BRATISLAVA. Súčasná vládna koalícia by nemala v 150-člennej Národnej rade väčšinu. Opozičné KDH predbehlo v popularite SDKÚ-DS bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu. Vyplýva to z marcového prieskumu, ktorý dnes zverejnila agentúra Polis.
Do parlamentu by sa nedostala menšia vládna strana ĽS-HZDS a Smer-SD by s ďalším koaličným partnerom SNS podľa prepočtov ČTK obsadil spolu 73 mandátov. Koalícia by bola v menšine aj podľa nedávneho prieskumu agentúry MVK.
Dlhodobo najpopulárnejšiu stranu Smer-SD predsedu vlády Roberta Fica by podľa marcovej sondy Polisu volilo 38 percent ľudí a v parlamente by mala 64 poslancov. V súčasnosti Smer v Národnej rade zastupuje 50 zákonodarcov.
Do parlamentu aj Sulík s Bugárom
Druhým najobľúbenejším bolo v marci KDH s podporou 13,4 percenta opýtaných a obsadilo by 22 poslaneckých mandátov. SDKÚ-DS získala podporu 12,7 percenta voličov, čo by jej prinieslo 21 miest v parlamente. Ešte v januári by podľa Polisu volilo SDKÚ-DS 15,1 percenta voličov, vo februári jej sonda namerala 14,4 percenta. SDKÚ-DS v úvode roka čelila kritike za sporné financovanie strany v minulosti a Dzurinda sa vzdal pozície volebného lídra.
Do Národnej rady by sa dostali aj mimoparlamentná Sloboda a Solidarita jedného zo spoluautorov daňovej reformy v predošlom volebnom období Richarda Sulíka a Most-Híd Bélu Bugára. Päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti by prekročila taktiež SMK a tesne aj SNS.
Podpora SNS klesá
Vládnej SNS kritici dlhodobo vyčítajú napríklad zodpovednosť za sporný tender na dodávku niektorých služieb potrebných pre čerpanie eurofondov či údajne nevýhodný predaj emisných kvót. Časť verejnosti nepriaznivo reagovala aj na takzvaný vlastenecký zákon, ktorý strana presadila začiatkom tohto mesiaca.
Postoje ľudí zisťovala agentúra Polis telefonicky na vzorke 1280 respondentov od 13. do 16. marca, na hlasovaní by sa zúčastnilo 64,1 percenta ľudí. Voľby budú 12. júna.
Otázka: Keby boli parlamentné voľby tento víkend, ktorú stranu alebo hnutie by ste volili?
Neparlamentné subjekty plánujú získať až 35 percent hlasov
Šesť mimoparlamentných politických subjektov má ambíciu získať v júnových parlamentných voľbách až 35 percent voličských hlasov. Vyplýva to z vyjadrení ich lídrov, pričom každá zo strán plánuje prekročiť minimálne päť percentnú hranicu potrebnú na vstup do Národnej rady (NR) SR.
Posledný prieskum agentúry MVK dáva najväčšiu šancu na naplnenie tohto cieľa strane Sloboda a solidarita (SaS), ktorá v ňom získala viac ako deväť percent preferenčných hlasov a tiež strane Bélu Bugára Most-Híd, ktorá so ziskom 5,2 percenta veľmi tesne prekročila požadované kvórum.
Cieľom SaS je napriek v prieskumoch viackrát sa opakujúcim relatívne vysokým preferenčným ziskom podľa slov jej predsedu Sulíka prekročenie päťpercentnej hranice potrebnej na vstup do parlamentu. Volebné výsledky strany Most-Híd závisia podľa Bélu Bugára od schopnosti naštartovania jej základných štruktúr. Ak by sa to podarilo, môže strana podľa jeho slov získať až osem percent hlasov.
Návrat plánujú komunisti aj SDĽ
Najlepší výsledok spomedzi neparlamentných subjektov, ktoré v prieskume neprekročili päťpercentnú hranicu, dosiahla Komunistická strana Slovenska (KSS) na úrovni 2,3 percenta. Predseda KSS Jozef Hrdlička však považuje v súčasnej situácii za reálne, aby sa strana po voľbách opäť vrátila do NR SR.
Obnovená Strana demokratickej ľavice (SDĽ) by podľa marcového prieskumu dostala 1,1 percenta voličských hlasov. Strana sa dohodla na spoločnom postupe do parlamentných volieb so Stranou zelených (SZ), Agrárnou stranou vidieka (ASV) a Stranou občianskej solidarity (SOS). SZ získala v prieskume 0,8 percenta a ďalšie dva subjekty boli zaradené do kategórie politických strán, ktoré by dohromady získali približne 0,5 percenta hlasov. Po sčítaní všetkých preferencií by sa tak zisk SDĽ pohyboval okolo dvojpercentnej hranice. Predseda SDĽ Marek Blaha pre TASR odhadol reálne možnosti tohto zoskupenia v parlamentných voľbách na sedem percent.
Kramplová verí AZENu
Strana bývalého podpredsedu ĽS-HZDS Milana Urbániho Aliancia za Európu národov (AZEN) dosiahla v prieskume 0,2-percentný zisk. Napriek tomu si však podľa podpredsedníčky Zdenky Kramplovej AZEN trúfa poraziť päťpercentnú hranicu.
Z prieskumu MVK vyplynulo, že novovzniknutému subjektu Únia - Strana pre Slovensko, ktorá sa utvorila spojením Slobodného fóra (SF), Ligy a Občianskych kandidátov, by nedal hlas žiaden z opýtaných respondentov. "Slobodné fórum predstavovalo istú značku. Zmeniť názov strany tri mesiace pred voľbami značne dezorientuje voličov," povedal pre TASR sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK. Predstavitelia strany napriek tomuto výsledku deklarujú ambíciu dostať sa po júnových parlamentných voľbách do NR SR.
V uvedenom prieskume agentúry MVK získalo spomínaných šesť politických subjektov dohromady 18,8 percenta hlasov, čo predstavuje o niečo viac ako polovicu z odhadovaného zisku ich lídrov. Až 14,4 percent si pritom rozdelili strany Most-Híd a SaS.
tasr
