolal. O odvolaní však rozhodne Najvyšší súd, ktorý práve vo svojom uznesení napísal také stanovisko, že Špecializovanému súdu nezostávalo nič iné, ako konštatovať nevinu. Je preto pravdepodobné, že Najvyšší súd rozsudok len potvrdí.
„Rozsudok nie je dobrým signálom pre potenciálnych oznamovateľov korupcie, pretože je tu riziko, že aj v prípade, že budú hovoriť pravdu, sa to môže otočiť proti nim. Je to smutné," povedal prokurátor.
Tvrdenie, že išlo o spravodajskú hru, do ktorej bola zapojená SIS, založil obžalovaný Bielik na podozrivej epizóde - práve ona nesie všetky znaky spravodajskej hry, píše Marián Leško.
Najvyšší súd totiž vo svojom uznesení napadol hlavného svedka, že mohol byť riadený Slovenskou informačnou službou. Nepredložil na to pritom žiadne dôkazy. Odvolal sa len na tvrdenie pochybnej agentky SIS Kováčovej, ktorá na súde o kauze vyzvedala u vyššieho súdneho úradníka. Povedala mu, že prípad sa nevyvíja tak, ako predpokladali a že sa im vymkol z rúk.
Súd ju predvolal aj svedčiť, nič viac však nepovedala. Mlčí aj SIS.
„Absolútne odmietam, že by SIS riadila korunného svedka," povedal prokurátor. Za absurdné označil aj tvrdenie súdu o tom, že mohlo ísť o vnútrostranícky boj.
Dôkazy nestačili
Najvyšší súd sa odvolal na zásadu pochybnosti v prospech obvineného. Neexistuje podľa neho žiadne priame odpočúvanie, v ktorom by si Bielik vypýtal úplatok. Tvrdil to len hlavný svedok a mohlo to vyplývať z telefonickej komunikácie medzi Šuščákom a Bielikom. Bavili sa však skryto a iba v náznakoch. Kollára napríklad volali Duslo, lebo je synom privatizéra Dusla Šaľa.
Všetky veľké prípady, v ktorých sa občan ozval proti štátu či politikovi, sa končia prehrou tých, čo idú s kožou na trh, píše Lukáš Fila.
Najvyššiemu súdu nestačili ani dôkazy proti Šuščákovi, pričom nespochybňuje, že ten chcel od Kollára peniaze. Bielik však podľa súdu o Šuščákovej iniciatíve vôbec nemusel vedieť. To, že ho zaujímal prípad nejakej investície, ešte podľa súdu neznamená, že Bielik chcel úplatok.
Šuščák spomínal známosti
Najvyšší súd napísal, že stále nemožno vylúčiť aj iný priebeh, čo hrá v prospech obžalovaných. Podľa súdu by v prípade Šuščáka mohlo ísť skôr o podvod alebo nepriamu korupciu ako prijímanie úplatku. Špecializovaný súd však označil takúto kvalifikáciu z právneho hľadiska za nemožnú, preto oslobodil aj Šuščáka.
Podnikateľ Šuščák sa v rozhovoroch s Kollárom raz odvolával aj na známosti na Najvyššom súde.
„Toto vám viem vyriešiť... Je jedno či tu, alebo na Najvyššom... Mám tam... Traja predsedovia senátov, to sú naši ľudia z Tatier," hovoril Šuščák v jednom z odpočúvaní.
Najvyšší súd vtedy poprel, že by nejakí jeho sudcovia mali kontakty s obžalovaným.
„Spravodlivosť v tejto veci v skutočnosti poskytol Najvyšší súd," povedal o rozsudku advokát obžalovaných Dušan Ivan. Bielik ani Šuščák si rozsudok osobne neprišli vypočuť. Po „šiestich rokoch utrpenia" tým podľa Ivana chceli dať najavo svoj postoj k Špecializovanému súdu.
