BRATISLAVA. Podľa nich je to totiž v rozpore s právom Európskej únie a s Ústavou SR.
"Novelizovať zákony v tomto duchu je zbytočné, keďže v súčasnosti platná legislatíva umožňuje utajiť informácie, ktorých zverejnenie by mohlo ohroziť bezpečnosť jadrových zariadení alebo verejnosti," povedal právnik Imrich Vozár.
Pôvodným cieľom novely bolo zabezpečiť verejnosti účinnú účasť na povoľovaní projektov s najväčším vplyvom na zdravie a životné prostredie. Podľa Vozára je však výsledkom, že pri povoľovaní jadrových zariadení nebude mať verejnosť prístup k žiadnym informáciám a tým účasť verejnosti vlastne stráca zmysel. To je v rozpore s európskym právom aj so slovenskou ústavou.
Poslanci Národnej rady SR schválili novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 9. marca. Environmentálne organizácie vtedy upozorňovali, že plénum schválilo v rámci pozmeňovacích návrhov aj niekoľko ustanovení, ktoré oslabujú možnosť verejnosti zúčastniť sa na povoľovaní najzávažnejších prevádzok.
Navrhnuté zmeny podľa Lucie Szabovej z Greepeace Slovensko napríklad úplne rušia právo verejnosti získať informácie o povoľovaní jadrových elektrární a jadrových zariadení.
"Sú to napríklad informácie o plánoch vyraďovania jadrových zariadení, o zabezpečení finančného krytia zodpovednosti za jadrovú škodu okrem úložiska, o veľkosti hraníc jadrového zariadenia a podobne," povedala energetická kampanierka Greenpeace Andrea Zlatňanská.
O podpise zákona má prezident rozhodnúť do 27. marca. Ak novelu podpíše, mimovládne organizácie sa obrátia na Európsku komisiu.
