"Štát by tak napríklad za minulý rok, keď lekári predpísali 75 miliónov receptov, získal 1,5 miliardy korún," dodal. Pri zavedení poplatku by podľa neho mohlo dôjsť aj k úplnému zrušeniu platieb za lieky zo strany občanov.
Ako v rozhovore pre TASR ďalej povedal, počet predpísaných receptov, ktorý sa môže zdať vysoký, nehovorí nič o skutočnom zdravotnom stave obyvateľstva. V priemere totiž vychádza na jedného Slováka 15 receptov za rok. Treba si ale podľa Finďu uvedomiť, že napríklad ľudia postihnutí cukrovkou potrebujú mesačne osem až desať receptov. Preto ich celkový počet je len štatistický údaj.
Poslanec SOP tiež zdôraznil potrebu transformácie slovenského zdravotníctva. Podľa neho by mali byť od okresnej až po miestnu úroveň všetky nižšie nemocnice a polikliniky odštátnené. Nemalo by však ísť o klasickú privatizáciu, ale o transformáciu na neziskové organizácie, poskytujúce verejno-prospešné služby. "Privatizácia nie je správna. Zdravotníctvo totiž nie je komerčným sektorom," dodal Finďo.
V súvislosti s vyjadreniami ministra zdravotníctva SR Romana Kováča o rušení malých nemocníc Finďo uviedol, že tieto zariadenia netreba likvidovať, ale v nich uskutočniť zásadnú transformáciu. Napríklad vytvoriť polyfunkčné oddelenia, ktoré by nemocnicu sfunkčnili a spravili z nej moderné zdravotnícke zariadenie.
