BRATISLAVA. Miestami stretnutí a príjemne stráveného času. Takými sa už onedlho mali stať železničné stanice v Žiline, Trenčíne, Prievidzi a bratislavskom Novom Meste. Projekt ŽSR Moderná stanica, ktorý mal do schátraných staníc priniesť súkromný kapitál, sa však skončil fiaskom.
Železnice vypísali súťaž na rekonštrukciu štyroch staníc vlani v lete. Stanice mali premeniť investori na „moderné multifunkčné komplexy“ za vlastné, železnice im za to núkali zvýhodnený dlhodobý prenájom časti priestorov.
Taliani to vzdali
Kaviarne, obchody či služby však zatiaľ dnešné špinavé a holé interiéry staníc nenahradia. Hoci o súťaž sprvu prejavilo záujem až 19 spoločností, prihlásilo sa ich len päť. Rekonštruovať všetky štyri stanice chcela iba jedna z nich, talianska skupina GrandiStazioni. Traja ďalší uchádzači mali záujem len o trenčiansku stanicu, jeden o žilinskú. Taliani však pred termínom na predkladanie návrhov odstúpili a prievidzská a novomestská súťaž sa tak skončili skôr, ako sa začali.
Návrhy na modernizáciu trenčianskej a žilinskej stanice napokon predložili iba po jednej firme. Oba projekty však boli podstatne skromnejšie, ako si ich ŽSR predstavovala. Návrh na modernizáciu trenčianskej stanice ŽSR rovno odmietli, so spoločnosťou Amorex, ktorá mala záujem o žilinskú stanicu, ešte rokujú. „Návrh je finančne poddimenzovaný. Vyzvali sme uchádzača na ďalšie rokovania ohľadom výšky investície a tomu zodpovedajúcej lehoty užívania komerčných priestorov v stanici,“ povedala hovorkyňa ŽSR Martina Pavlíková.
Súťaž zopakujú
Železnice nepovažujú projekt za neúspešný. „Na základe výsledkov jednotlivých tendrov sme získali prvé skúsenosti s realizáciou PPP projektov. Menší záujem investorov odôvodňujeme celkovou nepriaznivou situáciou v realitnej oblasti a problémami potenciálnych investorov so získaním úverov a bankových garancií,“ tvrdí Pavlíková.
Spoločnosť chce súťaž ešte v tomto roku zopakovať, ponuku chce rozšíriť aj o stanice v Nitre a Novom Meste nad Váhom.
Čo sľúbili: SMER - sociálna demokracia považuje za potrebné dosiahnuť v spolupráci so samosprávou dostupnejšie a kvalitnejšie služby cestujúcej verejnosti bez zvyšovania základného cestovného počas celého volebného obdobia 2006 - 2010 a udržať, resp. rozšíriť rozsah zliav cestovného a tým vytvoriť z osobnej železničnej dopravy lacnejšiu, atraktívnu alternatívu individuálnej dopravy. Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005 Zdroj: INEKO Čo sľúbili: Vláda Slovenskej republiky je presvedčená, že aj štát môže byť dobrý hospodár a veď netreba chodiť ďaleko. V Európe máme množstvo veľmi kvalitných firiem v štátnom vlastníctve, ktoré sú dôkazom toho, že aj štát môže spravovať majetok. Zdroj: Robert Fico, hodina otázok, NRSR, 19.10.2006 Zdroj: INEKO
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia neutrálne. Zvýšiť kvalitu a dostupnosť verejného cestovania je správny cieľ. Sľubovať ale zmrazenie cestovného na štyri roky dopredu je populizmus, lebo v prípade rastúcich cien vstupných nákladov (nafta, mzdy, atď.) by to paradoxne viedlo k zhoršeniu kvality aj dostupnosti cestovania, resp. k rastúcim dlhom železníc.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Ceny v osobnej železničnej doprave rástli minimálne, využívanie železnice pri cestovaní však stagnuje. Oproti roku 2005 v ďalších rokoch cestovalo železnicou menej ľudí. Žiadne špeciálne zľavy na dopravu neboli novou vládou zavedené.
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ak si štát vo svojom vlastníctve ponechá podniky, mal by zabezpečiť ich efektívne fungovanie.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Mnohé zo štátnych podnikov stagnujú alebo sa ich výkony zhoršujú, pričom do plusových čísel sa nedostali ani v predkrízovom období. Železnice SR, Cargo Slovakia, Slovenskú televíziu, Slovenský rozhlas, Všeobecnú zdravotnú poisťovňu či štátne nemocnice musela vláda zachraňovať dotáciami, resp. návratnou finančnou výpomocou. Proti „nezodpovednému a nehospodárnemu nakladaniu s financiami" protestovali v roku 2009 aj zamestnanci Lesov SR.
