BRATISLAVA.
"Budeme musieť túto tému otvoriť a hovoriť o prepojení vyšších územných celkov a štátu aj v oblasti právnej, nielen ekonomickej, sociálnej či finančnej," vyhlásil na margo úloh štátu pri rozvoji spoločnosti, ktoré sú rozpracované v Stratégii rozvoja slovenskej spoločnosti.
Vytvorenie štátu v štáte
Predseda vlády zároveň pripomenul, že vznikom samosprávnych krajov sa vytvoril štát v štáte, z čoho vyplynula potreba dohody na vzájomnej kontrole. "Je nevyhnutné vrátiť sa aj k prerozdeleniu niektorých kompetencií, ale toto je dlhodobá téma," poznamenal.
S názorom, že ide o štát v štáte, nesúhlasí bývalý splnomocnenec vlády SR pre decentralizáciu verejnej správy Viktor Nižňanský. "Jednoducho zabezpečujú úlohy v prospech obyvateľov svojho regiónu, a tak v prospech obyvateľov celého Slovenska," vysvetlil.
Rovnako sa vyslovil za zvýšenie možnosti rozhodovania samosprávnych orgánov o budúcnosti rozvoja svojich regiónov. Je toho názoru, že samospráva je dostatočne kontrolovaná a keďže nemá legislatívne právomoci, musí plniť zákony a vládou schválené materiály v oblasti regionálneho rozvoja či územného plánovania. "Teda musí rešpektovať zásadné veci," zdôraznil.
Zmeny na východe krajiny
Autori vízie odporúčajú, aby sa v najbližšom desaťročí nemenilo ústavné vymedzenie verejnej správy, ani územné a správne usporiadanie SR. "K akejkoľvek zmene organizačných štruktúr by sa malo pristúpiť len v mimoriadnych odôvodnených situáciách, po zvážení nákladov a úžitkov," pripomínajú.
Nižňanský nepredpokladá, že by v najbližšom období prišlo v tejto oblasti k zmene, aj keď súčasné územné členenie Slovenska považuje za najhoršie možné riešenie. "Nemyslím si, že v tomto okamihu má význam ho zásadne meniť. Sú rozbehnuté mnohé procesy, boli decentralizované majetky. Samosprávy začínajú viacej plniť svoju funkciu. Na tejto úrovni nevidím veľký priestor, možno by sa dali spraviť nejaké kozmetické úpravy," konštatoval.
Isté zmeny v usporiadaní VÚC by sa podľa neho dali realizovať na východe Slovenska, keďže sú tam vytvorené neprirodzené hranice regiónu. "Prešovský a Košický kraj je proti logike samosprávy na regionálnej úrovni a proti správe občanmi takýchto území," objasnil s tým, že sa to prejavuje aj v účasti na regionálnych voľbách. "Ľudia netušia, na čo im je takýto nezmyselný nehomogénny útvar, nevedia sa s ním stotožniť, čo je najhoršie riešenie pre samosprávu," upozornil.
Dlhotrvajúci proces
Na miestnej úrovni si vie Nižňanský predstaviť postupný proces spájania obcí. Ku každému z prípadných projektov by sa ale malo pristupovať samostatne. "Netreba veľmi dlho čakať a skúsiť čím skôr nejaké pilotné projekty. Ale ten proces môže trvať aj 20 rokov," domnieva sa.
Je tiež toho názoru, že by sa malo prehodnotiť celkové fungovanie verejnej správy s možným presunom či odobratím neefektívnych kompetencií samospráve. "Treba zaviesť nové mechanizmy dofinancovania, aby sa posilnila váha miestnych daní. Je potrebné prijať zákon o rozvojovom poplatku, ktorým by developéri prispievali na rozvoj sociálnej a verejnej infraštruktúry," vymenoval Nižňanský.
Vyššie územné celky by mali mať aj vyššie právomoci pri rozhodovaní o štrukturálnych fondoch. Realizácii projektov v regiónoch napomôže vytvorenie Fondu regionálneho rozvoja. V ňom by sa podľa autorov vízie zhromažďovali financie zo štátneho rozpočtu, určené priamo na priority regionálneho rozvoja.
V rámci modernizácie verejnej správy poukazujú na potrebu zlepšenia osobného kontaktu medzi úradníkom a občanom či na podporu vybudovania sietí spoločných obecných úradovní, ktoré by prispeli k racionalizácii a skvalitneniu miestnej samosprávy.
Vybudovanie efektívne fungujúcej elektronickej formy správy verejných vecí zabezpečí, že od občana sa bude jedna informácia vyžadovať iba raz s tým, že sa k nej dostanú všetky zložky verejnej správy. Za kľúčové piliere modernizácie považujú ekonomizáciu, informatizáciu, personálny rozvoj a kvalitu.
