Prezident, ktorý nedokáže vyjsť z Putinovho tieňa

Po odchode Putina si mnohí sľubovali, že s príchodom mladého Petrohradčana, ktorý miluje Deep Purple, nikdy nepracoval v KGB a rád rozpráva o ľudských právach, sa atmosféra v Kremli zmení. Odvahu vymedziť sa od svojho patróna zatiaľ nenašiel.

Dmitrij Medvedev (vľavo) a Vladimir Putin.(Zdroj: TASR)

MOSKVA, BRATISLAVA. Keď bol ruským prezidentom Vladimir Putin, málokto za hranicami najväčšej krajiny sveta vôbec vedel, ako sa volá ruský premiér. Dnes v Kremli vládne Dmitrij Medvedev, ale každý je aj tak zvedavý na to, čo povie premiér Putin.

Nezmenili to ani posledné dva roky, odkedy má v Rusku formálne najväčšiu moc 44­ročný právnik, ešte o osem centimetrov nižší (162cm) ako jeho postavou neveľký predchodca. Obaja sú rodákmi z Petrohradu.

Nasledovník Putina

Keď si Putin Medvedeva tesne pred koncom svojho druhého prezidentského obdobia vybral za nástupcu, pretože už podľa ústavy nemohol znovu kandidovať, bolo dopredu jasné, ako dopadnú prezidentské voľby v roku 2008.

Hlasovanie za vtedajšieho šéfa Gazpromu, kandidáta Medvedeva, bolo v skutočnosti referendom o najpopulárnejšom politikovi v krajine a jeho operácii „nasledovník“, ako mocenskú výmenu v Moskve nazvali médiá. Z Medvedeva si začali robiť vtipy, že odkedy si ho Putin vybral za korunného princa, chodí, rozpráva aj správa sa ako premiér a (nielen z pohľadu verejnej mienky) stále najvplyvnejší muž v krajine.

Tento skreslený pohľad po dvoch rokoch s Medvedevom v Kremli čiastočne stále platí. Priniesol síce do ruskej politiky modernejší štýl a sebakritickejší slovník, v uliciach či na televíznych obrazovkách sa však veľa nezmenilo. Svojimi rozhodnutiami sa výrazne od Putina neodlíšil a rovnako sa vyhýba aj jeho priamej kritike.

Ako právnik, ktorý nepatrí do Putinovej kliky lojálnych bývalých agentov KGB, nenašiel odvahu reformovať to, čo sa Kremľu najviac vyčíta – až príliš veľká kontrola nad „suverénnou demokraciou“.

Bizarné procesy aj zatýkania pokračujú

Z Medvedevových slov o potrebe silnej občianskej spoločnosti a opozície v Rusku sa máločo prejavilo v reálnom živote.

Medvedev (44)
  • Tretí ruský prezident po Borisovi Jeľcinovi a Vladimirovi Putinovi.
  • Narodil sa v Petrohrade v roku 1965, vyštudoval právo.
  • Pred prezidentskými voľbami, ktoré v roku 2008 vyhral, viedol štátny koncern Gazprom.
  • Je fanúšikom rockových kapiel Black Sabath či Deep Purple, ktorá mu hrala na narodeniny.

Bývalý najbohatší Rus a majiteľ Jukosu Michail Chodorkovskij, ktorého poslali na Sibír po spornom súde za neplatenie daní, čelí za jeho vlády ešte bizarnejšiemu procesu, v ktorom mu hrozia ďalšie roky väzenia. Aký paradox pre tých, čo si mysleli, že Medvedev mu veľkoryso poskytne amnestiu.

Za nového prezidenta sa nezmenil ani represívny štýl ruskej polície, ktorá stále zatýka a bije demonštrantov demokratickej opozície vytlačenej na okraj spoločnosti.

Keď minulý týždeň protestovali proti teroristickým útokom v Moskve, ranu utŕžila aj vyše osemdesiatročná bývalá disidentka a šéfka Helsinského výboru Ľudmila Alexejevová. Tak si to Medvedev zjavne nepredstavoval.

Ak sa niečo predsa len zmenilo, je to slovník Kremľa. Medvedev v parlamente aj pre nezávislé noviny hovoril o nefungujúcej ekonomike, ktorá je ako za Sovietskeho zväzu závislá od predaja energetických surovín. Z Ruska robia veľmoc ropa a plyn, a nie vedomosti a silná stredná vrstva, ako by si želal.

Za Medvedeva Rusko prijalo reformu časových pásiem a vyhlásilo výstavbu nového ruského Sillicon Valley. Prezident potvrdil, že je fanúšikom moderného sveta podobne, ako keď sa pred nástupom do Kremľa na konferencii v Davose hral so svojím iPhone, hoci sa v Rusku ešte nepredával.

