BRATISLAVA. Vyplynulo to z ankety ČTK medzi vysokými školami. Najmenej ľudí sa hlási na technické smery, kde počet voľných miest nezriedka prevyšuje záujem. Odborníci pritom varujú, že slovenskej ekonomike môžu v budúcnosti chýbať práve hutníci či strojári s vysokoškolským titulom. Prihlášky na väčšinu vysokých škôl si možno podať do konca marca.
Na najstaršej a najväčšej slovenskej vysokej škole - Univerzite Komenského (UK) v Bratislave je už tradične najväčší záujem o všeobecné lekárstvo, právo, manažment, psychológiu, žurnalistiku či tlmočníctvo. "Počet podaných prihlášok je niekde päť až desaťnásobne vyšší ako počet ponúkaných miest," povedal ČTK prorektor UK pre študijné veci Ján Pekár.
Na trh sa nepozerajú
Podobná situácia je aj na košickej Univerzite Pavla Jozefa Šafárika, kde sa najviac uchádzačov hlási na psychológiu či zubné lekárstvo, zhrnul prorektor Ján Ferjenčík. Psychológia, masmédiá či cudzie jazyky patria k najžiadanejším aj na Univerzite Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre, Univerzite Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici či Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Na Ekonomickej univerzite (EU) v Bratislave je zas populárny manažment či cestovný ruch, na Žilinskej univerzite (ŽU) je to informatika a telekomunikácie.
Uchádzači o vysokoškolské štúdium si podľa väčšiny oslovených škôl stále vyberajú programy zodpovedajúce ich osobným záujmom bez zásadnejšieho dôrazu na potreby trhu. "Študenti veria, že prácu si napriek hospodárskej či finančnej kríze nájdu," uviedla prorektorka pre vzdelávanie z UKF Ružena Žilová.
Kríza výber neovplyvnila
Zvýšené poplatky za prijímacie konanie či rastúca nezamestnanosť vraj záujem o štúdium zväčša neovplyvnili. "Na mnohých fakultách majú rovnaký alebo väčší počet uchádzačov než vlani," tvrdil Pekár z UK. Podobne reagovali aj na technicky orientovanej Žilinskej univerzite či bratislavskej Ekonomickej univerzite (EU), kde bude musieť sitom prijímačiek prejsť v tomto roku každý záujemca. Na UKF vraj zaznamenali dokonca nárast počtu podaných prihlášok takmer o tretinu. Banskobystrická UMB naopak predpokladá, že záujem sa zníži. Uchádzači podľa prorektorky pre pedagogickú činnosť Miloty Vetrákovej zvažujú aj počet podaných programov na prihláške.
Vysoké školy zhodne tvrdili, že prijímajú len na akreditované študijné programy. "Ak sa študent prihlási na štúdium v akademickom roku 2010/11 tak svoje štúdium na danom stupni v štandardnej dĺžke aj ukončí," ubezpečila Žilová z UKF. Rovnako reagovali aj jej kolegovia z ostatných oslovených univerzít. Viaceré vysoké školy pritom museli pre chýbajúcich garantov stopnúť študijné programy.
Na Slovensku sú dve desiatky verejných, tri štátne a desať súkromných vysokých škôl, na ktorých študuje viac než 200.000 poslucháčov denného a externého štúdia. Najviac prihlášok na jedno voľné miesto evidujú podľa štatistík ministerstva školstva viac rokov umelecky orientované školy, lekárske a právnické fakulty či fakulty manažmentu. Absolútne prvenstvo však patrí Akadémii policajného zboru v Bratislave, kde sa na jedno voľné miesto vlani hlásilo zhruba 22 uchádzačov.
Ako vláda plní sľub nespoplatniť denné vysokoškolské štúdium
Čo sľúbili: Vláda nezavedie spoplatnenie dennej formy vysokoškolského vzdelávania.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia negatívne. Sociálna spravodlivosť bezplatného vysokoškolského štúdia je otázna. Vysokoškolské štúdium je prínosom najmä pre samotného študenta, pri bezplatnom štúdiu však vysoké školy platia i ľudia, ktorí nikdy študovať nebudú. Spoplatnením štúdia by štát ušetril peniaze, ktoré by mohol využiť na štipendiá pre sociálne slabších a nadaných študentov.
Aká je realita? Sľub je prevažne splnený. Denné štúdium zostalo prevažne bez poplatkov, v roku 2007 však vláda spoplatnila súbežné štúdium viacerých akademických programov. Zúžila teda bezplatné štúdium na jeden akademický program v štandardnej dĺžke. V máji 2009 podľa správy ministerstva školstva 18 z 20 vysokých škôl nelegálne vyberalo školné, či už vo forme darov alebo poplatkov za nadštandardnú dĺžku štúdia v roku 2007/8.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako SMER-SD plní sľub vyčleniť viac peňazí pre vysoké školy
Čo sľúbili: (SMER bude) zvyšovať verejné prostriedky pre vysoké školstvo s cieľom dosiahnuť výšku 1,2% z HDP mimo finančných zdrojov zameraných do sociálnej oblasti študentov.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Dlhodobý nedostatok financií pre vysoké školy je jednou z príčin ich nízkej kvality. Je však dôležité aby vláda peniaze rozdeľovala transparentne a tak, aby školy motivovala k zvyšovaniu kvality. K tomu by malo pomôcť aj zavedenie finančnej spoluúčasti študentov.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Výdavky na vysoké školy v pomere k HDP vzrástli z 0,81% v roku 2006 na 0,94% v roku 2010. Nárast ovplyvnila zmena metodológie vypracovania rozpočtu, keď sa od roku 2008 do neho zarátavajú aj európske zdroje a vlastné zdroje škôl. Prostriedky pre vysoké školy stále nedosahujú úroveň 1,2% HDP.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
