Premiér a predseda parlamentu si nasadili prilbu a vyšli medzi robotníkov opravujúcich Hrad.
BRATISLAVA. K pracovným nástrojom vládnych politikov sa už čoskoro zaradia aj nožnice. Tradičné predvolebné strihanie pások Slovensko neminie ani pred júnovými parlamentnými voľbami a súčasťou prezentácie úspechov vlády sú aj inšpekčné návštevy rozostavaných projektov.
Len pred pár dňami bol potvrdený predčasný májový termín odovzdania desaťkilometrového diaľničného úseku ponad Považskú Bystricu - pôvodne mal byť významný obchvat hotový až na jeseň.
Premiér Robert Fico a predseda parlamentu Pavol Paška (obaja Smer) včera skontrolovali, ako napreduje rekonštrukcia Bratislavského hradu. Politici nasledovaní novinármi sa prechádzali po pustých miestnostiach popri murároch a štukatéroch. Prvá etapa prác, ktorá zahŕňa obnovu a osvetlenie hradného paláca, archeologické práce a rekonštrukciu nádvoria, majú dokončiť do volieb.
Hrad má ožiť do leta
Z histórie
V čase Rímskej ríše na mieste hradu stála rímska hraničná pevnosť.
V 9. storočí tam stála palácová stavba a bazilika.
Od polovice 16. storočia, kedy sa na 200 rokov stala Bratislava korunovačným mestom Uhorska, bol Hrad sídlom panovníka, konali sa tu zasadnutia Uhorského snemu.
Neskôr Hrad dostalo vojsko a v roku 1811 vyhorel.
Rekonštrukcia sa uskutočnila až v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia.
V súčasnosti sú na Hrade expozície Slovenského národného múzea, archeologická expozícia a
reprezentačné priestory prezidenta, parlamentu a vlády.
Rekonštrukcia dosiaľ stála 46,8 milióna eur.
„Moja skromná ambícia je, keďže 12. júna budú parlamentné voľby, aby sa do tohto obdobia podarilo dotiahnuť čo najviac. Ani tak nie kvôli mne, ako kvôli tisícom návštevníkov Bratislavského hradu," povedal na včerajšej obhliadke Paška. „Som presvedčený, že už v lete bude Hrad žiť ľuďmi, kultúrou, podujatiami a bude to dôstojným symbolom Slovenska, za ktorý sa nebudeme musieť hanbiť."
Práce na obnove dosiaľ stáli 46,8 milióna eur, ďalšie milióny eur si vyžiadajú etapy naplánované po voľbách. Pôvodne mala celá rekonštrukcia stáť zhruba 39 miliónov eur. Zákazku získala firma Váhostav, za ktorou stojí údajný mecenáš Smeru Juraj Široký.
Postupne sa rozsah prác rozšíril o rekonštrukciu poslaneckých kancelárií, podzemných garáží, či o výstavbu oranžérie a jazdiarne. Celková suma, ktorú vláda odhadla na obnovu hradného areálu, sa tak vyšplhala na 126 miliónov eur (3,8 miliardy korún). Váhostav ešte naplnenie celého tohto plánu isté nemá, parlament to musí potvrdiť v nasledujúcich štátnych rozpočtoch.
Pavol Paška počas brífingu po prehliadke súčasného stavu rekonštrukčných prác.FOTO: SITA
Široký sa však môže spoľahnúť na náklonnosť Fica a Pašku. „Budeme tlačiť na ministra financií, aby tempo výstavby bolo zachované, najhoršie, čo by sa mohlo stať, je, keby prišla inak orientovaná vláda, dali sem jeden veľký hrdzavý zámok a povedali, nie sú peniaze, nedá sa stavať," povedal Fico. Premiér dúfa, že Hrad bude „fantastickým spôsobom reprezentovať Slovenskú republiku a dávať príležitosť na ďalšie pozdvihnutie kultúrneho sebavedomia slovenskej pospolitosti".
Výklad či zlodejina?
„Približne za pol roka rozpočet stavby narástol o 2,6 miliardy korún, a to v čase hlbokej hospodárskej krízy," píše SDKÚ vo výpočte vládnych káuz na stráne ukradli.sk. „V súvislosti s rekonštrukciou bola vláda a vedenie Národnej rady obvinené, že chceme ukradnúť Bratislavský Hrad. Že nám nejde o nič iné, ako ukradnúť peniaze na rekonštrukciu. Ako vidíte, nič sa nestratilo, naopak stále tu niečo pribúda," reagoval včera Fico.
Svätopluk na koni
BRATISLAVA. Efektnú bodku za prvou etapou rekonštrukcie Hradu má dať podľa predstáv premiéra, predsedu Národnej rady a prezidenta osem metrov vysoká socha Svätopluka na koni na nádvorí pred Hradom. Stihnúť to chcú do leta, má ho predstaviť ako kráľa. Občianske združenie Svätopluk, ktoré tento rok traja ústavní činitelia založili, chce na osadenie vyzbierať 270-tisíc eur, každý z nich dal po tisíc. „K dnešnému dňu máme asi 30-tisíc. Predpokladám že do mesiaca a pol by sme sumu mohli mať na účte,“ povedal včera Paška.
Historici upozorňujú, že Svätopluk s Bratislavským hradom zrejme nič nemal. „Jeho sídlom boli pravdepodobne moravské Mikulčice alebo Staré Město a na území Slovenska Nitra,“ hovorí Ján Steinhübel z historického ústavu SAV, ktorý sa zaoberá obdobím Veľkej Moravy. Sporné je aj označovanie Svätopluka za kráľa. „Pramene ho spomínajú ako slovanské knieža, máme len jednu pápežskú listinu, ktorá ho oslovuje Rex, aj to pravdepodobne omylom.“
Autorom návrhu sochy je Ján Kulich, popredný komunistický funkcionár, v čase normalizácie známy mnohými súsošiami, napríklad Pamätníka na Dukle, alebo Milicionára v Bratislave.
Michal Piško
Beata
Balogová