A bol to Medvedev, kto skritizoval dnešný ruský politický systém, ktorý ovládla Putinova strana Jednotné Rusko. Avšak, podobne ako pri úvahe o návrate gubernátorských volieb, ktoré zrušil jeho predchodca, zostalo pri slovách bez reforiem.

Dvojhlavé Rusko

Ak sa dnešný vládny tandem v Rusku na niečo podobá, tak je to dvojhlavý orol v štátnom znaku. Jednou hlavou je sebakritický Medvedev, pre Západ prijateľnejší, ktorý napozajtra podpíše s Američanmi zmluvu o odzbrojení.

Druhou hlavou je Putin, ktorého národ miluje, ktorý ťahá za nitky a ešte stále nie je rozhodnutý, či sa do prezidentského úradu po zmene ústavy vráti už o dva roky, alebo dá Medvedevovi ďalšiu šancu vystúpiť zo svojho tieňa.

CSSR_m.jpg

Kliknite pre zväčšenie infografu.

Invázia zanechala hlboké stopy

Po okupácii sa komunisti častejšie radili so sovietskymi veliteľmi ako s Gustávom Husákom, hovorí MICHAL ŠTEFANSKÝ z Vojenského historického ústavu.

Pred 65 rokmi nás oslobodila Červená armáda. Vítali ľudia všade na Slovensku ruských vojakov spontánne?
„Určite áno. Tí, čo bojovali proti fašizmu, chceli najmä spravodlivý svet. Vojna je však krutá, takže prináša aj veci, ktoré nemajú s ľudskosťou nič spoločné. Aj ruskí vojaci sa na konci vojny dopustili neprávostí k civilnému obyvateľstvu, ktoré sa im potom pripomínali. Za dôležitejšie však považujem, že k 1. decembru 1945 museli na základe dohody Stalina s Trumanom odísť z Československa sovietska aj americká armáda. Až do roku 1968 sme boli jednou z mála krajín v strednej Európe, kde neboli cudzie vojská.“

Prečo sme mali také výsadné postavenie?
„Ruské špičky si vysoko vážili československé vedenie. Treba si uvedomiť, že sme boli prvou krajinou, ktorá podpísala v roku 1935 spojeneckú zmluvu so Sovietskym zväzom. Beneš mal totiž predstavu, že Československo bude mostom medzi Západom a Východom. Aj v rokoch 1945 – 1948 považovali všetky politické strany, nielen komunisti, spojenectvo so Sovietskym zväzom za prínosné. Nikto sa neopovážil spochybňovať to, keďže v pamäti boli hrôzy vojny, slovenský štát a protektorát.“

Stalinov režim bol od začiatku založený na represii. Naozaj sa nenašiel nikto, kto by upozornil aj na možné riziká úzkeho spojenectva so Sovietskym zväzom?
„Je pravda, že okolo roku 1947 zazneli aj kritické hlasy, ktoré sa odvíjali z prejavu Winstona Churchilla v americkom Fultone, kde hovoril rok predtým o železnej opone, pričom Sovietsky zväz vykreslil ako nepriateľa, ktorý má len veľmocenské ambície. Z vtedajších československých politikov však proti spojenectvu s touto krajinou nikto oficiálne nevystúpil.“

Do akej miery ovplyvnil Sovietsky zväz nástup komunistov v Československu vo februári 1948?
„Československí komunisti pripravovali prevrat minimálne od roku 1947. Samozrejme, že mali podporu Sovietskeho zväzu, ale aj západných komunistov vrátane Francúzov a Talianov. Tzv. Informbyro, ktoré združovalo deväť európskych komunistických a robotníckych strán, sa už v septembri 1947 neďaleko Varšavy dohodlo, že treba prejsť od ľudovej demokracii k systému vlády jednej strany. Samotný prevrat vo februári 1948 však Stalin ani sovietske vedenie vojensky nijako neovplyvnili. Bol to naopak Gottwald, kto žiadal manévre na území Rakúska alebo Nemecka, aby zastrašili Beneša.“

Čo bolo impulzom na spustenie politických procesov v 50. rokoch?
„Aj kritika tzv. buržoáznych nacionalistov vznikla na pôde Informbyra. Na začiatku im vyčítali najmä spoluprácu s Juhosláviou a začali hľadať nepriateľov vnútri komunistických strán. Od roku 1949 ich začali zatvárať, do väzenia išli Husák aj Novomeský, v roku 1952 bola súdená veľká skupina popredných funkcionárov na čele s Rudolfom Slánskym. Boli to vykonštruované procesy, kde ich obviňovali z rozkladu komunistickej strany, zo spolupráce so Západom. Vladimíra Clementisa popravili za antisovietizmus, keďže kritizoval pakt Ribbentrop – Molotov z roku 1939 o rozdelení sfér vplyvu medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom. Je pravda, že Clementis to naozaj povedal v úzkom kruhu ľudí, ktorých považoval za priateľov. Široký potom informoval Gottwalda a ten Stalina.“

