BRATISLAVA. Jedna krajina, dva spôsoby slávenia Veľkej noci. Slovensko počas sviatkov jari rozdeľujú podľa etnológov korbáč a vedro so studenou vodou na dve veľké časti: stredozápadnú a severovýchodnú. Každá z nich prežíva Veľkú noc svojím spôsobom.
„Pre západ a stredozápad Slovenska až po Liptov, podobne ako pre Čechy, Moravu, Rakúsko alebo Nemecko, je typické šibanie korbáčom, zatiaľ čo pre východ a Oravu, tak ako aj pre Poľsko, Maďarsko a Ukrajinu, je typické polievanie dievčat,“ hovorí etnologička Silvia Letavajová. Pomyselná hranica rozdeľuje krajinu „na západnú a východnú kultúrnu oblasť“.
Hoci šibačka a oblievačka sú naoko odlišné, vychádzajú podľa etnologičiek Letavajovej a Zuzany Beňuškovej z rovnakých pohanských predstáv. Voda aj vŕbové prúty majú dievčatám dodávať sviežosť a zabezpečiť plodnosť.
Záhorácke korbáče v krčme
Šibačka je typická najmä pre Záhorie. Beňušková hovorí, že sa tam používajú až dva metre dlhé korbáče. Na šibačku, ale aj oblievačku, chodili chlapci v skupinkách. Platila zásada, že mohli vyšibať či vykúpať akékoľvek dievča, ale nemohli „obísť krstnú mamu a svoju milú“, hovorí Letavajová. Na Záhorí nosili mládenci po dedine akýsi skupinový korbáč, ktorý po obchôdzke zavesili na stenu krčmy alebo „vystavili priamo v nej“, dodáva Beňušková.
Západ a stred sa okrem šibačky vyznačovali aj pochodmi s Morenou a Detkom, ktoré symbolizovali zimu, a prinášaním letečiek, ktoré ohlasovali jar.
Dievčenská odplata
Na východe a severe Slovenska sa dievčatá najmä oblievajú. Polievanie malo podľa Letavajovej rôzne podoby. Chlapci ich vodou buď len kropili, alebo oblievali vedrami či kúpali priamo v potoku.
Pondelňajšia oblievačka a šibačka mala v utorok v niektorých regiónoch svoju dievčenskú odplatu. „Šibalo sa napríklad vo Vrábľoch, v Želiezovciach a v okolí Nových Zámkov, oblievalo sa v okrese Vranov nad Topľou,“ hovorí Letavajová.
Východ má aj svoje špecifické veľkonočné jedlá. Etnologičky hovoria, že typickými sú kysnutý koláč calta alebo obradové jedlá: okrúhly koláč paska či zvarené a ochutené vajíčka s mliekom, ktoré sa scedia do hrudky pod názvom syrek.
Spätosť s náboženstvom na východe vyjadruje podľa Beňuškovej aj svätenie jedál na Veľkonočnú nedeľu v kostole. Okrem spomínaných pokrmov sa do košíka na posvätenie dávali aj vajcia, údená šunka a mladá zelenina.
V Telgárte gazda jedno na tvrdo uvarené vajce rozkrojil a rozdelil medzi členov rodiny, „aby sa nepotratili“.
Šibačka
Používa sa korbáč upletený z ôsmich až 28 mladých jarných prútov vŕby. Na Záhorí dosahuje až dva metre. Dievčatá šibú najmä na západe a strede Slovenska. (FOTO - TASR)
Oblievanie
Tradícia typická najmä pre východ a sever Slovenska. Oblieva sa vodou zo studne či z potoka. Od polovice minulého storočia sa často používajú namiesto vody voňavky. (FOTO - SITA)
Vajíčka
Sú symbolom náklonnosti, lásky a priateľstva, čo sa vyjadrovalo aj ich zdobením. Najznámejšia forma dekorácie dostala pomenovanie kraslica. Dnes sú ako veľkonočné vajíčka žiadané najmä čokoládové kindervajcia.
(FOTO TASR)
Zajace
Tradícia v nich vidí symboly plodnosti, múdrosti či súcitu s chudobnými. V súčasnosti si získava priazeň tradícia, podľa ktorej zajace znášajú veľkonočné vajcia, ktoré deti potom hľadajú v tráve v záhrade.
(FOTO SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK)
Najvýznamnejší kresťanský sviatok
ského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.
Zelený štvrtok
Večer slávil Ježiš poslednú večeru so svojimi učeníkmi. Ustanovil dve sviatosti kňazstva a eucharistie, respektíve premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Odovzdal takto apoštolom kňazskú moc.
Veľký piatok
Deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V katolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Veriaci sa postia a najesť sa možno za deň len raz. Jediný deň roka, keď sa neslávi Eucharistická obeta. Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána. Ježišovu smrť nám pripomína aj liturgická farba - farba krvi.
Veľkonočná nedeľa
Pripomienka ukrižovania, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Zmŕtvychvstanie je najväčší Kristov zázrak a základná pravda kresťanskej viery, víťazné zavŕšenie Kristovho diela.
Veľkonočný pondelok
V pondelok dodával anjel odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu. Boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa!" povedal im. „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu."
Čokoládové kindervajce vytláča maľované
Vajcia pre mnohých ľudí už neznášajú sliepky, ale veľkonočné zajace.
BRATISLAVA. Namiesto studenej vody a obyčajného vajca drahá voňavka a čokoládové kindervajce.
Etnologičky Silvia Letavajová a Zuzana Beňušková hovoria, že Veľká noc na Slovensku sa podobne ako v iných krajinách komercializuje. Svetové trendy podľa nich rýchlejšie prenikajú do miest ako do dedín.
Napriek tomu naša šibačka a oblievačka zostávajú stále veľkým lákadlom pre ľudí zo zahraničia. „Obchôdzky šibačov či polievačov sú osobitosťou strednej Európy,“ vysvetľuje Beňušková. Avšak aj na nich vidno, ako sa Slovensko posúva do komercie, a to najzreteľnejšie podľa odborníčok na výslužke pre šibačov či kúpačov.
„Surové alebo varené, ručne zdobené vajíčka, ktoré sa tradične dávali ako odmena za šibanie a oblievanie, sú čoraz častejšie vytláčané čokoládovými alebo najnovšie, kindervajíčkami,“ hovorí Letavajová.
Od sedemdesiatych rokov sa práve kindervajce z Talianska postupne rozšírilo do celého sveta a stalo sa komerčným symbolom Veľkej noci. Zaujalo dvojfarebnou čokoládou a skladacími hračkami, ktoré ukrýva.
Komerčná Veľká noc podľa Beňuškovej nielen kindervajcia ukrýva do záhrad, kde ich hľadajú deti. Tento zvyk k nám podľa nej prichádza zo zámoria a v nemecky hovoriach častiach Uhorska o ňom existujú zmienky už v 16. storočí.
Vajce podľa tejto dnes už skomercializovanej tradície do záhrady znáša zajac. Najmladším deťom sa vysvetľuje, že treba nájsť vajíčka, ktoré prinášajú veľkonoční zajačikovia, povedala Letavajová.
Ján Krempaský
