Bratislava 1.mája (TASR) - Minister životného prostredia SR László Miklós je veľmi sklamaný a rozčarovaný z toho, že sa jeho rezortu neušli prostriedky získané z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu.
Považuje za neseriózne, ak sa vláda uzniesla na tom, že na odstránenie starých environmentálnych záťaží poskytne dve miliardy korún a tento záväzok nesplnila. Ministerstvo nemôže počítať ani s 80 miliónmi na sanačné a monitorovacie práce v lokalitách po bývalej sovietskej armáde a 140 miliónmi na budovanie povodňového varovného a predpovedného systému v SR.
Minister v rozhovore pre TASR uviedol, že je odhodlaný "bojovať" a hľadať pri rokovaní o rozdelení peňazí z privatizácie v parlamente podporu poslancov pre uvedené projekty. Poznamenal, že v prípade, že sa to nepodarí, ministerstvo životného prostredia bude jediným, ktoré zaznamená výrazný pokles svojho rozpočtu v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
Pripomenul, že ich kapitola sa na tento rok zostavovala s tým, že po privatizácii dôjde k jej navýšeniu. Miklós si vtedy dovolil tvrdenie, že ide o najlepší rozpočet za posledné roky.
Podľa jeho slov vláda za celé tri roky nedala žiadne prostriedky na likvidáciu neriadených skládok, háld, či odkalísk, a tak minister dúfal, že tento dlh napraví aspoň počas posledného roku vládnutia. Celkove by však rezort na odstránenie všetkých starých banských diel či objektov po odchode ruskej armády potreboval približne 9 miliárd korún.
So situáciou nie je spokojná ani Strana zelených na Slovensku (SZS). Šéf zelených Pavel Petrík označil tieto miesta za "časované bomby", ktorých následky bude oveľa ťažšie odstraňovať. Poslanec za zelených Ladislav Ambróš vyjadril odhodlanie získať širokú podporu v parlamente tomu, aby rezort životného prostredia určitú čiastku dostal. Podľa jeho slov treba viesť rokovania, aby poslancov presvedčili o správnosti tohto kroku.
