BRATISLAVA. Myslí si to minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák, ktorý dnes vystúpil v Bratislave na konferencii zorganizovanej pri príležitosti 15. výročia podpisu spomínaného dokumentu.
"Je množstvo 'odborníkov, ktorí sa vyjadrujú k riešeniu slovensko-maďarských vzťahov a ponúkajú tie 'najlepšie riešenia'. Veľa som počul o Európskom parlamente, Európskej komisii či o Európskom súdnom dvore, o OBSE, Rade Európy, ba dokonca o americkom Kongrese a v jednej chvíli aj o OSN. Menej už bolo počuť hlasy vyzývajúce vrátiť sa k základom a využiť na prvom mieste bilaterálne nástroje, ktoré ponúka základná zmluva," uviedol šéf slovenskej diplomacie.
Účel zmluvy je rozvoj dobrého susedstva
"Základnú zmluvu treba vnímať ako dokument, ktorý má 22 článkov, máme 12 zmiešaných komisií a netreba sa sústrediť na pôsobenie iba jednej alebo dvoch z nich. Treba osobitne v čase krízy, ktorá dopadla aj na Slovensko, aj na Maďarsko aktivizovať tie mechanizmy, aby sme dokázali vlastne účinnejšie čeliť výzvam," priblížil pre TASR minister Lajčák. Podľa neho sa práve mechanizmy základnej zmluvy v minulosti osvedčili pri znižovaní napätia vo vzájomných vzťahoch a prenose senzitívnych otázok na racionálnu, odbornú úroveň.
Šéf slovenskej diplomacie poznamenal, že účelom zmluvy je rozvoj dobrého susedstva a priateľskej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, čiže komplexný rozvoj vzťahov medzi oboma štátmi ako celkami. "Nielen rozvoj istých aspektov tejto relácie týkajúcich sa časti obyvateľstva jednej či druhej krajiny," doplnil Lajčák.
Zdôraznil, že za veľký prínos základnej zmluvy možno považovať to, že potvrdila schopnosť medzinárodného práva normatívne usporiadať aj niektoré politicky citlivé vzťahy determinované historicky podmienenými traumami, pocitmi krivdy či nespravodlivosti. "Aj preto sa od podpisu zmluvy toľko očakávalo a stále očakáva. Dobré susedské vzťahy medzi SR a MR mali a majú pre geopolitiku strednej Európy kľúčový význam," vysvetlil minister.
Dodal, že "v základnej zmluve možno v danom európskom kontexte vidieť pozitívny príklad civilizovaného riešenia mimoriadne citlivých otázok".
Weiss: Obsah vzťahov nemajú určovať extrémisti
Obsah slovensko-maďarských vzťahov by nemali určovať extrémisti, ani neadekvátne reakcie predstaviteľov oboch krajín. Myslí si to slovenský veľvyslanec v Maďarskej republike Peter Weiss, ktorý dnes v Bratislave vystúpil na konferencii k 15. výročiu podpisu Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou.
Weiss je presvedčený, že práve tento dokument a využívanie jeho mechanizmov je najlepšou odpoveďou na extrémizmus. Za nevyhnutné pre zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov považuje aj to, aby si obe krajiny na svojom území robili poriadok s neadekvátnymi reakciami. Upozornil však, že ak tak bude robiť iba Slovensko a Maďarsko nie, tak sa podľa neho "niet čo čudovať, že takéto reakcie na Slovensku budú".
V tejto súvislosti pripomenul aj vyjadrenie kandidáta Jobbiku Tamása Gaudiho Nagya, ktorý mal okrem iného nedávno vyhlásiť, že "keď to bude potrebné, v danom prípade sa prostredníctvom referenda môže uskutočniť aj úprava hraníc. Na to potrebujeme aj silnú armádu".
Weiss očakával, že demokratická strana v Maďarsku sa voči takýmto výrokom vymedzí. "No nezaznamenal som žiadnu reakciu demokratickej strany v MR počas kampane, ani jedno principiálne vymedzenie sa voči napríklad vyjadreniam Tamása Gaudiho Nagya," poznamenal veľvyslanec.
Zdôraznil, že namiesto rozdúchavania vášní vo vzájomných vzťahoch by sa mali obe krajiny sústrediť na spoločné záujmy, ktorých majú veľa. "Máme množstvo spoločných priam strategických záujmov. Ak sa na ne sústredíme, tak naozaj urobíme veľa pre občanov," konštatoval Weiss, ktorý si myslí, že obe krajiny by sa mali po voľbách vydať cestou týchto strategických záujmov.
Podľa neho je to však otázne rovnako ako to, či sa zas nepresadia "tie sily, ktoré budú robiť politiku medzi Maďarskom a Slovenskom predovšetkým na podnecovaní emócií založených na nestrávených historických traumách".
