Výrobe kraslíc sa už dnes venuje málokto. Ako ste sa k nej dostali?
Jednoducho. Kraslice sa mi páčili od detstva, vajíčka sme maľovali odjakživa, hoci v Českých Budějoviciach, odkiaľ pochádzam, som sa nestretla s nikým, kto by kraslice priamo vyrábal. Chodila som aj do ÚĽUVU (Ústredie ľudovej umeleckej výroby, pozn. autora) a z tamojších aktivít som bola, v pozitívnom zmysle slova, doslova „na prášky".
České Budějovice sú v južných Čechách. Patrí k tamojším veľkonočným zvykom oblievanie dievčat?
Myslíte klasických kúpačov? Nie, v meste sme nič také nezažili, možno sa to dialo v dedinách. Ako dieťa som šibačku nezažila, prvýkrát som sa s ňou stretla, až keď si sestra vzala chlapa z Moravy. Tam sa šibalo ostošesť, bolelo to, takže som ten zvyk až nenávidela, nemám ho rada dodnes. Šibanie a oblievanie nemusím, stačí, ak sa udeje symbolicky, a aj vtedy mužovi vynadám. (smiech)
S kraslicami ako takými ste však začali až v dospelosti.
Áno, až keď som sa vydala a prišla za manželom do Zvolena, neskôr do Banskej Bystrice. Tu sa kraslice normálne vyskytovali po domoch, problém bol, že ja som si ich nemala za čo kúpiť. Očumovala som ich v ÚĽUVe, najskôr vo výkladoch, potom som sa odvážila aj vojsť. Keďže doma ma bavilo robiť všetko možné, trebárs pliesť alebo háčkovať, bolo len otázkou času, kedy začnem aj s kraslicami. Vo chvíli, čo som sa dopočula o technike zdobenia voskom, som už neváhala.
Kraslice sú symbolom. Čoho?
Zrodu nového života. Patria do obdobia jari, keď sa príroda preberá zo zimného spánku. Aj preto sú spájané práve s Veľkou nocou.
Na stránke kraslice.sk sa uvádza, že vajcia sa našli už v hroboch starých Egypťanov a Rimanov, nik však netuší, či predstavovali bohatstvo mŕtveho alebo ich do hrobu dávali, aby dotyční nemali pocit hladu.
Áno. Otázkou je, či sa to ešte dá zistiť. Sama som čítala knižku, kde sa zdobenie kraslíc spomína v súvislosti so starým Egyptom, ale aj s inými krajinami, takže to zjavne bola rozšírená záležitosť.
Na kraslice treba vajcia. Pracujete s klasickými z obchodu?
Jasné, veď ich bežne nakupujem. (smiech) Sú obchodné siete, ktoré predávajú dobré vajcia na kraslice, iné zase horšie. Nedobré skúsenosti mám s predajňami, ktoré vozia vajcia z Poľska, tým sa úplne vyhýbam, má ich trebárs LIDL. Neplatí teda, že vajce ako vajce. Dobré skúsenosti mám s vajcami z Dvorov nad Žitavou, tie majú aj veľmi pekné žĺtky. Smolou je, že v Bystrici sa príliš nevyskytujú.
Pozeráte pri výbere vajec aj na cenu?
Cena je vedľajšia, zaujíma ma kvalita. Jasné, že nemám záujem o predražené výrobky, ale ak chcem, aby bola kraslica kvalitná, nemôžem kúpiť hocičo.
Predpokladám, že k vajciam sa musí úctivo správať celá vaša rodina.
Presne tak. Je vylúčené, aby sa nejaké vajce u nás rozbilo. (smiech)
Počkajte, a ak má doma niekto chuť na praženicu alebo volské oko, tak má smolu?
Nie, veď si ho môže vyfúkať.
Prosím?
Vážne, u nás sa fúkajú všetky vajcia. Keď nájdem rozbité vajce, nechcite vedieť, čo sa u nás deje. (smiech)
Ako si mám spraviť volské oko z vyfúknutého vajca?
Nuž... je to problém. Ale zistila som, že v rodine ma podvádzajú, takže som musela spraviť kompromis - odkladám im puknuté kusy. Tie môžu rozbíjať, koľko len chcú.
