BRATISLAVA. Na Slovensku, rovnako ako v celom regióne Vyšehradskej štvorky, podľa politológa Michala Horského neustále vzniká veľmi veľa mikrostrán tzv. ohrdnutých politikov.
Sú to jednotlivci, ktorí sa na kandidačnej listine svojej materskej strany neumiestnili na príslušnom zvoliteľnom mieste a následne vytvárajú rôzne pseudostrany, uviedol Horský pre TASR ako jeden z dôvodov existencie relatívne veľkého množstva mimoparlamentných politických subjektov s ambíciou dostať sa po nasledujúcich voľbách do Národnej rady (NR) SR.
"Druhým príkladom sú mikrostrany, ktoré si udržujú veľké politické strany na odlákanie voličov svojim hlavným konkurentom. Môžeme ich označiť za deštruktorov parlamentnej scény na pomýlenie voliča," povedal Horský, pričom nechcel tieto subjekty bližšie špecifikovať. Podľa jeho slov by sme ich však pravdepodobne mohli nájsť aj na súčasnej politickej scéne.
Exhibicionisti nemajú šancu
Politológ Miroslav Kusý považuje šance politických subjektov, ktorých preferencie sa dlhodobo pohybujú hlboko pod hranicou piatich percent, na účasť v NR SR za absolútne nulové.
"Vyjadrenia ich lídrov o volebnom úspechu sú akýmsi zbožným želaním. Je to mantra, že toľko krát to budem opakovať, až sa to naplní," povedal pre TASR Kusý. Podľa neho tieto strany prišli neskoro a nemajú nič, čím by zaujali alebo sa prezentovali. "Pred každými voľbami sa objavujú takíto exhibicionisti, ktorí sa chcú len trochu mihnúť pred verejnosťou," dodal.
"Vyhlásenia zástupcov malých neparlamentných strán treba chápať ako vôbec zdôvodnenie svojej účasti vo voľbách. Je to iba póza pre voličov, nič viac," myslí si o vyjadreniach lídrov malých politických strán ohľadom ich parlamentnej účasti politológ Grigorij Mesežnikov.
Podľa Horského môže byť cieľom týchto politických subjektov aj prezentácia silnej politickej ideológie alebo posolstva. "Sú to strany, ktoré majú silný ideologický náboj a silné presvedčenie, ktoré vytvára istá skupina ľudí bez ohľadu na to, či osloví alebo neosloví voličov. Príkladom sú nacionálne, komunistické a fašizujúce strany," uviedol.
Únia dostatočne neinformuje
Za poklesom voličských preferencií Slobodného fóra (SF) po jeho integrácii do subjektu Únia - Strana pre Slovensko možno podľa Horského vidieť nečitateľnú a nesystematickú politiku tohto subjektu.
"Strana usporiada tlačovú konferenciu a mesiace o nej nie je počuť. Politika vyžaduje procedurálne záležitosti a strana Slobodné fórum ani Únia ich nenapĺňa. Neinformuje pravidelne o svojej činnosti," uviedol. Miroslav Kusý sa vyjadril, že fúzie politických strán môžu mať dvojznačný efekt. "Je prirodzené, že fúzie môžu mať pozitívny, ale aj negatívny efekt, ktorý sa prejavil práve v prípade Slobodného fóra," dodal.
Šesť mimoparlamentných politických subjektov má ambíciu získať v júnových parlamentných voľbách spolu až 35 percent voličských hlasov. Vyplýva to z vyjadrení ich lídrov, pričom každá zo strán plánuje prekročiť minimálne päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do NR SR.
V poslednom prieskume agentúry MVK získalo spomínaných šesť politických subjektov dohromady 18,8 percenta hlasov, čo predstavuje o niečo viac ako polovicu z odhadovaného zisku ich lídrov. Až 14,4 percenta si pritom rozdelili strany Most-Híd a Sloboda a solidarita (SaS).
