BRATISLAVA. Časť Stratégie rozvoja slovenskej spoločnosti, ktorá sa týka zahraničnej politiky, označil zahraničnopolitický analytik Pavol Demeš za obsahový a štylistický nepodarok. Podľa jeho slov by za ňu mala Slovenská akadémia vied (SAV), ktorá je autorom stratégie, vrátiť verejné prostriedky, ktoré za ňu dostala.
"Záverečné odporúčania, ktoré sú nešikovne pozliepané z rôznych analýz, predstavujú vyvrcholenie materiálu, ktorý jednoducho nemôže poslúžiť žiadnej rozumnej vláde," domnieva sa. Poukázal na to, že Ministerstvo zahraničných vecí SR, ktoré spolupracuje s kompetentnými nezávislými analytickými organizáciami, má veľmi dobré kapacity na vypracovanie oveľa kvalifikovanejšieho materiálu. "Som presvedčený, že s viacerými názormi a formuláciami naša diplomacia jednoducho nemôže súhlasiť," zdôraznil.
Bývalý minister medzinárodných vzťahov SR poznamenal, že stratégia musí mať jasné hodnotové ukotvenie, ak má byť návodom na formulovanie politík. "Materiálu z dielne SAV, ktorý je skôr kombináciou špekulatívnej prognózy a voľnej politickej úvahy, takéto ukotvenie chýba," uviedol pre TASR. Dodal, že predmetný materiál síce v jednej časti pomenúva hlavné výzvy doby, ale v ďalších úvahách niektoré z nich upúšťa, alebo ich uchopí iba cez citácie zahraničných autorov.
Nie je to vládny dokument, pripomína Lajčák
Slovenský šéf diplomacie Miroslav Lajčák pre TASR zdôraznil, že predmetný materiál neodráža názory, ani stanoviská ministerstva zahraničných vecí. "Nie je to vlády dokument, ale dokument SAV," konštatoval s tým, že MZV k nemu dá svoje pripomienky. Nepozdáva sa mu napríklad, ako je v ňom spracovaná euroatlantická a hodnotová orientácia Slovenska. "Tá spočíva na našich dvoch pilieroch, a to je členstvo v EÚ a NATO. To by som jednoznačne posilnil," avizoval.
Lajčák vníma aj kritické ohlasy na stratégiu, ako však upozornil, adresátom takýchto komentárov by mala byť akadémia. V rámci verejnej diskusie, ktorá skončí 30. apríla, očakáva vyjadrenia aj mimovládnych organizácií či odborníkov venujúcich sa zahraničnej politike.
Autori materiálu pripomínajú, že po prijatí Lisabonskej zmluvy by SR mala posilňovať presadzovanie svojich záujmov v únii. "Je vhodné naďalej podporovať únosné rozširovanie EÚ, avšak iba na základe striktného plnenia predvstupových kritérií. Navyše k rozširovaniu dochádza v podmienkach, keď nie sú vyjasnené varianty prehlbovania integrácie únie, čo ju môže vážne ohroziť," vysvetľujú.
Imigranti môžu byť problém
V rozpore so slovenskými záujmami považujú rozširovanie Severoatlantickej aliancie o štáty, ktoré sú v dlhodobom konflikte s inými krajinami.
"Silná EÚ prispeje aj k riešeniu predvídateľných problémov stredoeurópskeho regiónu spojených napríklad s úbytkom obyvateľov a následnou migráciou pracovných síl. Tento faktor môže vyvolať etnické napätie, pokiaľ politická elita zanedbá úsilie o zbližovanie kultúrnych vzorov správania jednotlivých etnických skupín," uvádza sa v stratégii. Za špecifický problém považujú možnosť výraznejšieho prenikania moslimského radikalizmu do strednej Európy napríklad po oddelení Kosova od Srbska. V dôsledku toho nevylúčili aktivizáciu hlasov volajúcich po revízii Trianonskej zmluvy, prípadne po jej zrušení. "To isté sa týka ja Benešových dekrétov," dodávajú.
Na margo prísnej slovenskej imigračnej politiky poznamenali, že ju bude potrebné prehodnotiť, ak by v SR naďalej neželateľne klesal počet ekonomicky činného obyvateľstva. "Slovensko sa môže stať cieľovou krajinou ekonomických imigrantov. Ak bude počet neprispôsobivých imigrantov vysoký, bude to mať negatívny dopad na demokratický režim, etnické i náboženské zloženie populácie a sociálnopolitickú stabilitu štátu," podčiarkujú autori stratégie.