Keď však chcete upiecť koláč, často potrebujete oddeliť žĺtky od bielkov. U vás sa nebodaj nepečie?
Ale pečie, pretože dokážem vyfúknuť vajce tak, že žĺtky aj bielky sú oddelené. Je to síce strašná fuška, ale dá sa to.
To aby človek nebol fajčiarom, lebo by sa mu mohli od toľkého fúkania zblázniť pľúca.
Nefajčím, ale podľa mňa sa dá všetko, ak človek chce. Pri fúkaní ide najskôr bielok, a keď už nejde, začne sa tlačiť žĺtok. Jednoducho si vajce dovtedy prevraciam, až kým sa všetko nepodarí, ako treba.
Nebolo by lepšie použiť malý vysávač a trubicu pripojiť z opačného konca, aby miesto vťahovania vyfukoval?
Viete čo? Mala som taký, ale nebolo to nič mimoriadne, všetko bolo zababrané. Niet nad poctivé fúkanie. Jednoducho vezmem vajce, fúknem a všetko je vonku.
Koľko teda trvá vyfúknutie jedného vajca?
Ja v tom už mám prax, takže to ide rýchlo. Najskôr si vŕtačkou pripravím dierky, potom je to záležitosť niekoľkých sekúnd. Navyše fúkanie môže aj liečiť.
Prosím?
Naša vnučka trpievala na takzvanú zastavenú nádchu, z čoho ju bolievala hlavička. Raz sme náhodou prišli na to, ako jej pomôcť. Keďže všetky deti radi vyfukujú vajcia, skúsila si to aj ona. Fúkala, fúkala, zrazu všetko vyšlo von a bolo po nádche. Ak sa jej niekedy vráti, letím do obchodu po vajcia a fúka o dušu.
Akú máte spotrebu vajec v rodine?
Obrovskú. Keby tu teraz bola moja dcéra, rovno by vám povedala, aby ste si pozreli náš cholesterol. Ja si však nemyslím, že ho spôsobujú len vajcia. (smiech)
Máte ho v rodine vysoký?
Ja áno. (smiech) Máme tri vnúčatá, a keď prídu ony aj naše deti, stále sa tu pripravuje chlieb vo vajci, všetci ho totiž milujú. U nás je vajec vždy dosť.
Ktoré vajcia sa vám viac pozdávajú - hnedé alebo biele?
Z hľadiska estetického skôr biele, sú z nich krajšie kraslice, ale robím aj s hnedými. Je to vec vkusu, každému sa páčia iné.
Nepovedali ste, koľko vajec mesačne spotrebujete.
Mám známu, ktorá mi ich kupuje vo Veľkom Krtíši, vždy ich prinesie okolo 300. Ja si ich preberiem, ostane ich možno 200, a tie nepekné alebo puknuté dám trebárs známym. Tých 200 vajec nám vydrží možno päť týždňov. Vidíte, už jej musím zavolať, v chladničke mám možno posledných 30 kusov.
Keď to prerátam, ide o solídnu spotrebu za deň.
Čo narobím, u nás sa veľa pečie. Ak spravím koláč, vydrží možno pol hodinu. Prídu deti, vnúčatá, takže sa niet čo čudovať. Ja s manželom začíname jesť koláč ešte horúci. Čo budeme čakať? (smiech)
Koľko kraslíc vyrobíte denne?
Pred Veľkou nocou dosť veľa, včera som ich spravila pätnásť, týždenne možno šesťdesiat až sedemdesiat, za hodinu možno dve až tri podľa toho, aký je na nich vzor. Ak je hustejší, tak jednu kraslicu vyrábam aj hodinu a pol.
Po veľkonočných sviatkoch máte pauzu?
Práveže nie, lebo ja to mám ako drogu. V momente, keď nemám do čoho pichnúť, sadám k vajciam a vyrábam.
Kde to všetko končí?
Veľa kraslíc rozdám kamarátkam, známym, susedom, rodine, ale nejaké aj predám. Jeden pán moje kraslice vyváža do Švajčiarska a Nemecka. Funguje dokonca tak, že mi pošle povedzme 300 vyfúknutých, umytých a vydezinfikovaných vajec, a ja dorobím všetko ostatné.
Koľko kusov ročne predáte?
Ťažko povedať, nemám to spočítané. Nie veľa, možno tisíc.