Takže tie procesy už boli priamym dôsledkom sovietskeho vplyvu na československú politiku.
„Áno. Ten vplyv sa prejavil najmä v činnosti sovietskych poradcov. Prví dvaja prišli v októbri 1949 a začali pripravovať politické procesy. V roku 1956 však odišli, keďže aj Sovietsky zväz postupne zistil, že inscenovali procesy, ktoré spôsobili politické škody aj ľudské tragédie. Po Chruščovovej kritike Stalina sa začali prehodnocovať.“

Prečo k nám v roku 1968 vtrhli okupačné vojská?
„Sovieti sa aj predtým usilovali umiestniť svoje vojská na československých hraniciach so západným Nemeckom. Nepodarilo sa im to aj pre odpor Novotného, potom to viackrát otvorili aj v roku 1968. Hoci v iných oblastiach nedochádzalo ku konfliktom, obsadenie hraníc považovali naši predstavitelia za stratu suverenity. V rámci Varšavskej zmluvy malo navyše Československo osobitné postavenie. Naša armáda bola zo socialistických krajín najlepšie vyzbrojená aj vycvičená, ak by prišlo k vojne, v spoločných operáciách by mala vlastné velenie. Okupácia mala teda politický aj vojenský rozmer. Sovieti nám nedôverovali.“

Bola invázia väčším šokom ako 50. roky?
„Päťdesiate roky boli tvrdé postihmi a politikou triedneho boja. Od roku 1963 však prišlo k postupnému uvoľňovaniu, takže okupácia bola znovu veľkou ranou. Je síce pravda, že počas normalizácie už nedochádzalo k takým represiám ako v 50. rokoch, v Československu však bolo rozmiestnených 75-tisíc vojakov. Navonok možno nebolo až také zreteľné, že Sovieti zasahujú do vnútornej politiky, ich vplyv bol však ďalekosiahly. Bola to sieť neviditeľných pavučín, aj samotní komunisti priznávali, že sa chodili častejšie radiť so sovietskymi veliteľmi do Milovíc ako na ústredný výbor strany s Husákom. Koordinovala sa personálna, vojenská, zahraničná aj hospodárska politika.“

Prečo Rusi nezasiahli proti vývoju v Československu v novembri 1989?
„Aj tam žili demokraticky zmýšľajúci ľudia, ktorí videli, že brežnevovská politika k ničomu nevedie. Už od nástupu Jurija Andropova v roku 1982 sa zásadne zmenila sovietska politika ku krajinám východného bloku. To znamená, že Sovieti sa budú starať hlavne o seba a ponechajú nám určitú voľnosť. Je na škodu oboch strán, že politika za tie roky prekryla všetky pozitíva. Veľa Slovákov dodnes obdivuje klasickú ruskú kultúru. Keď prídu Alexandrovovci, vždy je vypredané.“

Obnovuje sa to až teraz, dvadsať rokov po revolúcii.
„Súhlasím, prvé roky sme boli opatrní. V decembri 1989 sa síce Rusi ospravedlnili za inváziu, vo vedomí ľudí však zanechala hlboké stopy. Zmeniť to môžu až ďalšie generácie, ktoré nezažili rok 1968. Vplyv Sovietov na život v Československu však nemusel byť taký fatálny, nebyť radikálov v komunistickej strane, ktorí sledovali len vlastnú kariéru a politický prospech.“

Myslíte, že Rusi sa zmierili so stratou východného bloku?
„Myslím, že postupne prehodnotili svoju minulosť a uvedomili si chyby, ktoré spravili.“

Sú ich dnešné prejavy ľútosti úprimné?
„Je to úprimnosť aj tlak okolností. Rusko je však veľmoc s obrovským potenciálom, takže by sme s ním mali udržiavať dobré vzťahy.“

Marek Vagovič
Víťazstvo v Bratislave mali Sovieti isté

O Bratislavu bojovala sovietska armáda s nemeckou len niekoľko dní. Na výsledky vojny to vplyv nemalo.

BRATISLAVA. Tri dni bojov v hlavnom meste, viac ako 700 mŕtvych Sovietov a vyše 400 mŕtvych Nemcov. Tak vyzeralo oslobodzovanie Bratislavy Červenou armádou v apríli 1945. Výsledok operácie bol pritom vopred jasný a víťazstvo Sovietov nezvratné.

