BRATISLAVA. Záujem cudzincov o štúdium na slovenských vysokých školách výrazne zaostáva za počtami Slovákov na zahraničných univerzitách. Vyplynulo to zo štatistík ministerstva školstva. Slovenským školám podľa odborníkov chýbajú atraktívne študijné programy či špičkoví učitelia, slabinou je aj štúdium v cudzích jazykoch.
Akreditačná komisia preto nedávno navrhla, aby sa počty zahraničných študentov spolu so študijnými pobytmi učiteľov v zahraničí uplatňovali pri hodnotení škôl.
Na 33 verejných, súkromných a štátnych vysokých školách študuje v tomto akademickom roku vyše 200.000 poslucháčov denného a externého štúdia. Viac ako 8000 z nich je zo zahraničia. Štúdium v cudzine si podľa posledných štatistík Eurostatu zvolilo zhruba 24.000 Slovákov, väčšina z nich v susednom Česku. Do zahraničia pritom odchádzajú tí najlepší študenti.
Chýba vyučovanie v angličtine
"Slovenské vysoké školy vo väčšine prípadov v medzinárodnom porovnaní neponúkajú študijné programy atraktívne ani obsahom, ani vyučujúcimi či kvalitou vzdelávania," povedal ČTK Michal Považan z mimovládnej Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA), ktorá každoročne hodnotí kvalitu vysokých škôl.
Výkonný riaditeľ ARRA upozornil, že školy poskytujú málo študijných programov v anglickom, nemeckom či francúzskom jazyku. Lákadlom pre cudzincov v porovnaní so zahraničím nie sú podľa neho ani mestá, v ktorých slovenské školy sídlia.
Viceprezident Slovenskej rektorskej konferencie Ján Bujňák pripustil, že štúdium v cudzích jazykoch na školách chýba. Potvrdil, že nedostatkom je tiež slabá vybavenosť škôl a málo atraktívne prostredie. "Záujemcovia o štúdium vo všeobecnosti uprednostňujú najmä anglicky hovoriace krajiny," dodal.
Kvalitu vyučujúcich či štúdia za problém nepovažuje. "Polovica študentov na leteckej doprave je z Česka, vyhľadávané sú aj dopravné odbory našej univerzity, ktoré v ponuke českých škôl absentujú," poznamenal Bujňák, ktorý je aj rektorom Žilinskej univerzity.
Najväčší záujem je o medicínu
O štúdium na Slovensku sa podľa neho nezriedka zaujímajú aj študenti z Číny či Indie. "Zväčša však prídu preto, aby dostali víza a mohli sa pohybovať po Schengenskom priestore," tvrdil. Mnohí z nich si vraj hneď po prvom semestri otvoria reštauráciu či obchod a zo školy odídu.
Za najväčšie negatívum Bujňák označil chýbajúce vládne štipendiá, ktoré v bývalom režime vo veľkej miere využívali napríklad Vietnamci. "Táto podpora už neexistuje, čo sa tiež podpísalo na poklese záujmu zo zahraničia," argumentoval Bujňák.
Najviac zahraničných študentov navštevuje najväčšiu a najstaršiu slovenskú vysokú školu - Univerzitu Komenského v Bratislave, za ňou s výrazným odstupom nasledujú košická Univerzita Pavla Jozefa Šafárika či bratislavská Slovenská technická univerzita. Najväčší záujem majú cudzinci podľa ministerských štatistík o medicínu, farmáciu či veterinu, populárne je aj štúdium na stavebných, strojníckych či dopravných fakultách. Najviac študentov prichádza z Česka, Grécka či slovenskej enklávy v Srbsku.
