Veľkonočný pondelok prináša neurčitý pocit ohrozenia. Neisto sa cítia - logicky - predovšetkým ženy. Nepríde hneď zrána niektorý zo zabudnutých strýkov a nevypije vám celý bar pod zámienkou udržiavania rodinnej spolupatričnosti? Nevychrstne na vás niekto celé vedro vody pred panelákom? Nebudete celý deň smrdieť od lacnej voňavky? Bude vaša pubertálna dcéra prežívať väčšiu psychickú traumu, ak náhodou nejakí oblievači prídu alebo ak nepríde nikto?
Prieskumy ukazujú, že čoraz viac ľudí volí pri týchto otázkach stratégiu úteku. Potom je už len na povahe človeka, či využije posledné možnosti jarnej lyžovačky, alebo sa skúsi zablatiť pri jazde na horskom bicykli. Ponúka sa aj wellness pobyt alebo predĺžený víkend v niektorom z hlavných miest Európy. V tento deň sú obchody zavreté, možnosť stráviť deň nakupovaním teda nehrozí.
Na Veľkonočný pondelok budú však otvorené viaceré hrady ako Bojnice, Spišský hrad, Červený kameň, Betliar, Krásna Hôrka či Modrý kameň, možnostiam ďalšieho vzdelávania sa teda medze klásť nebudú.
Najčastejšie sa však pondelok skončí zrejme návštevou. Kedysi sa polievanie či šibanie vzťahovalo len na mladé ženy, v posledných desaťročiach sa na vek až tak nehľadí. Medzi šibané ženy sa teda zaradili aj mamy, staré mamy či tety, nakoniec z hľadiska šibačov-podnikavcov patria tieto rodinné príslušníčky k tým najlukratívnejším objektom.
Šibačka-podnikačka
Kedysi boli drobné korunky symbolickým prispením do smiešneho vreckového šibačov. Dnes už s príjmami od členiek rodinného klanu mladí muži rafinovane rátajú vo svojich finančných kalkuláciách. Stratila šibačka svoj symbolický význam a zmenila sa len na formu akéhosi amatérskeho podnikania?
Ulicami mesta či dediny tiahnu hlúčiky mládencov. Otec so synom, partia kamarátov, samostatné jednotky, ale aj náhodné zhluky známych. V rukách držia korbáče, voňavky či vedrá. Niektoré dievčatá fingujú svoju neprítomnosť v dome, iné vykúkajú z okien či spoza brán domov a chystajú výslužku. Obyčajné vajíčko, ktoré sa chlapcom kedysi ponúkalo, symbolizovalo plodnosť. Jeho zdobená forma - kraslica - zas reprezentovala šikovnosť domácej slečny. Ďalšie hmotné dary sa pridali spontánne. Ak prišla návšteva do domu, bez obslúženia alkoholom či koláčikom neodišla. S rozvojom potravinárskeho priemyslu sa súčasťou výslužiek stávali rôzne formy čokoládových radostí - zajace, kuriatka, vajíčka. Peniaze sa začali dodávať k výslužke len od polovice 20. storočia.
Július Satinský vo svojich spomienkach na Veľkonočný pondelok v Bratislave tiež spomína, ako mali viacerí šibači ziskuchtivé zámery. Jeho interpretácia však bola taká, že sa poniektorým šibaným dievčatám nechcelo maľovať vajcia či kupovať čokoládové, a tak vyplácali šibačov v hotovosti. „Strkali nám do vrecák papierové päťkorunáčky, desaťkorunáčky a my sme sa potom pod bránami šli urátať. Furt sme si ich prepočítavali ako starí obchodníci," opisoval.
Iné vysvetlenie by mohlo byť, že finančnú výslužku začali oblievači od dievčat doslovne drankať. Veď načo by komu boli desiatky čokoládových vajíčok?
„Poviem úprimne, že sa dalo vyšibať aj niekoľko sto korún! To však už musel mať šibač trpezlivosť a systematicky prečesávať všetky domy s výskytom dievčat," spomína Satinský časy svojej mladosti. Navštevovali sa nielen objekty bezprostredného záujmu, ale aj dobré kamarátky, v tom bola istá veľkorysosť tejto formy zábavy.
Dnešnému šibačovi by sa za sto korún - rozumej tri eurá - nechcelo už ani z domu vyliezť. Nároky sa zvyšujú aj v tomto segmente podnikania.
Historicky premenné je aj to, na čo sa šibačkou získané prostriedky minú. Predtým to boli knižky, gramoplatne, cédečká. Dnešné výslužky sa v nejednom prípade premenia na hracie konzoly či na nové mobily. Ich výška veľmi závisí od sociálneho postavenia šibačov i šibaných.
Takže platí: niekomu kus koláča od korbáča, inému „burger" a kola z „mekáča".
50. roky
Vyzerá to ako scénka z programu Lúčnice, ale takto sa na dedinách kedysi bežne šibávalo a polievalo. Sviatky brali všetci ešte ako dôvod na radosť. Dievčatá sa očividne tešia, že ich chlapci iba pokropili a nehodili do potoka, ako sa to bežne robievalo. Prezliekať si taký kroj totiž asi nebolo úplne jednoduché. Autentické je nielen oblečenie a maľované vajíčka ako výslužka pre šuhajov, ale aj zapýrenie dievčat, ktoré ich ponúkajú.
70. roky
Žánrový obrázok zo slovenskej obce okolo roku 1970. Veľkonočný pondelok bol typickou exhibíciou mužsko-ženského doťahovania. Žena si na tento sviatok zobrala tie najmódnejšie biele gamaše, muži nahodili beatlesovský outfit. Táto doba ešte nebola poznačená diskusiami o feminizme a šibaní ako symbole patriarchálnej dominancie. Byť stredobodom mužskej pozornosti, hocijako násilnej, bolo lichotivé a žiaduce.
90. roky
Nový režim, nové možnosti. Motorizované komando v akcii. Ktovie, čím novodobí frajeri podplatili úbohú obeť, aby sa s ostatnými nezúčastňovala na alkoholových radovánkach a šoférovala „feldu", v tých časoch luxusnú značku. Netreba zabudnúť ani na znovunájdenú slovenskú identitu a ide sa za babami, ktoré chystajú čokoládových zajacov, vaječný koňak, desaťkorunáčky, dvadsiatky a sem-tam padne aj nejaký „padík" či „stovečka".
dnes
Výslužkoví mladopodnikatelia čakajú na tento deň s napätím. Prútiky nedbanlivo zapletené do korbáča ovenčeného nevyžehlenou stužkou simulujú tradíciu. Igelitka sa zíde na zbieranie naturálnych výslužiek z ponuky supermarketov, hoci ako výslužka sú teraz u šibačov v kurze skôr eurá. Nejaká básnička či účinný slogan k tomu a je to vybavené.
(zu, maj), foto SME - Ján Krošlák, TASR, SITA
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