Odpočúvania súdu nestačili
Kollár: „Tak ako sme sa dohodli, bol som za starostom overiť, či je to tých päť percent."
Šuščák: „Nemám dôvod hovoriť vám niečo iné."
Kollár: „Starosta chcel peniaze dopredu, ale snažil som sa ho presvedčiť, aby to rozdelil na dve časti - územné rozhodnutie a stavebné povolenie."
Šuščák: „Kreslil vám niečo starosta?"
Kollár: „Áno, kreslil. Vie počítať."
Šuščák: „Starosta vie naozaj dobre počítať."
Kollár: „Starosta nebol ústretový, povedal päť percent."
Šuščák: „Určite tlačil aj na nejaký pozemok preňho."
Kollár: „Aj štyri percentá by boli dosť."
Šuščák: „Keby som o tom ja rozhodoval, vedel by som sa vyjadrovať... Ja z toho nič nemám, ja to robím iba ako službu pre starostu, pretože on mi iné veci vyrieši. Mám firmy, cez ktoré akože spravíme inžiniersku činnosť a bla-bla-bla."
Šuščák Kollárovi: „So starostom je to dohodnuté, tak to ide, jak sme sa dohodli, veď Bielik to povie jasne."
Šuščák: „Chcel by som vás poprosiť, aby ste zobral so sebou Duslo."
Bielik: „Pokúsim sa."
Šuščák: „Ja som mu povedal presne, čo ste mi povedali."
Šuščák: „Dnes sa má zastaviť Šaľa."
Bielik: „Dobre, to ma zaujíma."
Chronológia kauzy bývalého starostu Rače Pavla Bielika
29. apríla 2004
Starostu bratislavskej mestskej časti Rača, podpredsedu Bratislavského samosprávneho kraja a predsedu Krajskej rady KDH v Bratislave Pavla B. obvinili z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody. Spolu s ním vyšetrovatelia obvinili aj podnikateľa Jaroslava Š., ktorý sa mal v januári 2004 stretnúť s predsedom predstavenstva obchodnej spoločnosti Invest In a žiadať od neho úplatok päť miliónov korún pre starostu Pavla B. Dôvodom na úplatok malo byť to, že starosta zabezpečí súhlas Miestneho zastupiteľstva Rača a pridá aj svoj súhlas k architektonickému riešeniu pri rekonštrukcii jednej budovy a stavbe štyroch obytných domov v časti Pri vinohradoch. Jaroslav Š. mal potom sprostredkovať stretnutie, ktoré sa odohralo 14. januára. Starosta Rače na ňom podľa polície potvrdil slová Jaroslava Š. a žiadal päťpercentnú províziu z predpokladaného zisku Invest In, čo je neoprávnená výhoda smerujúca k jeho priamemu obohateniu.
Račiansky starosta Pavol B., ktorého vyšetrovatelia Úradu boja proti korupcii obvinili z prijímania úplatku, v médiách konštatoval, že je nevinný a pevne verí, že sa jeho nevina čoskoro dokáže.
19. augusta 2004
Vtedajší viceprezident Policajného zboru Jaroslav Spišiak informoval, že všetky nahrávky od 1. do 22. januára sa pre technickú poruchu stratili a Pavla B. bude polícia stíhať za korupciu zrejme na základe iných dôkazov ako odpočutých telefonických rozhovorov.
9. novembra 2004
Úrad špeciálnej prokuratúry podal obžalobu na starostu bratislavskej mestskej časti Rača Pavla B. Prokurátor obžaloval Pavla B. spolu s Jaroslavom Š. pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody.
Starosta bratislavskej mestskej časti Rača a funkcionár KDH Pavol B. konštatoval, že nechce odstúpiť z funkcií, ktoré zastáva.
