V Nemecku prokuratúra už niekoľko mesiacov vyšetruje škandál nemeckého operátora Deutsche Telekom, ktorý sledoval svojich zamestnancov. Kauza sa týka aj Slováka Františka Gauliedera.
BRATISLAVA. František Gaulieder má smolu na zamestnávateľov. Deutsche Telekom si v Nemecku najal detektívnu kanceláriu, v ktorej pracovali aj agenti komunistickej tajnej polície Stasi, a dal sledovať svojich zamestnancov. Dotklo sa to aj šéfa bezpečnosti Slovak Telekom Gauliedera. V slovenskej firme vlastnia Nemci 51 percent.
Detektívi zbierali informácie o príjme a majetku zamestnancov z neverejných zdrojov alebo „zhromažďovanie veľkého objemu dát o jednotlivcoch“, povedala hovorkyňa Deutsche Telekom Luisa Vollmarová. Podľa informácií SME preverovali tiež Gauliederove kontakty doma a v zahraničí. V prípadoch mimo Nemecka hovorkyňa vylúčila odpočúvanie.
Deutsche Telekom po prevalení škandálu vymenil celé vedenie. Nové Gauliedera informovalo, že ho sledovali, a odovzdalo mu správu, ktorú o ňom detektívi napísali. Vznikla v roku 2005. Gaulieder sa chystá podniknúť právne kroky proti Deutsche Telekom, pôjde o žalobu na ochranu osobnosti.
Gaulieder bol minulosti poslancom parlamentu za HZDS. V roku 1996 ho protizákonne zbavili mandátu. Bývalý poslanec zažaloval Slovensko na Európskom súde pre ľudské práva. Štát s ním uzavrel zmier a vyplatil mu približne 900tisíc korún.
Exposlanec chce odškodné
Riaditeľ sekcie bezpečnosti Slovak Telekomu a bývalý poslanec Národnej rady František Gaulieder bude žiadať odškodné od majiteľa svojho zamestnávateľa za zásah do práv.
Deutsche Telekom, ktorý je 51percentným vlastníkom Slovak Telekomu, ho v minulosti nechal monitorovať a zbieral o ňom informácie, ktoré zhrnul v niekoľkostranovej správe. Tá je napísaná, ako keby vzišla zo spravodajskej služby. Správa vznikla v roku 2005.
„Nechcem sa k tomu bližšie vyjadrovať, ale pripravujem právne kroky prostredníctvom advokátskej kancelárie Jána Havláta,“ povedal Gaulieder. „Išlo o sledovanie mojej osoby.“ Čo bolo obsahom danej správy, nechcel povedať, rovnako ani to, koľko peňazí bude od Deutsche Telekomu žiadať.
Havlát potvrdil, že nemecký telekomunikačný gigant budú žalovať priamo v Nemecku cez nemeckú advokátsku kanceláriu. Pôjde o žalobu na ochranu osobnosti a zásah do práv Gauliedera. Ten robí v Telekome šéfa bezpečnosti od roku 2001.
Vie o tom aj NBÚ
Monitorovanie Gauliedera nepriamo potvrdil aj Deutsche Telekom. Spoločnosť o tom Gauliedera sama informovala po tom, čo sa po škandále zmenilo jej vedenie. „Povedali mi to 21. decembra,“ povedal Gaulieder. Poskytli mu aj správu, ktorá bola výsledkom zberu informácií o ňom. Bývalý poslanec má previerku Národného bezpečnostného úradu na stupeň dôverné, ktorú potreboval na svoju pozíciu v Slovak Telekome.
Zákon o NBÚ hovorí, že osoba s previerkou je povinná o akýchkoľvek nových skutočnostiach, ktoré by mohli mať na previerku vplyv, okamžite informovať NBÚ. Gaulieder povedal, že bezpečnostnému úradu správu, ktorá bola výsledkom jeho sledovania, zaslal. Previerku má stále.
Slovak Telekom podľa jeho hovorcu Andreja Garguláka „nemal žiadne informácie o právne alebo morálne spochybniteľných postupoch týkajúcich sa svojich zamestnancov zo strany Deutsche Telekomu“. Od akéhokoľvek sledovania alebo monitorovania svojich zamestnancov sa Slovak Telekom dištancuje.
Deutsche Telekom vo svojom stanovisku napísal, že spolu išlo o 84 rôznych prípadov, väčšina z nich bola v Nemecku. Priznali však aj prípady sledovania v zahraničí, konkrétne sa k nim nechceli vyjadriť z dôvodu súkromia dotknutých osôb.
Vinníkov prepustili
Hovorkyňa Deutsche Telekomu Luisa Vollmarová odmietla, že by v prípadoch v zahraničí išlo o nejaké odpočúvanie alebo sledovanie.
Pripustila však, že v niektorých prípadoch išlo o kroky, ktoré boli podozrivé a neetické, napríklad „neproporčné intenzívne pozorovanie bez adekvátneho dôvodu“ či zbieranie údajov o „príjme alebo majetku z neverejných zdrojov“, alebo „zhromažďovanie neprimerane veľkého objemu dát o jednotlivcoch“. To sa podľa informácií SME týkalo aj Gauliedera, keď Deutsche Telekom monitoroval rôzne jeho vzťahy a kontakty v práci alebo aj v súkromí.
