BRATISLAVA. Politickí radikáli už nie sú natoľko radikálni a spoločnosť ich preto čoraz viac akceptuje. Na základe stovky rozhovorov s mladými slovenskými aktivistami do 30 rokov a tisícami odpovedí to konštatovali výskumníci v rámci výskumu British Council, škótskej univerzity St. Andrews a bratislavského Centra pre výskum etnicity a kultúry.
Skúmali šesť skupín mladých, politicky aktívnych ľudí – náboženských a etnických radikálov, krajnú pravicu a ľavicu, environmentalistov, ochrancov občianskych práv a zástupcov gayov a lesieb. Označenie radikál pritom výskumníci používajú na označenie politicky mobilizovaných ľudí s názormi mimo hlavného prúdu.
Výskumníci hovorili s ľudmi z ľavicového hnutia Antifa, kresťanskými organizáciami vrátane tajomného Opus Dei, s etnickými Rómami či Kurdmi, Frontom za oslobodenie Zeme a hnutiami za práva homosexuálov či feministiek.
„Najďalej napravo sme sa dostali po ľudí identifikovaných s nacionalistickými či národniarskymi stranami,“ hovorí Michal Vašečka z Centra pre výskum etnicity a kultúry. Neprenikli teda napríklad k hnutiu skinheads ani k Slovenskej pospolitosti.
Oslovené skupiny podľa Vašečku už majú tolerantnejšie spôsoby, ako mali radikáli v minulosti, zväčša v zahraničí. „Neprejavujú sa natoľko nelegálnymi spôsobmi, ako boli kedysi poloteroristické aktivity.“
Najviac tolerantní sú, podobne ako v Česku, aktivisti za práva homosexuálov. Najmenej zasa nacionalisti, ale aj etnicky motivovaní aktivisti. Nezdráhajú sa použiť aj fyzickú silu. Proti násiliu sú najmä zástancovia práv zvierat a náboženskí aktivisti.
„Slovenským špecifikom a rozdielom oproti Česku je množstvo náboženských skupín, ktoré pokryli aj ľudí so silným etnickým zameraním. Sú to radikálne skupiny patriace napríklad ku katolíckej cirkvi. Medzi nimi sú skupiny mimoriadne netolerantné až extrémistické, ale aj veľmi otvorené,“ povedal Vašečka.
Beata
Balogová