10. novembra 2004
Z korupcie obžalovaný starosta Rače Pavol B. zostal naďalej predsedom Krajskej rady KDH v Bratislave. O jeho zotrvaní vo funkcii rokovala bratislavská krajská rada KDH, ktorá však nakoniec o jeho odvolaní nehlasovala. Líder KDH Pavol Hrušovský bol zo záverov rady sklamaný.
27. septembra 2005
Malo sa začať hlavné pojednávanie s Pavlom B. a Jaroslavom Š. na Špeciálnom súde (ŠP) v Pezinku. Pojednávanie sa však nekonalo pre neprítomnosť jedného z dvoch obhajcov obžalovaných.
22. októbra 2005
15. snem KDH v Ružomberku schválil novelu stanov, podľa ktorej predsedníctvo bude povinné pozastaviť členstvo v strane osobe, ktorá je obžalovaná z úmyselného trestného činu a 27. októbra 2005 predsedníctvo KDH pozastavilo členstvo Pavlovi B. a zbavilo ho všetkých straníckych funkcií.
3. novembra 2005
Pavol B. vo svojej výpovedi pred Špeciálnym súdom vyhlásil, že obžaloba je nezákonná a skutok, ktorý je mu kladený za vinu, sa nemohol stať. Podľa Pavla B. sa voči nemu ako aj voči poslancom miestneho zastupiteľstva vedie už niekoľko mesiacov diskreditačná kampaň a do tejto kauzy bolo podľa neho vnesené "politikum" a nevylúčil, že ide o spravodajské hry.
Predseda predstavenstva spoločnosti Invest In Pavol K., ktorý ako svedok vypovedal pred senátom Špeciálneho súdu, opäť potvrdil, že starosta Rače Pavol B. požadoval prostredníctvom Jaroslava Š. od neho 5 mil. Sk.
30. januára 2006
Pojednávanie na Špeciálnom súde s obžalovaným račianskym starostom Pavlom B. sa nekonalo pre práceneschopnosť obžalovaného Jaroslava Š., ktorý svoju neúčasť ospravedlnil.
27. marca 2006
Senát Špeciálneho súdu (ŠS) nerozhodoval o námietke zaujatosti, ktorú obhajoba račianskeho starostu Pavla B. a Miroslava Š. podala voči členovi senátu Jánovi Hrubalovi. Predseda senátu Ivan Matel toto rozhodnutie zdôvodnil tým, že námietka nebola vznesená bezodkladne. Skutočnosť, že sudca Hrubala bol členom Legislatívnej rady vlády SR, či jeho dobrý vzťah s exministrom spravodlivosti Danielom Lipšicom, je podľa Matela chronicky známa. Obžalovaní, aj ich obhajcovia o tom vedeli ešte pred začatím hlavného pojednávania. Mali ju preto vzniesť ešte v tom čase, vysvetlil. Pavol B. potom vzniesol námietku zaujatosti voči celému senátu.
28. marca 2006
Vyše dvoch hodín senát Špeciálneho súdu v Pezinku prehrával nahrávky telefonických rozhovorov v kauze račianskeho starostu Pavla B. a podnikateľa Jaroslava Š. Z rozhovorov je zrejmé, že Jaroslav Š. vybavoval pre konateľa firmy Invest In Pavla K. na miestnom zastupiteľstve v Rači a u starostu Pavla B. súhlasné stanovisko na uskutočnenie investičného zámeru firmy. Z ich rozhovorov vyplynulo, že obžalovaný podnikateľ bol prostredníkom medzi Pavlom K. a starostom. Jaroslav Š. so svedkom hovoril v jednom z rozhovorov aj o sume päť miliónov korún.
Obhajoba obžalovaných spochybnila zákonnosť nahrávok telefonických a priestorových odpočúvaní, ktoré odzneli pred senátom ŠS. Podľa obhajcov hlavný svedok Pavol K., ktorý vystupoval ako agent, obžalovaného Jaroslava Š. niekoľkokrát provokoval.
