BRATISLAVA. Slovensko stále nevyhlásilo všetkých 38 chránených vtáčích území (CHVÚ), tak ako to požaduje Európska komisia (EK).
"V súčasnosti je vyhlásených už 26 CHVÚ. Ďalších 12 území z národného zoznamu je v legislatívnom procese po medzirezortnom pripomienkovom konaní, pre ktoré sa pripravuje harmonogram rozporových konaní," uviedla pre TASR hovorkyňa envirorezortu Jana Kaplanová.
Slovensko malo všetky chránené vtáčie územia vyhlásiť v roku 2004 ku dňu vstupu SR do EÚ. Pre nedodržanie časových termínov ich vyhlasovania vedie EK voči Slovensku právne konanie. Komisia okrem toho požaduje aj vyhlásenie ďalších šiestich území navrhnutých vedcami. Ministerstvo deklarovalo, že jeho snahou je proces vyhlasovania ukončiť do konca roku.
"Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko by rada uverila, že ministerstvo má snahu vyhlásiť všetky CHVÚ ešte v roku 2010, avšak skúsenosti z procesu vyhlasovania vravia zatiaľ len o skoro šesť rokov trvajúcich sľuboch, ktoré nie sú splnené ani po druhej výzve Európskej komisie na vyhlásenie CHVÚ pod hrozbou žaloby na Európskom súdnom dvore," uviedol pre TASR jej hovorca Ján Gúgh. Nevyhlásenie 12 území podľa neho v mnohých prípadoch spôsobuje devastovanie vzácnych biotopov a ďalšie ubúdanie výberových druhov vtákov. "Napríklad v Nízkych Tatrách ubudli niektoré druhy až o 2/3 v dôsledku nevyhlásenia CHVÚ a nezabezpečenia patričnej ochrany územia."
Nevyhlásené CHVÚ predstavujú 53 percent ich celkovej rozlohy na Slovensku. Nie je tak vyhlásená ani polovica rozlohy území, ktoré požaduje Európska komisia, priblížil Gúgh. Na doteraz nevyhlásených lokalitách, ktoré ležia najmä v horských oblastiach, platí predbežná ochrana. Vyskytuje sa tu napríklad značná časť populácie druhov ako orol skalný či sokol sťahovavý. Doteraz vyhlásené územia sa nachádzajú v nížinných oblastiach Slovenska. Je tu tak zabezpečená ochrana vzácnych druhov, akými sú napríklad chochlačka bielooká, strakoš kolesár alebo krakľa belasá. CHVÚ má tiež prispieť k ochrane tetrova hlucháňa, tetrova hôlniaka, jariabka hôrneho, kuvička vrabčieho a kuvika kapcavého.
Gúgh upozornil, že v už vyhlásených CHVÚ ide často o formálne vyhlášky, ktoré neriešia ochranu území a druhov. "Preto je možné považovať tieto vyhlášky, ako aj celú snahu MŽP SR len za proces odvrátenia hroziacej žaloby SR za nedostatočné konanie vo veci vyhlasovania CHVÚ. Indície konania kompetentných osôb vedú k domnienke, že celý proces vyhlasovania CHVÚ je úmyselne brzdený." Poukázal tiež na vyjadrenia, ktoré naznačili zámery redukcie území. Envirorezort ešte vo februári 2008 avizoval, že návrh CHVÚ bol pripravený narýchlo a niektoré podmienky ochrany sa zmenili, je preto potrebné prehodnotenie hraníc a vedecké zmapovanie vo všetkých CHVÚ.
Chránené vtáčie územia sú súčasťou európskej sústavy chránených území známou pod názvom Natura 2000. Jej sústavu tvoria dva typy území - CHVÚ a územia európskeho významu. Ich cieľom je zabezpečiť rozumné a k prírode citlivé využívanie krajiny, popri ktorom možno zachovať prírodné hodnoty, jedinečné nielen z pohľadu Slovenska, ale z pohľadu celej Európy. V susedných štátoch zaberajú vtáčie územia od osem do 14 percent z celkovej rozlohy štátu. Na Slovensku tieto oblasti pokrývajú asi 25 percent krajiny. Tento veľký rozdiel je spôsobený vysokým výskytom rôznych stanovíšť vtákov. Podobný rozsah CHVÚ má napríklad Slovinsko. Niektoré európske krajiny majú rozsah CHVÚ ešte väčší ako napríklad Dánsko (32 percent) alebo Španielsko (31 percent).