„Vo všetkých prípadoch boli dotknuté osoby okamžite informované. Nový manažment podniku, ktorý s prípadmi nemal nič spoločné, sa za správanie bývalých zamestnancov Sekcie bezpečnosti ospravedlnil,“ dodala Vollmar.
Prečo k takémuto zbieraniu údajov došlo, nie je podľa nej možné presne určiť. „Keďže manažéri a zamestnanci Sekcie bezpečnosti už viac v Deutsche Telekome nepracujú, nie je možné bližšie priblížiť ich motiváciu.“
Agenti Stasi
Bývalé vedenie Deutsche Telekomu si na monitorovanie svojich zamestnancov najalo súkromnú detektívnu kanceláriu, v ktorej pracovali bývalí agenti nemeckej komunistickej tajnej služby Stasi. V prípade nemeckých zamestnancov napríklad monitorovali ich telefónne hovory tak, aby vedeli kto s kým a ako často telefonuje.
O celom škandále ako prvý informoval nemecký magazín Der Spiegel. Deutsche Telekom to vtedy priznal. Monitorovanie odôvodnil tým, že chceli zistiť, kto zo zamestnancov vynáša citlivé údaje rôznym novinárom. Medzi sledovanými boli aj novinári.
Štátne zastupiteľstvo v Bonne vyšetruje osem obvinených ľudí, medzi nimi bývalého predsedu dozornej rady Klausa Zumwinkela a bývalého šéfa predstavenstva Kaia-Uweho Ricka.
Kauza poslanca bola hanbou parlamentu
Parlament bývalého poslanca Gauliedera zbavil protizákonne mandátu.
BRATISLAVA. Františka Gauliedera vylúčili z parlamentu 4. decembra 1996. Pred voľbami v roku 1994 dalo HZDS svojim kandidátom podpísať pre istotu reverz, že sa vzdávajú mandátu. Také niečo je protiústavné. Keď Gaulieder stranu neposlúchal, HZDS papier vytiahlo a poslanci ho vylúčili z parlamentu proti jeho vôli.
Za jeho vylúčenie hlasoval aj terajší prezident Ivan Gašparovič. Ten dodnes považuje otázky o Gauliederovi za trápne a reaguje na ne podráždene. Naposledy v kampani pred prezidentskými voľbami. „To nemáte iný problém?“ povedal redaktorovi, keď sa spýtal na Gauliedera.
Parlament sa k vylúčenému poslancovi zachoval trápne aj v roku 2007, keď oslavoval 15. výročie ústavy. Pozýval vtedy všetkých, čo za ňu hlasovali, Gauliedera však nie. Pozvánku mu poslali na adresu, na ktorej nebýval od roku 1991. Parlament to označil za administratívnu chybu. „Moju terajšiu adresu poznajú všetky inštitúcie vrátane polície, ktorá vyšetrovala, ako mi pri dome vybuchla bomba,“ povedal vtedy Gaulieder.
Gaulieder zažaloval Slovensko na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Štát s ním nakoniec uzavrel zmier, vyplatil mu približne 900-tisíc korún. Štát v Štrasburgu zastupoval Robert Fico.
(mož)
Telekomgate riešili v Nemecku aj poslanci
Deutsche Telekom tvrdí, že podobný škandál sa už nemôže opakovať. Vymenili celé vedenie Sekcie bezpečnosti v podniku.
BRATISLAVA. Aféra so sledovaním vlastných pracovníkov a novinárov v Deutsche Telekome (nazývaná aj Telekomgate) je jedným z najväčších priemyselných škandálov v histórii Nemecka, ktorým sa museli zaoberať aj politici a poslanci na zasadnutiach Bundestagu.
Stále nie je jasné, kedy s tým firma začala, aféra sa prevalila v máji 2008. Der Spiegel tvrdil, že koncern sledoval svojich ľudí v rokoch 2005 a 2006 najmenej jeden rok.
Krátko potom firma priznala, že nechala sledovať členov predstavenstva a dozorných rád, manažérov, pracovníkov, funkcionárov odborov a novinárov, aby zistila, ako sa opakovane dostali na verejnosť dôverné informácie z firmy.
ILUSTRAČNÉ FOTO – SITA/AP
Berlínska detektívna kancelária Desa dostala napríklad objednávku od Deutsche Telekomu, aby sledovala šéfreportéra nemeckých Financial Times Tassa Enzweilera, ktorý uverejňoval zásadné zistenia zo života podniku. Cez neho sa mali detektívi dostať k „slabým miestam“ podniku, teda k osobám, ktoré novinára informovali o citlivých sférach života firmy. Nakoniec však údajne aj tak neodhalili, kto informácie vynášal.
Hovorkyňa spoločnosti Luisa Vollmarová povedala, že spoločnosť odovzdala prokuratúre asi 100tisíc strán dokumentov zo Sekcie bezpečnosti na preverenie. Podľa nej okrem toho, že sa v Deutsche Telekome zmenil manažment, prijali aj také opatrenia, aby sa to už nemohlo zopakovať.
(mim, mož, tasr)
Beata
Balogová