30. marca 2006
Pojednávanie v afére Pavla B. a Jaroslava Š. odročil senát Špeciálneho súdu (ŠS) na neurčito. Spis bude predložený Najvyššiemu súdu (NS) SR, aby rozhodol o sťažnosti voči rozhodnutiu súdu, ktorý zamietol námietku voči zaujatosti senátu. Na pojednávaní súd čítal listinné dôkazy.
6. septembra 2006
Pojednávanie na Špeciálnom súde v Pezinku, v ktorom sú obžalovaní Pavol B. a Jaroslav Š., ktoré sa malo konať od 7. septembra, bolo zrušené pre práceneschopnosť obhajcu Jaroslava Š.
14. septembra 2006
Račiansky starosta Pavol B. sa v súvislosti s uznesením Najvyššieho súdu (NS) SR, ktorý zamietol jeho sťažnosť proti rozhodnutiu Špeciálneho súdu o jeho námietke zaujatosti voči senátu, sťažuje na Ústavnom súde (ÚS) SR. Domáha sa zrušenia uznesenia NS SR, pretože tým bolo porušené jeho základné právo domáhať sa práva na nestrannom a nezávislom súde. Račiansky starosta je presvedčený, že nestranný a nezávislý nie je minimálne jeden zo sudcov senátu, a to Ján Hrubala.
8. novembra 2006
Pojednávanie sa na Špeciálnom súde v Pezinku neuskutočnilo pre práceneschopnosť oboch obžalovaných.
2. decembra 2006
Pavol B. neúspešne kandidoval za starostu mestskej časti Bratislava - Rača.
15. decembra 2006
Predseda senátu Špeciálneho súdu (ŠS) Ivan Matel vyhovel návrhu obžalovaných a pojednávanie v kauze korupčnej aféry Pavla B. a podnikateľa Jaroslava Š. prerušil do 19. decembra. Rozhodol sa tak pre technické problémy s nahrávacím zariadením, ako aj preto, že pred súd neprišiel vypovedať svedok Ľubomír H.
Senát zároveň rozhodol, že sa nebude zaoberať námietkou zaujatosti voči senátu, ktorú obhajoba vzniesla na pojednávaní a argumentovala návrhom zákona o zrušení ŠS. Matel upozornil, že tento návrh zákona predložil minister spravodlivosti Štefan Harabin ešte 22. novembra. Obhajcovia sa s ním teda mohli oboznámiť už dávnejšie a mali námietku zaujatosti vzniesť bezodkladne. Keďže tak neurobili, súd o nej z tohto dôvodu nekonal.
19. decembra 2006
Predseda senátu Špeciálneho súdu odročil pojednávanie v korupčnej afére Pavla B. a Jaroslava Š. na 29. a 30. januára po tom, ako pred súd neprišiel opäť vypovedať svedok Ľubomír H.
Senát vypočul jediného svedka, a to prednostu miestneho úradu v Rači Jána Krivčíka, ktorý je priamym podriadeným račianskeho starostu. Ten potvrdil, že o investičnom zámere konateľa firmy Invest In Pavla K. vedel. K údajnej trestnej činnosti starostu a Jaroslava Š. sa však vyjadriť nevedel.
29. januára 2007
Na pokračujúcom pojednávaní Špeciálneho súdu v Pezinku zaznel návrh prokurátora na trest pre exstarostu mestskej časti Rača Pavla B. – päť rokov v druhej nápravnovýchovnej skupine. Zároveň navrhuje v rámci trestu zakázať Pavlovi B. vykonávať činnosť verejného činiteľa počas siedmich rokov. Podnikateľovi Jaroslavovi Š. navrhol prokurátor tiež päťročný trest. Senát ešte pred záverečnými rečami zúčastnených strán vypočul posledného svedka bývalého spoločníka a spolukonateľa podnikateľa Jaroslava Š., ktorý bol poverený prípravou mandátnej zmluvy pre investičné zámery v Rači firmou Invest In.
