BRATISLAVA. Ministerstvo školstva chce žiakov učiť o bulvári. V decembri odporučilo školám ako učebnú pomôcku novú knihu Fenomén bulvár na Slovensku od novinára Marcela Lincényiho a psychológa Miroslava Kohuťára.
Publikácia sa venuje základným pojmom a analyzuje bulvárnu tlač na Slovensku. Autori rozoberajú denníky Nový Čas, Plus 1 deň a Pravda. Ponúkajú aj „exkluzívny rozhovor“ s bývalým šéfredaktorom denníka Nový Čas Vladimírom Mužíkom, ktorý bol pôvodne súčasťou Lincényiho diplomovej práce. Podobných rozhovorov je v knihe viac.
Elektronickými médiami a internetom sa kniha zaoberá len okrajovo, hoci žiaci informácie najviac čerpajú práve odtiaľ. Rozoberá napríklad reality šou a niekoľko bulvárnych relácií, ku ktorým zaraďuje aj Zmenáreň na STV. Kapitoly dopĺňajú štylizované fotografie oboch autorov.
Prekvapený recenzent
Fenomén bulvár na Slovensku
- Knihu vybralo ministerstvo školstva ako učebnú pomôcku bez konkurzu. Nebol potrebný, predložená bola jediná ponuka.
- Publikáciu vydal PhDr. Milan Štefanko – Vydavateľstvo IRIS v náklade do 500 kusov; je pripravený na rýchlu dotlač.
- Kniha má záštitu Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
AUTORI:
Marcel Lincényi
- pracoval v denníkoch Nový Čas, Plus 1 deň, v rádiu Lumen, externe spolupracoval so SME
- je doktorandom na Katedre masmediálnej komunikácie a reklamy UKF v Nitre
- v roku 2006 kandidoval v regionálnych voľbách v Petržalke za koalíciu Slobodné fórum, HZDS a SNS.
Miroslav Kohuťár
- je psychológ, manažér ľudských zdrojov a pedagóg na Vysokej škole ekonómie a manažmentu verejnej správy
- v roku 2009 kandidoval za poslanca bratislavskej župy za koalíciu Slobodné fórum, Nová demokracia.
FOTO SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Recenzent Miloš Mistrík z Katedry masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave vydanie knihy odobril. Bol však prekvapený, že sa z nej stala učebná pomôcka.
„Na knihe by bolo potrebné ešte veľa popracovať,“ hovorí Mistrík. Tvrdí, že k autorom bol skôr kritický, hoci v publikácii autori zverejnili len úryvok jeho posudku, ktorý naznačuje opak. Knihe vyčítal napríklad to, že sa málo venuje elektronickým médiám, alebo že prináša priveľa zjednodušení, a to už v samotnej definícii bulváru.
Mistríkovi sa nepozdáva ani to, že kniha je určená zároveň pre základné, stredné, ale aj vysoké školy. „Každý stupeň má úplne iné požiadavky na výklad učiva.“ Publikáciu Lincényiho a Kohuťára vraj „privítal ako pioniersky pokus zachytiť fenomén bulvárnej tlače na Slovensku“. Napriek kritike dodáva, že nechce cez denník SME odrádzať autorov od ďalšej práce.
Žiadali odporúčanie
Druhá recenzentka knihy Terézia Rončáková z Katedry žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku hovorí, že jej informácie o elektronických médiách nechýbali. „Je v poriadku, ak sa kniha tohto druhu, ponúkaná ako odporúčaná literatúra, hlbšie venuje prednostne jednému aspektu, ktorý si autori vyberú slobodne,“ myslí si Rončáková.
Knihu odporúčala pre stredné aj vysoké školy. „Pri písaní posudku som vedela, že autorom záleží na tom, aby sa v ňom uvádzalo, že ju odporúčam ako odporúčanú literatúru, priamo ma o takú formuláciu požiadali,“ tvrdí. Nemala však s tým problém, pretože, ako hovorí, nie je to povinná literatúra ani učebnica.
Tretím recenzentom publikácie bol Eduard Chmelár z Katedry žurnalistiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Denník SME sa ho snažil osloviť, ale neúspešne.