„Ich postup sa začal od Hrona a vtedy sa súčasne rozvinul útok aj na území Maďarska smerom na Viedeň. Nemali pred sebou vážnejšiu prírodnú prekážku, Bratislava by teda tak či tak bola obkľúčená z oboch strán. Nemci sa tu nemohli udržať,“ tvrdí historik František Cséfalvay z Vojenského historického ústavu.

Sovieti začali operáciu 25. marca a už 5. apríla bola širšia Bratislava oslobodená. Nemci sa na ústup pripravovali dlhšie, pozliepané jednotky nekládli vážnejší odpor.

ba1.jpg

Červenoarmejci v Bratislave. FOTO – ARCHÍV TASR

Bitka výsledky druhej svetovej vojny v čase, keď sa severný úsek frontu blížil k Berlínu, nemohla ovplyvniť. Podľa historika išlo o dozvuky bojov, ktoré boli len epizódou najkrvavejšieho konfliktu.

Slovenskí vojaci sa síce na oslobodzovaní hlavného mesta nepodieľali, zato etnické zloženie 25. gardového zboru, ktorý o Bratislavu bojoval od 2. apríla, bolo veľmi pestré.

„Rusov a Ukrajincov bolo, samozrejme, najviac, ale boli tam zastúpené aj rôzne mongoloidné národy, Kazaši a podobne. Tunajší ľudia hovoria, že prvýkrát videli napríklad šikmookých ľudí,“ hovorí Cséfalvay.
Postoje Bratislavčanov k osloboditeľom neboli len vďačné. Hoci členovia vlády slovenského štátu pred príchodom Červenej armády ušli, protisovietska propaganda ostala.

„Niektorí mali strach a niektorí vítali koniec vojny, keďže po troch dňoch bojov a streľby mohli vyjsť z bunkrov. Bola tu istá rezervovanosť a obavy, najmä po znásilneniach, ktorých počet len na území vtedajšej Bratislavy bol asi šesťtisíc,“ vysvetľuje historik.

Na oslobodzovanie si spomína aj Bratislavčanka Helena Dzurillová, ktorá vtedy mala 14 rokov. V bunkri strávila s matkou a ďalšími ženami a deťmi niekoľko týždňov, streľba na ich ulici však trvala len pár dní. Jej rodina sa na červenoarmejcov sťažovať nemôže, skúsenosti mali skôr dobré.

Piateho apríla bol schválený Košický vládny program a obnovená československá administratíva začala naplno fungovať v priebehu niekoľkých dní aj v Bratislave. Posledné jednotky osloboditeľskej armády opustili územie Československa v novembri 1945.

(mk)

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  3. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  5. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  6. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  7. Žilina Voce Magna 2017 – Medzinárodná súťaž zborového umenia
  8. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  3. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  4. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  5. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  6. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  7. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  8. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  10. Samsung Galaxy Note8 umožňuje tvoriť veľké veci
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 164
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 5 627
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 842
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 480
  5. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 653
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 616
  7. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 1 272
  8. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 089
  9. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 078
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 076

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Návrat Ščurka z basy k hokeju: vražda, klamstvá aj podozrenie z korupcie

Pôvodne mu hrozilo až 20 rokov. Prečo dostal hokejista Ščurko za brutálnu vraždu rozhodcu Mareka Liptaja len mierny trest.

SVET

Mexiko ničí ďalšie zemetrasenie. Má už 248 obetí

Tisíce ľudí utekali ulicami, padali aj budovy. Medzi obeťami sú aj deti.

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

ŠPORT

Saganov debut na MS: žalúdočné problémy a hnev

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.

Neprehliadnite tiež

Domov

V parlamente pripravujú rekonštrukciu jedálne a bufetu

Kancelária Národnej rady pripravuje rekonštrukciu celého stravovacieho komplexu v parlamente.

Domov

Žiláková na fondy vplyv nemá, na ľudí okolo áno

Sekcia, ktorú vedie Denisa Žiláková, nemá priamy dosah na rozdeľovanie eurofondov. Môže však vplývať na ľudí, ktorí sa v prostredí pohybujú.

Domov

Vojenskí tajní napichnú, koho chcú, takmer vždy. Kontrola odpočúvania sa zasekla

Kontrolu odpočúvania si opozícia nevie predstaviť bez bývalého ministra SaS Galka, ktorý skončil práve pre škandál s odposluchmi. Spor o jeho nomináciu trvá už rok.

Domov

Vydavateľstvo Tatran je podľa Maďariča živým kultúrnym dedičstvom

Vydavateľstvo Tatran oslávilo 70. výročie svojho založenia.