30. januára 2007
Senát Špeciálneho súdu odsúdil exstarostu Rače Pavla B. na päť rokov nepodmienečne v I. nápravnovýchovnej skupine. Podnikateľ Jaroslav Š. bol odsúdený za spolupáchateľstvo v prípade korupcie na štyri a pol roka v I. nápravnovýchovnej skupine. Pavol B. bol zároveň potrestaný aj zákazom vykonávať verejnú funkciu sedem rokov a finančnou pokutou 500 tis. Sk. Rozsudok nebol právoplatný, bolo možné sa voči nemu odvolať.
6. júna 2008
Najvyšší súd (NS) SR na neverejnom zasadnutí zrušil rozsudok Špeciálneho súdu v prípade exstarostu Rače Pavla B. a celú vec vrátil na Špeciálny súd, aby ju v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol. Podľa Najvyššieho súdu SR bolo potrebné niektoré dôkazy zopakovať, prípadne vykonať ďalšie dôkazy.
22. septembra 2008
Pre ospravedlnenie obhajcov Špeciálny súd v Pezinku odročil pojednávanie s exstarostom bratislavskej Rače Pavlom B. Obhajcovia mali v ten deň iné pojednávanie a preto sa ospravedlnili. Pojednávanie odročili na v október.
16. októbra 2008
Vypočúvaním troch svedkov a vzájomnou konfrontáciou dvoch z nich sa na Špeciálnom súde v Pezinku začal obnovený proces s exstarostom bratislavskej Rače Pavlom B. Vypovedali bývali zamestnanci magistrátu hlavného mesta a zamestnankyňa úradu bratislavskej mestskej časti Rača. Všetci sa mali ešte raz vyjadriť k tomu, kto vydával záväzné stanoviská k stavebnej činnosti v tejto bratislavskej časti, či hlavné mesto alebo mestská časť. Podľa NS SR došlo v predchádzajúcom procese k rozporom v ich výpovediach. V prípade prvých dvoch svedkov urobil ŠS aj vzájomnú konfrontáciu. Po vypočutí svedkov predseda senátu pojednávanie odročil na 28. novembra.
28. novembra 2008
Pred súdom vypovedal Pavol K., predseda predstavenstva spoločnosti Invest In, ktorý ako korunný svedok tvrdil, že od neho Pavol B. a Jaroslav Š. pýtali päťmiliónový (165 970 €) úplatok. Svedok mal na nariadenie Najvyššieho súdu (NS) SR vysvetliť rozpory vo svojich výpovediach v prípravnom konaní. Svedok totiž podával 16. januára 2004 trestné oznámenie, v ktorom za osobu, ktorá od neho žiadala úplatok, označil Jaroslava Š. Pri výpovedi o pol hodinu neskôr však už tvrdil, že úplatok žiadal Pavol B. NS SR vidí rozpor v tom, že Pavol K. dvakrát popisoval jeden čin, no v druhom tvrdení ho do istej miery zmenil. Pavol K. svoje počínanie vysvetlil tým, že trestné oznámenie chápal ako jeden proces, ktorý následne doplnil pri výpovedi. Ako svedok vypovedal aj vyšetrovateľ, ktorý mal prípad na starosti. Z jeho svedectva vyplynulo, že dostal rozkaz od svojho nadriadeného, aby odišiel za Pavlom K. do Šale a spísal zápisnicu o trestnom oznámení.
6. februára 2009
Bývalý starosta bratislavskej Rače Pavol B. a spoluobžalovaný v korupčnej kauze Jaroslav Š. neprišli na Špeciálny súd v Pezinku. Senát im udelil poriadkové pokuty po 1 000 €. Obhajcovia obžalovaných sa proti tomu odvolali. Senát pojednávanie odročil na 23. a 24. februára. Pavol B. senátu pred začiatkom pojednávania poslal e-mail, že je chorý. Nepriložil však doklad o práceneschopnosti. Po telefonáte s obhajcom prisľúbil, že tak urobí do dvoch hodín. ŠS to ako ospravedlnenie neprijal. Jaroslav Š. podľa svojho obhajcu Petra Filipa bol pred pojednávaním na vyšetrení v ústave srdcovo-cievnych chorôb. Advokát sa to od klienta dozvedel, keď si všimol od neho zmeškaný telefonát. Senát chcel vypočuť troch svedkov. Medzi nimi bol aj bývalý šéf Odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Policajného zboru SR Jozef Šátek.