Košíky z vyfúknutými vajcami máte všade - na podlahe aj na policiach v kuchyni. Čo by sa stalo, keby do nich niekto omylom šliapol alebo ich zhodil?
No, asi by to neprežil. (smiech) Kraslice vyrábam najradšej na kuchynskej linke. Raz sa staršia vnučka hrabala vziať si hrnček, ponáhľala sa, hrnček jej vypadol z ruky a tresk - rovno do namaľovaných vajec.
Prežila?
(smiech! Jasné, ale bolo mi to ľúto, aj som krik narobila. Chúďa, mala vtedy osem rokov, bola zalezená potme v špajzi, aby som ju neobjavila.
Keby vám vykradli byt, vy snáď ako prvé pôjdete počítať chýbajúce vajcia.
Ani nehovorte. Ale prosim vás, kto by kradol vajcia? Mám inak jednu kamarátku, ktorej som kedysi dala kľúče od bytu, aby mi popolievala kvety. Tá zase mala kamarátku, ktorá vedela, čím sa zaoberám, a pýtala sa jej, či by jej dve až tri kraslice nedala. Dala, a tak dopolievala. (smiech)
Kam chodíte na vzory a motívy, ktoré dávate na kraslice?
Jaj, keby moja šéfka tušila, že keď pracujem, a nie som priamo pri nej, tak mám zavreté oči a predstavujem si, čo nové namaľujem. Ak mi niečo konkrétne napadne, najradšej by som utekala domov a hneď to aj spravila. Aj sa tak často deje - v práci si predstavím nejaký vzor, prídem domov a rovno idem na to. Nových vzorov však veľa nepribúda, veď všetky sú už v podstate len variáciami toho, čo tu už bolo v minulosti.
Koľko máte nepodarkov?
Akých nepodarkov? Také sa nestane, aby sa mi kraslica nepodarila. Ak spravím nejaký vzor nakrivo, pôjde to pre kamarátky, veď tým to neprekáža, ani to neuvidia. Laik nemá šancu to spoznať. Ale ok, poviem pravdu, občas sa mi stane, že tesne pred koncom niečo pokazím, šmarím to o zem, a aj týždeň nerobím. Akurát potom musím povysávať. (smiech)
Závidia si vzájomne výrobcovia kraslíc, že niekto má krajšie výrobky?
Ani nie. Keď prezentujeme svoje výrobky v múzeu v Banskej Bystrici, aj si medzi sebou poradíme, aj si povieme, čo máme nové. Samozrejme, sú aj takí, ktorí nič neprezradia ani za svet. Mne však nerobí problém niekomu poradiť, skôr naopak, budem len rada.
Nedochádza ku krádežiam motívov?
Bohužiaľ, občas dochádza. Aj ja som už svoje videla u iného výrobcu. Dá sa to ľahko spoznať, lebo ak aj od niekoho niečo odpozeráte, nikdy to neurobíte presne tým istým ťahom. Pôjde o rovnakú vzorku, rovnaké farby na rovnakom podklade, ale hneď spoznáte, že nejde o váš výrobok. Jedna vec je inšpirovať sa, to sa stalo aj mne, iná ukradnúť celý vzor. Čo s tým však narobíte?
Ako taká kraslica vzniká?
Je to celkom ľahké - trebárs sa rozpustí vosk, teda voskové farbičky, vezme sa ceruzka, na konci ktorej je zapichnutý špendlík, a ňou sa nanáša vosk na vajíčko.
Predtým však treba pripraviť samotné vajcia. Vyfúknutie asi nestačí.
Jasné, treba ho aj poriadne vyčistiť, vyumývať a poriadne prepláchnuť vodou - zvonku aj zvnútra. Kto to neurobí, skôr či neskôr sa mu tam usadia mole. Na kraslice sa inak dajú použiť rôzne vajcia, trebárs aj husacie, pštrosie a neviem aké, ja ich však robím zo slepačích. Vyskúšala som síce aj iné, ale nechytili ma. Pštrosie vajce má napríklad povrch, na ktorom sa s voskom zle pracuje, takže ho pred použitím treba obrúsiť. Trvá to dlho, a kým som pripravila jednu kraslicu, ubehlo snáď 12 hodín.
Metóda zdobenia voskom je najrozšírenejšia?
