BRATISLAVA. Úroveň vysokého školstva ako aj vedy a výskumu na Slovensku sa môže približovať k vyspelým krajinám len ak bude jej financovanie na približne rovnakej úrovni. Akreditačná komisia to konštatuje v správe o svojej činnosti od 29. septembra 2007 do 31. decembra 2009, ktorú dnes vláda vzala na vedomie.
"Slovensko zaostáva v podpore vedy a výskumu v porovnaní s krajinami Európskej únie a krajiny EÚ zaostávajú za USA a Japonskom," uvádza komisia. Navrhuje zvýšiť percento HDP na podporu vedy a výskumu, udržiavať systémové opatrenia a každoročne otvárať všeobecnú výzvu Agentúry na podporu výskumu a vývoja.
Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie s najnižším objemom celkových finančných prostriedkov vyčleňovaných do oblasti výskumu a vývoja. Podiel výdavkov v relatívnom vyjadrení voči HDP u nás v posledných rokoch klesá.
Minister školstva Ján Mikolaj o tom už v októbri 2009 informoval vládu v správe o stave výskumu a vývoja v SR za roky 2003-2007. V roku 2007 u nás predstavovali investície do výskumu a vývoja 0,46 percenta HDP, pričom európsky priemer bol 1,83 percenta HDP. Dôsledkom nízkych investícií je pomerne slabé prístrojové a technické vybavenie vo všetkých sektoroch výskumu a vývoja.
Podľa Akreditačnej komisie je na Slovensku veľa vysokých škôl, pričom niektoré z nich majú nízku úroveň vedecko-výskumnej základne. Na vysokoškolské štúdium školy často prijímajú veľa študentov bez ohľadu na kvalitu poskytovaného vzdelávania. "Zvýšenie počtu kvalifikovaných učiteľov a vedcov v porovnaní s nárastom študentov zaostáva," nazdáva sa Akreditačná komisia.
V tejto súvislosti odporúča dôsledne a v plnej miere dodržiavať výsledky začlenenia z komplexnej akreditácie pri rozdeľovaní financií medzi vysoké školy. V praxi to znamená, že budú dostávať peniaze podľa zásluh. Komisia tiež navrhuje sledovať kvalitu a štruktúru študijných programov na fakultách a vysokých školách. Slovensko sa stretáva s veľmi diferencovanou a často alarmujúco nízkou kvalitou novovymenovaných docentov a profesorov, tvrdí Akreditačná komisia. Riešenie vidí v zriadení celoštátnych komisií, napríklad pri pracovných skupinách komisie, ktorých člen by bol súčasne členom komisie na vymenovanie za profesora.
Ako vláda plní sľub vyčleniť viac peňazí pre vedu a výskum
Čo sľúbili: Cieľom vlády je, aby v spolupráci vysokých škôl, Slovenskej akadémie vied, výskumných a vývojových centier, vedeckých a technologických parkov, podnikateľských inkubátorov a technologicky orientovaných firiem a úspešného čerpania prostriedkov z fondov EÚ sa postupne dosiahla úroveň financovania vedy a techniky vo výške 0,8 % HDP.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Podpora vedy a vzdelania je podľa nich základným predpokladom pre správne fungovanie spoločnosti. Samotné navýšenie peňazí však nestačí, potrebné je vytvorenie transparentného, motivačného mechanizmu a adresná podpora kvalitného výskumu a vedy s merateľným prínosom pre spoločnosť.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Verejné výdavky na vedu a techniku boli v pomere k HDP v rokoch 2007 a 2008 nižšie ako v roku 2006, keď dosiahli 0,47%. Až v rokoch 2009 a 2010 dochádza aj vďaka eurofondom k výraznejšiemu rastu, dosiahnutá úroveň 0,68% HDP však stále zaostáva za sľubovaným 0,8%-ným podielom.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