23. februára 2009
Päťročné väzenie navrhol v záverečnej reči špeciálny prokurátor pre bývalého starostu bratislavskej mestskej časti Rača Pavla B. Navrhnutý trest je rovnaký ako v už raz zrušenom rozsudku Špeciálneho súdu. Pavol B. by mal podľa žalobcu dostať aj sedemročný zákaz vykonávať verejnú funkciu a zaplatiť 16 597 €. Spoluobžalovaný Jaroslav Š. by mal podľa návrhu prokurátora dostať 4,5-ročné väzenie. Obhajca Pavla B. v úvode záverečnej reči odmietol, že by jeho klient žiadal úplatok. Dokazovanie sa skončilo výsluchom trojice svedkov. Bývalý riaditeľ Úradu boja proti korupcii Jozef Šátek na ŠS poznamenal, že jeho úradu sa ani raz nestalo, že by akcia s nasadeným agentom nevyšla, a mali ich asi 40, takže ho zaujímalo, prečo v tomto prípade nie. V kauze údajnej korupcie bývalého starostu Rače Pavla B. napokon nedošlo k odovzdaniu úplatku. Na ŠS vypovedali aj ďalší dvaja dôstojníci, ktorí v polícii naďalej pôsobia. Hovorili o tom, ako na začiatku prípadu došlo k vyslaniu vyšetrovateľa za súčasným hlavným svedkom obžaloby, ktorý chcel podať trestné oznámenie.
24. februára 2009
Päť rokov väzenia pre bývalého starostu bratislavskej Rače Pavla B. a štyri a pol roka pre spoluobžalovaného Jaroslava Š. - tak znie rozsudok, ktorý vyniesol Špeciálny súd. Pavol B. má aj sedemročný zákaz vykonávať verejnú funkciu a zaplatiť 16 597 €. Špeciálny súd tak potvrdil svoj pôvodný rozsudok z januára 2007. Prípadom sa opäť zaoberal na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý mu vec vrátil po odvolaní obžalovaných na nové prerokovanie.
26. novembra 2009
Senát Najvyššieho súdu SR na neverejnom zasadnutí zrušil rozsudok Špeciálneho súdu, ktorým bývalému starostovi Rače Pavlovi B. súd vymeral päť rokov väzenia a spoluobžalovanému Jaroslavovi Š. štyri a pol roka. Súd rozhodoval podľa Trestného poriadku účinného do 1. januára 2006 a prípad vrátil Špecializovanému trestnému súdu, aby ho v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
sita
Ako vláda plní sľub zlepšiť vymožiteľnosť práva
Čo sľúbili: V záujme efektívneho boja s korupciou vláda SR podnikne kroky na prijatie legislatívnych a technických podmienok potrebných na skrátenie času od odhalenia a objasnenia protiprávneho konania po jeho potrestanie.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Skvalitňovanie súdnictva patrí medzi najdôležitejšie priority Slovenska.
Aká je realita? Sľub zostáva prevažne nesplnený. Priemerná dĺžka súdnych konaní oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu neklesá, výnimkou sú občianskoprávne spory. Vymožiteľnosť práva negatívne ovplyvnilo zrušenie Špeciálneho súdu v máji 2009. Zhoršovanie atmosféry v súdnictve dokumentuje aj petícia „Päť viet", ktorú v októbri 2009 podpísalo viac ako sto sudcov.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
