BRUSEL. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Eurobarometra týkajúceho sa fyzickej aktivity a športu, ktorého výsledky prezentovala Európska komisia.
Segment obyvateľov, ktorí aspoň raz za sedem dní športujú, je na Slovensku 30-percentný (priemer EÚ je 40%), čo stačí v tabuľke európskej dvadsaťsedmičky na 9. miesto odzadu. Z Vyšehradskej štvorky dopadli Slováci ešte najlepšie v tomto ukazovateli, Maďari sú 4. najhorší, Poliaci 5. a Česi obsadili 7. priečku v obrátenom rebríčku. Na čele rebríčka sú Švédi a Fíni (po 72%), Dáni (64%) a Íri (58%).
Podľa prieskumu len päť percent obyvateľov na Slovensku praktizuje šport na pravidelnej báze (5 a viackrát týždenne), 25% Slovákov si vybralo možnosť "niekedy" (1 - 4-krát týždenne) a 35% "zriedka" (1-3-krát mesačne). Ďalších 35% uviedlo, že športu sa vôbec nevenuje. Horšími ako Slovensko medzi pravidelne športujúcimi sú len Gréci, Taliani a Bulhari, všetky krajiny majú po tri percentá "športovcov".
Slováci uviedli, že najväčšou ich motiváciou praktizovať šport je prevencia pred zdravotnými ťažkosťami (61%), naopak tým, čo nešportujú, bráni v takejto aktivite nedostatok času (46%). Prieskum na Slovensku uskutočnila agentúra AISA SK v októbri minulého roku, na otázky odpovedalo 1006 respondentov.
Ako vláda plní sľub vyčleniť viac peňazí na šport
Čo sľúbili: Štát zabezpečí postupný nárast financovania športu. Uvedomujúc si dôležitosť vybudovania športovej infraštruktúry dôjde k vypracovaniu návrhu dlhodobého programu rozvoja športovej infraštruktúry.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Šport zvyšuje kvalitu života. Má pozitívny vplyv na zdravie človeka, je možnosťou trávenia voľného času pre mladých ľudí, tiež pomáha rozvíjať vlastnosti užitočné v osobnom i profesionálnom živote. Namiesto podpory vybraných subjektov (napr. veľké infraštruktúrne projekty) by však bolo vhodné prostriedky smerovať k dlhodobým cieľom.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. Podiel rozpočtovaných výdavkov na šport v pomere k HDP s nástupom súčasnej vlády klesal až do roku 2008. Od roku 2009 výdavky prudko stúpli vďaka štátnym dotáciám na výstavbu hokejového (41 mil. eur) a futbalového (70 mil. eur) štadióna v Bratislave. V oboch prípadoch ide o jednorazové dotácie, vláda nevypracovala dlhodobú stratégiu rozvoja infraštruktúry. Dotáciu na futbalový štadión vláda vyčlenila aj napriek počiatočnému odmietavému postoju premiéra Fica, ktorý ešte vo februári 2009 dotáciu pripúšťal iba po skončení krízy.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
