BRATISLAVA. Malé a stredné pohotovosti majú málo pacientov, a preto dostávajú od zdravotných poisťovní málo peňazí. Hrozí im tak, že pre ich nedostatok a pre požiadavky lekárov na vyššie hodinové mzdy ich budú musieť zatvoriť.
Len za minulý rok ich ukončilo činnosť niekoľko a na rade sú pravdepodobne ďalšie. Ministerstvo zdravotníctva však ubezpečuje, že ich výpadok dokáže pokryť záchrankami, centrálnymi príjmami nemocníc a operačnými strediskami záchrannej služby.
Neistá budúcnosť „Prirodzený proces redukcie pohotovostí bude pokračovať aj ďalej," hovorí Katarína Naďová, lekárka Trnavského samosprávneho kraja. Práve v tomto kraji je najčerstvejší adept na zánik.
Naďová aj konateľ Mestskej polikliniky v Seredi Rastislav Bagar nevylučujú, že pohotovosť v meste k prvému aprílu zanikne. Lekárom, ktorí v nej pracujú, prekáža, že na pohotovosti musia slúžiť štyri- až päťkrát do mesiaca, lebo ich je málo. Bagar hovorí, že ak sa s lekármi nedohodnú, obyvatelia Serede budú od apríla chodiť na pohotovosť do 15 kilometrov vzdialenej Galanty.
Pohotovosti v ohrození Asi zaniknú: Sereď, Turčianske Teplice, Liptovský Hrádok. Nedohodli sa s lekármi na vyšších mzdách: Trnava, Kráľovský Chlmec, Trebišov a Bánovce nad Bebravou. Nie sú nevyhnutné podľa župných lekárov: Kráľovský Chlmec, Veľké Kapušany, Gelnica, Krompachy, Vranov nad Topľou, Stropkov, Želiezovce a Šaľa. (jkr)
Redukovať pohotovosti plánujú aj v Žilinskom kraji. Jeho lekár Štefan Köhler hovorí, že na stole je zrušenie pohotovostí v Turčianskych Tepliciach a v Liptovskom Hrádku. Ich pacienti by sa mali presunúť do Martina a Liptovského Mikuláša. Návrh podľa Köhlera musí ešte odobriť zdravotná komisia župy.
Otázku, ako ďalej, rieši aj skupina pohotovostí, ktorej lekári požadujú hodinovú mzdu najmenej 6,7 eura, ale s prevádzkovateľmi sa nedohodli. Ladislav Pásztor, prezident Asociácie súkromných lekárov, hovorí, že ide o pohotovosti v Trnave, Kráľovskom Chlmci, Trebišove a v Bánovciach nad Bebravou. Pásztor nevylučuje, že prevádzkovateľov dajú na súd.
Ak by sa to stalo, niektoré pohotovosti by podľa Jozefa Vanča, prezidenta Asociácie poskytovateľov lekárskej služby prvej pomoci, radšej odovzdali licencie na prevádzkovanie. Riaditeľ Nemocnice v Bánovciach Imrich Tóth však tvrdí, že rušenie pohotovosti v meste zatiaľ nehrozí.
Najväčšiu skupinu tvoria pohotovosti, ktorých existenciu župní lekári nepovažujú za nevyhnutnú, a preto môžu v budúcnosti zaniknúť. Ide o pohotovosti v Kráľovskom Chlmci, vo Veľkých Kapušanoch, v Gelnici, Krompachoch, vo Vranove nad Topľou, v Stropkove, Želiezovciach a v Šali.
Niekde nedostanú ani euro Na zatvorenie pohotovostí najviac tlačí nedostatok peňazí. Pociťujú ho najmä lekári, ktorí musia na nich zo zákona slúžiť.
V Zlatých Moravciach nezarobí lekár za hodinu na pohotovosti, podľa lekára nitrianskej župy Ľubomíra Ševčíka, ani euro. Len o niečo lepšie sú na tom lekári v Žilinskom samosprávnom kraji. Podľa krajského lekára Köhlera sa priemerná hodinová mzda na pohotovosti pohybuje od 1,5 až po tri eurá.
Celoslovenská priemerná hodinová mzda sa podľa Vanča pohybuje v rozmedzí od troch do štyroch eur.
Rezort aj asociácia súkromných lekárov však navrhujú, aby bola prinajmenšom na úrovni 6,8 eura. K tejto sume sa podľa Ševčíka blížia napríklad lekári v Nitre. Jediným mestom, kde ju vysoko presahujú, je Bratislava. Lekár na detskej pohotovosti zarobí cez víkend a sviatky za hodinu 11,65 eura. Mzdu dvíha veľký počet pacientov a výkonov. Ide o vzorec, podľa ktorého prideľujú poisťovne pohotovostiam peniaze.
Ako vláda plní sľub zvyšovať kvalitu a efektivitu v zdravotníctve
Čo sľúbili: Vláda zabezpečí zachovanie dostupnosti a kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov... Súčasne podporí reštrukturalizáciu siete zdravotníckych zariadení (...) tak, aby došlo k účelnej špecializácii a tým rastu kvality a produktivity poskytovaných služieb.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Kvalita slovenského zdravotníctva sa v porovnaní s inými štátmi Európy v rokoch 2006 až 2009 zhoršila. Vyplýva to z každoročného medzinárodného hodnotenia kvality zdravotníckych systémov podľa švédskej mimovládnej organizácie Health Consumer Powerhouse. Slovensko sa v roku 2009 prepadlo o šesť priečok a obsadilo tak 28. miesto z 33 sledovaných štátov. Príčinou je najmä zaostávanie v elektronickej komunikácii a prenose dát (tzv. e-Health systém), ale aj zaostávanie vo výsledkoch liečby, v rovnosti v prístupe k zdravotnej starostlivosti a vo výške neformálnych platieb lekárom.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub podporovať objektívnejšie úhrady za zdravotnícke výkony
Čo sľúbili: Dôležitým zámerom vlády bude podpora nových objektívnejších úhradových mechanizmov za výkony v zdravotníctve.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Objektívnejšie úhrady za výkony by odstránili diskrimináciu rôznych zariadení vykonávajúcich rovnaké úkony a viedli by k zefektívneniu zdravotníctva.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Vláda nepriniesla významnejšie zmeny v systéme úhrad za zdravotnícke výkony. V súčasnosti pripravuje katalógy diagnostických a liečebných postupov, v rámci ktorých majú byť definované výkony a ich ceny.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
