BRATISLAVA. Len pár hodín pred plánovaným podpisom zmluvy s americkým prezidentom Barackom Obamom, ktorá opäť zníži počet jadrových hlavíc oboch vojenských veľmocí, navštívi ruský prezident Dmitrij Medvedev Slovensko. Začne sa tretia návšteva najvyššieho ruského predstaviteľa na Slovensku v ére samostatnosti.
Dmitrij Medvedev k nám ako ruský prezident priletí prvýkrát. Do Bratislavy príde na dva dni oslavovať 65. výročie jej oslobodenia Červenou armádou, vyznamenať slovenských vojnových veteránov, podpísať niekoľko bilaterálnych dohôd aj otázniky vyvolávajúce spoločné spomienkové vyhlásenie so slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom.
Prioritou je energetika
Podobne ako za 40 rokov budovania socializmu v bývalom Československu pod prísnym dohľadom Sovietskeho zväzu, zostáva pre nás jeho nástupca – Ruská federácia – kľúčovým obchodným partnerom. Naša závislosť od dovozu energosurovín z Ruska – ropy, plynu, uhlia či jadrového paliva – sa ani 20 rokov po nežnej revolúcii významne nezmenila.
Z prezidentovho programu
Utorok
okolo 18.00 prílet do Bratislavy, 19.00 privítací ceremoniál pred prezidentským palácom, 19.30 večera s prezidentom Ivanom Gašparovičom.
Streda
10.00 stretnutie s prezidentom Gašparovičom, 10.30 udelí vyznamenania veteránom, 10.50 rokovanie delegácií, 11.45 podpis bilaterálnych dohôd, 12.10 tlačová konferencia, 12.40 stretnutie s premiérom Robertom Ficom, 14.40 stretnutie s predsedom parlamentu Pavlom Paškom, 16.00 slávnosť na Slavíne, 17.15 koncert Alexandrovovcov, 18.20 odlet z Bratislavy.
„Aj v súčasnosti viac ako 70 percent dovozu nášho energetického mixu pochádza práve z Ruska. Slovensko teda vo vzťahu k nemu zaujíma predovšetkým energetika,“ hovorí analytik zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba.
Očakáva, že naši traja najvyšší ústavní činitelia otvoria v dialógu s Ruskom najmä energetické či ekonomické otázky, Medvedev sa podľa neho bude viac venovať bezpečnosti.
„Bude to európsky, nie bilaterálny prejav. Očakávam, že povie viac k svojmu návrhu zmluvy o európskej bezpečnosti, ktorý by mal v Európe vytvoriť novú bezpečnostnú architektúru,“ hovorí Duleba.
Rusko striktne odmieta rozširovanie NATO na východ. Slovensko je súčasťou NATO, obavám Ruska však rozumejú napríklad aj podpredsedníčka Národnej rady za SNS Anna Belousovová či bývalý premiér Ján Čarnogurský.
Od Mečiara k Ficovi
Po tom, ako sa stredná Európa v roku 2004 stala súčasťou Európskej únie a NATO, zmenili sa aj priority slovensko-ruských vzťahov.
Kým za tretej vlády Vladimíra Mečiara v 90. rokoch premiér tvrdil, že „ak nás neprijmú na Západe, tak sa obrátime na Východ“, za vlády Mikuláša Dzurindu bolo prioritou vrátiť Slovensko späť do európskych integračných procesov, čo sa podarilo, a na vzájomné vzťahy s Ruskom sa pozabudlo.
Čítajte postrehy Petra Schutza:
- Vaše – naše
- Súčasná garnitúra podrýva základné istoty Slovenska
„Súčasná vláda Roberta Fica mala voči Rusku vysoké očakávania. Januárová plynová kríza však bola studenou sprchou, po ktorej došlo k zmene rétoriky,“ hovorí Duleba s tým, že od januára bolo tiež prijatých viacero krokov k diverzifikácii zdrojov najmä zemného plynu. Kríza zo začiatku roku 2009 Slovensko pripravila o miliardu eur a mala dohru v podobe žaloby SPP na ruský Gazprom, ktorý sa nakoniec so slovenskými plynármi dohodol na odškodnení.
Opozícia, a najmä SDKÚ, dlhodobo kritizujú Ficovu vládu z „neopätovaného nadbiehania Rusku“, a to nielen v energetickej oblasti. Len vlani Fico dvakrát navštívil Moskvu – raz v januári pre plynovú krízu a druhýkrát pracovne v novembri. Pritom za vinníka plynovej krízy naši vládni predstavitelia viackrát označili Ukrajinu.
Ficova vláda, podobne ako Rusko, ostro kritizovala americký návrh protiraketovej obrany v Česku a Poľsku, ktorý malo zastrešiť NATO. Američania ho napokon stiahli.
Po návšteve Roberta Fica v Rusku v máji 2007 sa novým prvkom vo vzájomných vzťahoch stal projekt širokorozchodnej železnice cez naše územie. Vznikne aj štúdia, ktorá má ukázať, či sa Slovensku oplatí do projektu investovať.
Viac o ruskom prezidentovi a historických súvislostiach jeho návštevy čítajte TU.
Kliknite pre zväčšenie infografu.
Obchod s Ruskom je nutný
Z Ruska dovážame množstvo surovín, najmä energetických zdrojov. Za minulý rok bol náš zahraničný obchod s Ruskom v mínuse 2,053 miliardy eur.
Slovensko ročne spotrebuje zhruba 6,5 miliardy kubíkov prevažne ruského plynu. Takmer stopercentná závislosť od ruského plynu spôsobila, že Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré plynová kríza v januári 2009 postihla najvážnejšie. Momentálne má Slovensko zmluvy na určitú malú časť potrebného plynu aj z iných zdrojov než z Ruska.
Z Ruska k nám priteká aj ropa, ročne zhruba 5 miliónov ton. Ropu na naše územie vieme dostať aj inak než cez Ukrajinu, a to ropovodom Adria, ktorý sa začína v chorvátskom Omišalji.
Všetko jadrové palivo do našich jadrových elektrární prichádza z Ruska. Ruské médiá dokonca informovali, že dodávateľ jadrového paliva, firma Tvel, má podpísanú zmluvu aj na dovoz paliva pre jadrové elektrárne, ktoré ešte ani nie sú postavené.
O tesných vzťahoch s Ruskom svedčia aj plány premiéra Roberta Fica vytvoriť s ruským Gazpromom spoločný podnik. Nová energofirma by mala konkurovať Slovenskému plynárenskému priemyslu, v ktorom má štát 51percentný podiel.
S Rusmi sa chystáme vytvoriť spoločný podnik aj na dostavbu cyklotrónového centra v Bratislave.
Slovenská vláda by tiež chcela stavať cez krajinu širokorozchodnú trať napriek tomu, že naše vlastné koľajnice a prekladiská nie sú vyťažené.
Dnes sa má podpísať zmluva s poradenskou spoločnosťou, na štúdiu, či je projekt širokorozchodnej z Košíc cez Bratislavu do Viedne uskutočniteľný. Bude na to mať šesť mesiacov. Odhadovaná cena za trať je 4,7 miliardy eur.
(dak, sita)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