Priestor na vyjadrenie dostali aj autori publikácie. Obaja po stretnutí odmietli autorizovať svoje vyjadrenia, ktoré považovali za vytrhnuté z kontextu.
Mediálnu výchovu brzdí drahá technika
Predmet o kritickom prístupe k médiám sa do škôl dostáva len pomaly.
BRATISLAVA. Experiment s mediálnou výchovou v školách sa začal v roku 2005. Do projektu sa vtedy zapojili dve bratislavské školy – Základná škola na Žitavskej a Osemročné gymnázium na Pankúchovej, s nimi ešte Gymnázium A. Vrábla v Leviciach. Ani v jednej z týchto škôl ju už neučia.
Učiteľky zo Žitavskej pritom hovoria, že projekt bol dobre pripravený, pochvaľujú si najmä učebné pomôcky pre učiteľov. Pripravila ich Viera Kačínová, ktorá projekt na Štátnom pedagogickom ústave (ŠPÚ) zastrešila. Dnes tam už nepracuje.
Dopracovať podľa učiteľky Aleny Králikovej potrebovali skôr učebné listy pre žiakov. Väčšina žiakov druhého stupňa, kde mediálnu výchovu testovali, si predmet pochvaľovala. Vyrábali vlastný časopis, boli na exkurziách. Výučba stroskotala na peniazoch. Pomôcky stáli viac, ako si škola mohla dovoliť.
Dnes nie je mediálna výchova samostatným predmetom, učí sa najmä ako prierezová téma na viacerých predmetoch.
Samostatne ju učia výnimočne, napríklad už druhý rok na Základnej škole na Gogoľovej v Topoľčanoch v piatom a šiestom ročníku. „Žiaci nemajú prehľad o médiách. Piatak sa mi na hodine priznal, že drží noviny prvýkrát v živote,“ hovorí zástupkyňa riaditeľky Eva Dzurková.
Na bratislavskom Gymnáziu J. Papánka je mediálna výchova súčasťou iných predmetov. Druháci navštívili rozhlas aj televízie. Učiteľka Lucia Bokesová hovorí, že učia selektovať informácie. Cieľom je kritický prístup k médiám. Výsledkom teórie majú byť časopis, školské noviny alebo reportáž.
S pomôckami je to podľa Bokesovej zlé. „V škole sme kúpili jednu digitálnu kameru, ktorú žiaci často používajú. Plánujeme kúpiť ešte jeden diktafón. Nie je to veľa, ale aspoň niečo.“
Práve nedostatočné technické vybavenie je aj najväčším problémom pri zavádzaní mediálnej výchovy v základných školách. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v januári vyhodnotil ŠPÚ. Zapojilo sa doň 124 z vyše 2200 škôl. Podľa prieskumu sa mediálna výchova učí na prvom stupni v trinástich školách, tridsaťpäť škôl ju zaviedlo na druhom stupni.
Z dotazníkov ŠPÚ vyplynulo, že nie všetci učitelia pochopili ciele mediálnej výchovy. „Neznamená len využívať médiá vo vyučovacom procese ako didaktické prostriedky, nie je o využívaní multimediálnych CD, DVD na hodinách,“ píše ŠPÚ vo výsledkoch prieskumu.
(vev)
Ako vláda plní sľub realizovať obsahovú reformu školstva
Čo sľúbili: Vláda vytvorí legislatívny rámec na obsahovú prestavbu výchovy a vzdelávania na základných a stredných školách.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Obsah ani spôsob výučby sa za posledné desaťročia veľmi nezmenil. Učebné osnovy treba prispôsobiť novým podmienkam, najmä dôraznejším požiadavkám na žiakov a študentov, aby boli schopní aplikovať teoretické poznatky v praxi. Vláda by však mala špecifikovať, čo podľa nej obsahová reforma školstva znamená.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. Od školského roka 2008/2009 platí školský zákon upravujúci obsahovú reformu školstva. Jej zhodnotenie bude možné až po roku či dvoch praxe. Podľa prieskumu INEKO, do ktorého sa v marci 2009 zapojilo 1600 učiteľov základných škôl, učitelia vítajú viac voľnosti a možnosti prispôsobiť učivo reálnemu životu. Súčasne však kritizujú nedostatok učebníc a pomôcok pre výučbu.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
