BRATISLAVA. Prijatie princípu rozhodovania o menšinách z čias česko-slovenskej federácie po roku 1969 žiada strana Most-Híd. Ak bugárovci uspejú v júnových parlamentných voľbách, budú presadzovať zákaz majorizácie menšín, teda rešpektovanie vôle menšiny zo strany väčšiny pri rozhodovaní o veciach menšín.
„Vo Federálnom zhromaždení bol vytvorený dvojkomorový systém, kde predstavitelia Česka a Slovenska v zásadných otázkach nemohli prehlasovať druhý štát, teda Česi Slovákov a Slováci Čechov,“ uviedol na dnešnej tlačovej konferencii člen predsedníctva Most-Híd László Nagy.
Strana vidí riešenie v systéme menšinových samospráv. Predpoklad pre ich vznik by vytvoril nový zákon o postavení národnostných menšín na Slovensku, ktorý plánuje Most-Híd predložiť po voľbách. “Samospráva by mala orgány na celoštátnej úrovni, ale ak by bol záujem zo strany VÚC, kde daná menšina žije, mohli by vytvoriť pre samosprávny kraj medzičlánok,“ uviedol Nagy. Právo na vlastnú samosprávu by mali len autochtónne, teda pôvodné menšiny ako Maďari, Rusíni alebo Rómovia. „Princíp by sa nevzťahoval na nové národnosti ako Rusi, Číňania alebo Vietnamci,“ vysvetlil Nagy. Právo voliť členov menšinových samospráv by mali občania, ktorí sa hlásia k danej menšine.
O rusínske samosprávy aj na úrovni krajov by bol podľa Nagya záujem v Prešovskom a Košickom, prípadne Bratislavskom kraji. Záujem o regionálne maďarské samosprávy by mohol byť v piatich krajoch. „Predpokladám, že by to okrem celoštátnej maďarskej samosprávy malo byť v bratislavskom a nitrianskom VÚC, v Trnavskom samosprávnom kraji, Banskobystrickom a Košickom,“ konštatuje Nagy.
Podľa neho podobný systém spoľahlivo funguje vo viacerých krajinách Európy. O tom, koľko by mal vznik menšinových samospráv stáť, vrátane nákladov na voľby ich členov, ešte Most-Híd predstavu nemá. „Zatiaľ nie sme tak ďaleko, aby sme urobili aj rozpočet, skôr je podstatné určiť kompetencie, príslušnosť, vypracovať orgány,“ uviedol Nagy.
