BRATISLAVA. V tento deň je vhodné opäť upozorniť na škodlivosť hluku v prostredí.
Hluk sa definuje ako rušivý, obťažujúci, nepríjemný, neželaný, neprimeraný alebo škodlivý zvuk. Aj krátkodobé pôsobenie rušivého hluku v obytnom interiéri s hladinami presahujúcimi 35 až 40 decibelov (dBA) môže podľa odporučenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) viesť k narušeniu pokojného spánku.
Dlhodobá rušivosť a obťažovanie hlukom v rozmedzí 50 až 70 dBA v čase relaxácie fyzických a duševných síl človeka, napríklad v blízkosti dopravných koridorov, letísk alebo priemyselných areálov majú priamu súvislosť s hypertenziou či neurózou človeka, prípadne poruchami spánku. Nadmerný hluk na pracoviskách presahujúci trvale hodnotu 85 dBA spôsobuje postupnú stratu sluchu a trvalý posun prahu počutia.
Medzi prvé známe opatrenie proti rušeniu hlukom na území Slovenska možno pokladať jedno z ustanovení patentu Jozefa II. z roku 1781, ktorým sa nariaďovalo predchádzať hlučným prácam v nedeľu a cez sviatky.
Ústava SR zaručuje každému právo na priaznivé životné prostredie a priaznivé životné podmienky. V tom je obsiahnuté aj právo na ticho.
Problematikou hluku sa zaoberajú mnohé smernice Rady Európy, Európskeho parlamentu, aj materiály WHO, v ktorých hluk spolu so znečistením vody a vzduchu patrí medzi pilotné environmentálne indikátory.
Na Slovensku stav v oblasti ochrany verejného zdravia a životného prostredia pred hlukom a vibráciami upravujú zákony, nariadenia vlády i vyhlášky.
