BRATISLAVA. Slovenský rozhlas dostal ďalšie oznámenie o porušení zákona od Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Tentoraz za príspevok z 1. septembra 2009, kde informoval o dvoch demonštráciách proti jazykovému zákonu. V krátkej relácii v Rádiožurnále odzneli dva živé vstupy redaktorov z protestov v Dunajskej Strede a Bruseli.
Moderátorka Rádiožurnálu označila v úvodnom slove zákon za sporný a kontroverzný. Práve to má byť porušením zákona. Druhým je to, že v príspevku nedostal priestor predkladateľ zákona, teda Ministerstvo kultúry SR.
O zákone je spor
Rozhlas sa bráni, že slovo sporný sa nemôže považovať za komentatívne, keďže len označilo zákon, o ktorom je spor. V príspevku nijako nehodnotili, či je spor opodstatnený, alebo nie.
„V prípade, že spornosť danej skutočnosti vyplýva výhradne z tvrdenia pozorovateľa (v tomto prípade vysielateľa), ide nepochybne o hodnotenie takejto skutočnosti,“ tvrdí vo svojom rozhodnutí Rada. Bez toho, aby boli uvedené aj dôvody sporu, nie je podľa Rady možné takéto prídavné meno k zákonu použiť. Príspevok by tiež Rada považovala za nestranný, keby v ňom odzneli aj reakcie ministerstva kultúry.
Rozhlas sa bráni, že takéto vyjadrenie v príspevku neodznelo, pretože išlo len o „vecnú, presnú a neutrálnu informáciu“, že niektorí občania sa rozhodli proti zákonu protestovať. K veci sa podľa Rozhlasu v príspevku nevyjadrovali ani odporcovia zákona, nielen jeho predkladatelia.
Rada už prehrala
Rozhlas požiada o zrušenie rozhodnutia Rady Krajský súd. Súd tiež požiada, aby zvážil, či jeden člen rady Pavol Dinka nebol pri rozhodovaní zaujatý. Ešte pred rozhodnutím Rady totiž napísal text, v ktorom tento príspevok Rozhlasu kritizoval.
Naposledy uspel Rozhlas až na Ústavnom súde. A to, keď Rada označila za neobjektívne to, že Rozhlas odvysielal reláciu Z prvej ruky aj bez zástupcu vládnej koalície.
Rozhlas sa bránil, že do relácie zástupcu pozvala, odmietol však prísť s tým, že o téme už nechce viac diskutovať.
Rada tieto argumenty neuznala. Rovnako ani Krajský a Najvyšší súd. Až Ústavný súd povedal, že inštitút prázdneho kresla je v Európe bežný a médiá majú právo využiť ho.
