BRATISLAVA. Vízia a stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti do roku 2030 nie je politickým, ale vedeckým dokumentom, prízvukuje Slovenská akadémia vied. Na 580-stranovom materiáli pracovalo 160 odborníkov približne tri a pol roka. Projekt za takmer 90-tisíc eur si od SAV objednala vláda. Smer-SD však avizoval, že časť dokumentu použije vo svojom volebnom programe.
Podľa riaditeľa Ekonomického ústavu SAV Milana Šikulu nejde o nahrávanie konkrétnej politickej strane. „Naopak, čím viac si tam všetky strany nájdu svoje, tým viac sa vytvára prienikový priestor pre konsenzus, ktorý pre reálne fungovanie a využitie stratégie je nesmierne dôležitý,“ uviedol na dnešnej tlačovej besede Šikula s tým, že v opačnom prípade zostane dokument kvalitným, ale nevyužitým dokumentom.
Staněk: Jednotná stratégia pre úniu je nemožná
SAV sa považuje za apolitickú organizáciu. Podľa jej predsedu Jaromíra Pastoreka predstavitelia vlády otvorene povedali, že s niektorými časťami stratégie sa nevedia stotožniť. „Keby sme mali to tvrdé zadanie a boli by sme tvrdo kontrolovaní, verte mi, že tam bolo množstvo interných oponentúr a keby na tom trvali, dnes je to k ich obrazu,“ uviedol Pastorek.
Podľa Šikulu sa SAV nedala ovplyvniť ani pri určovaní koncepcie práce. „Priority, ktoré sú formulované v samotnej stratégii, sú výsledkom našej analýzy a nášho snaženia,“ konštatoval Šikula. Peter Staněk z Ekonomického ústavu SAV je presvedčený, že pri odlišných štruktúrach ekonomík krajín EÚ nemožno zvoliť jednotnú stratégiu pre celú úniu. „Je potrebné mať národnú stratégiu,“ uviedol Staněk.
Medzi prioritami znalostná ekonomika
Dokument z dielne SAV je podľa jej predstaviteľov unikátny v tom, že v sebe spája víziu aj stratégiu. Jednotlivé javy neposudzuje individuálne, ale v kontexte. Šikula varuje, aby verejnosť nevnímala materiál ako finálny dokument. „Nie je to tak, že už máme stratégiu a netreba nič robiť, vyžaduje si to systematickú prácu. Po nejakom čase, keď sa prehĺbia a zovšeobecnia tie poznatky, bude treba v práci pokračovať,“ tvrdí Šikula. Vedci definovali v práci dva trendy – prechod do postindustriálnej fázy a trend kvality a udržateľnosti života.
SAV vytipovala sedem kľúčových oblastí, ktoré budú určovať ďalší vývoj do budúcnosti: analýza a prognóza, ako sa bude uberať globálne prostredie; redefinícia funkcií štátu vzhľadom na decentralizáciu; konvergencia k úrovni vyspelých ekonomík; smerovanie k znalostnej ekonomike a spoločnosti; formovanie súdržnej spoločnosti a vytváranie predpokladov na dôstojný život všetkých občanov; zabezpečenie udržateľného a bezpečného rozvoja; regionálny a územný rozvoj Slovenska.
Ako vláda plní sľub vyčleniť viac peňazí pre vedu a výskum
Čo sľúbili: Cieľom vlády je, aby v spolupráci vysokých škôl, Slovenskej akadémie vied, výskumných a vývojových centier, vedeckých a technologických parkov, podnikateľských inkubátorov a technologicky orientovaných firiem a úspešného čerpania prostriedkov z fondov EÚ sa postupne dosiahla úroveň financovania vedy a techniky vo výške 0,8 % HDP.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Podpora vedy a vzdelania je podľa nich základným predpokladom pre správne fungovanie spoločnosti. Samotné navýšenie peňazí však nestačí, potrebné je vytvorenie transparentného, motivačného mechanizmu a adresná podpora kvalitného výskumu a vedy s merateľným prínosom pre spoločnosť.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Verejné výdavky na vedu a techniku boli v pomere k HDP v rokoch 2007 a 2008 nižšie ako v roku 2006, keď dosiahli 0,47%. Až v rokoch 2009 a 2010 dochádza aj vďaka eurofondom k výraznejšiemu rastu, dosiahnutá úroveň 0,68% HDP však stále zaostáva za sľubovaným 0,8%-ným podielom.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub zvýšiť inovačnú aktivitu Slovenska na priemer EÚ
Čo sľúbili: Vláda SR vypracuje inovačnú stratégiu pre Slovensko, ktorá v cieľovom horizonte umožní zvýšiť inovačnú aktivitu Slovenska na priemernú úroveň dosahovanú v rámci EÚ a vytvorí efektívny systém financovania vývoja a inovácií kombináciou súkromných a verejných zdrojov.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Inovácie sú jedným zo zdrojov rastu konkurencieschopnosti hospodárstva a v konečnom dôsledku i rastu životnej úrovne. Vláda by preto mala vytvárať podmienky pre zvyšovanie inovačnej aktivity.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. V roku 2007 vláda schválila Inovačnú stratégiu na roky 2007 až 2013. Napriek tomu je Slovensko v rámci EÚ v hodnoteniach inovačnej aktivity medzi poslednými štátmi. Úroveň inovačnej aktivity na Slovensku v roku 2008 za európskym priemerom zaostávala viac ako v roku 2005.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
