BRATISLAVA. Mladí ľudia do 30 rokov sa do politiky neženú. Aspoň to naznačujú kandidátky politických strán pred júnovými parlamentnými voľbami.
Počet mladých ľudí na kandidátkach ôsmich politických strán, ktoré majú najväčšiu šancu vo voľbách uspieť, by nestačil ani na zloženie jednej 150-člennej Národnej rady.
V prvej desiatke sú pritom len dvaja mladí – štvorka kandidátky HZDS Barbora Straková a šestka v SaS Martin Chren. Do parlamentu by sa podľa marcového prieskumu agentúry Focus okrem nich dostali ešte ďalší traja mladí ľudia, ktorí sú na zvoliteľných miestach.
Nepresadili sa
V súčasnosti sedia v parlamente len dvaja poslanci do 30 rokov – Róbert Madej za Smer a Jakub Gajdošík za SNS.
Tesnú šancu na znovuzvolenie má len Madej, ktorému by podľa prieskumu pripadlo posledné zvoliteľné kreslo Smeru, Gajdošík má v SNS číslo 17, pričom podľa prieskumov by strana mala získať najviac desať mandátov.
Viaceré strany sa zhodujú, že vek pri výbere kandidátov nehrá rolu.
„Rozhodujúcimi kritériami pre umiestnenie na kandidačnej listine boli odbornosť a morálny profil kandidátov, ako aj ich schopnosť v prípade volebného úspechu zastávať funkciu,“ tvrdí hovorkyňa Tatiana Tóthová z SaS, za ktorú kandiduje až 41 ľudí do 30 rokov. „V porovnaní s inými stranami má však SaS mladšiu základňu členov a sympatizantov a to sa odrazilo aj vo výslednej podobe kandidátky.“
Najmenej má KDH
Najmenej mladých – len sedem - kandiduje za KDH. Hnutie kandidátov vyberá aj na základe odporúčaní regionálnych organizácií, podobne ako SMK a SNS. „Kľúčom výberu môže byť zázemie v regiónoch, pretože je potrebné, aby mladí ľudia, ale nielen oni, poznali skutočné problémy obcí a miest,“ povedal Dušan Štrauss z tlačového oddelenia SNS.
Výnimkou pri výbere mladých je len SDKÚ. Podobne ako v prípade žien má stranícku organizáciu mládeže, prostredníctvom ktorej mladí získavajú miesta na kandidačnej listine strany. „Okrem toho mladí ľudia kandidujú aj cez prezídium alebo kandidátky jednotlivých regiónov,“ povedal hovorca SDKÚ Martin Maťko.
Mladej generácii dalo na aktuálnej kandidátke priestor aj HZDS ako súčasť generačnej obmeny, ktorú vraj rozbehlo pred štyrmi rokmi. „Priestor pre mladých ľudí bol vytvorený cielene. Sú to ľudia, ktorí v politike robili na komunálnej úrovni, veľká časť aj na celoštátnej úrovni, pričom, samozrejme, kandidátka je výberom z tých ľudí, ktorí sú v HZDS a aktívne pôsobia,“ vysvetlila hovorkyňa hnutia Soňa Jantoľáková. Vyjadriť sa k téme odmietol len Smer.
Dôchodcov je ešte menej
Strany dali šancu aj dôchodcom nad 65 rokov. Na kandidátkach spomínaných ôsmich strán je ich spolu 13.
Dnes v Národnej rade sedí osem poslancov v dôchodkovom veku a po júnových voľbách majú šancu sa do parlamentu dostať len traja – predseda HZDS Vladimír Mečiar, ktorý je zároveň lídrom kandidátky, šéf Sociálnej poisťovne Dušan Muňko, ktorý má na kandidátke Smeru číslo 29, a bývalý veľvyslanec v Maďarsku a podpredseda Most-Híd Rudolf Chmel na siedmom mieste.
Najviac kandidátov nad 65 rokov – štyroch – má na kandidátke SNS, ale nikto z nich pri prepočte mandátov nemá šancu stať sa poslancom.
O menšinách sa mlčí
Hoci strany vraj národnosť či etnickú príslušnosť svojich kandidátov neskúmajú, tvrdia, že priestor na svojich kandidátkach dali aj príslušníkom menšín. Okrem SMK a Mosta-Híd, v ktorých veľká väčšina kandidátov patrí k maďarskej menšine a za Most-Híd vraj dokonca kandidujú aj Rusíni a Rómovia, sa zástupcovia menšín vraj objavia aj na kandidátkach SaS, HZDS, SDKÚ či KDH.
„Na kandidačnej listine HZDS sa nachádzajú aj predstavitelia národnostných menšín žijúcich na Slovensku. Nebránime sa spolupráci s takýmito ľuďmi, naopak vážime si ich, a preto sme im poskytli tento priestor,“ povedala Jantoľáková. Konkrétne mená či umiestnenie na kandidátke však nespresnila, podobne ako ostatné strany.
Do Národnej rady budú mať ľudia v júni možnosť zvoliť si napríklad aj človeka, ktorý sa na Slovensku nenarodil. Na 127. mieste kandidátky SaS je Zaher Mahmoud, ktorý sa narodil v Palestíne a na Slovensku žije od roku 1979. „Je to onkochirurg v službách pacientov Lučenského okresu a člen Záchranného systému Slovenskej republiky,“ povedala hovorkyňa SaS Tóthová.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