Zrejme áno, ale do popredia sa dnes dostáva aj takzvaná dekupáž, venuje sa jej pomerne veľa ľudí. Dekupáž je v podstate servítková technika.
V čom spočíva?
Bežná servítka má povedzme tri vrstvy. Rozoberiete ich až na úplnú pavučinku, natriete špeciálnym lepidlom, priložíte na vajce, necháte zaschnúť a pretriete dekupážnym lakom.
Ďalšiu techniku predstavujú madeirové kraslice. To sú aké?
Na ich výrobu sa používa vysokoobrátková vŕtačka, ktorou sa robia dierky, z ktorých vznikajú vzory. Mám doma rôzne vŕtačky, ale nedávno som si kúpila ďalšiu cez internet, a zatiaľ mi vyhovuje najviac. Sú aj ďalšie techniky - obháčkovanie, odrôtovanie, niektorí zase vzory vyleptávali.
Vzor, ktorý budete vŕtať, si najskôr nakreslíte na vajce?
Nie, hoci sa to dá aj tak. Pani v múzeu sa nedávno čudovala, že to nerobím, ale ja rovno vŕtam, žiadny problém. Potom vajce namočím na niekoľko minút do Sava.
Prečo?
Keď doň vajce vložíte, normálne vidíte, ako vám z neho stúpajú bubliny. Cieľom je, aby ste sa zbavili kožky, ktorá je vnútri vajca, navyše sa tým trochu aj vybieli. Na bielenie inak používam Fixinelu.
Zvláštne využitie dezinfekčných prostriedkov.
(smiech) To áno. Keď má vajce vyvŕtaný vzor, a keď je vyčistené a vybielené, môžem naň naniesť voskové vzory.
Čo ak chcem použiť miesto špeciálnych voskových farbičiek obyčajný vosk zo sviečky?
Neodporúčam, pretože je príliš ťahavý. Ak by to niekto chcel skúsiť, odporúčam mu skôr parafín. Voľakedy sa inak zdobili vajcia výhradne včelím voskom.
Ktoré kraslice sú najdrahšie?
Tie dierkované, vŕtanie totiž zaberá viac času.
Ide o dobrý džob?
Kraslice nie sú džobom, skôr prilepšením, aby som vnúčatám mohla niečo prikúpiť. Ceny sa u mňa pohybujú od 1,5 eura do 2,70 za jednu kraslicu podľa toho, o akú ide. Tí, čo ich však odo mňa kupujú, však potom dávajú vyššie ceny, pretože do toho musia započítať transport, predavačov, zisk a ďalšie veci.
Sú miesta na Slovensku, kde sa kraslice nevyskytujú?
Skôr nie ako áno, pretože sú rozšírené po celej krajine. Určite existujú ľudia, ktorí tieto zvyky nepestujú, ale ide skôr o jednotlivcov. Obrovský záujem o kraslice zo Slovenska však prejavujú turisti z iných krajín. Keď som bola v Kežmarku, bola som prekvapená, ako idú na dračku, napríklad Taliani a Švajčiari sa šli za nimi zblázniť. Francúzi ich vraj v domácnosti príliš nemajú, u nás si ich kupujú najmä na pamiatku ako suvenír.
Myslíte si, že o pár desaťročí ich ešte niekto bude vyrábať doma?
Predpokladám, že áno, pretože deti to baví, len im to treba ukázať. Sama chodím ukazovať techniky výroby do múzea aj do škôl, a naozaj nemám pocit, že by raz táto tradícia mala skončiť. Deti sú veľmi učenlivé a ochotné, navyše sa majú od koho učiť.
Možno máte pravdu. Keď sme sa v Stredoslovenskom múzeu pýtali, s kým by sme mohli pripraviť rozhovor o krasliciach, rovno nám „vysypali" niekoľko mien. Okrem vás navrhovali aj Milana Dobrotu alebo Blanku Vaňovú.
Presne tak, je nás viac, a to ste spomenuli len pár mien z nášho mesta. Aj preto si myslím, že výroba kraslíc ako taká nezanikne. A ak náhodou áno, bude to škoda.
Rozhovor nebol autorizovaný, Ružena Matúšková to nepožadovala.
Medzititulky: redakcia
Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu - kliknite.
Beata
Balogová
