Pražská lekárka obvinená zo šírenia TBC dostala podmienku
Praha 30. apríla (TASR) - Podmienečný trest väzenia s dvojročným
odkladom dostala lekárka vinohradskej nemocnice, ktorá bola obvinená
zo šírenia nákazlivej choroby v súvislosti so smrťou 36-ročného
Slováka. Ten na Vianoce minulého roku zomrel v Prahe na TBC.
"Zvažujeme podať odvolanie," povedala obhajkyňa lekárky Marie
Pánková, píšu dnešné Lidové noviny. Okrem lekárky bol obžalovaný aj
priateľ mŕtveho Slováka, ktorému na základe obvinenia zo šírenia
nákazlivej choroby hrozia tri roky väzenia.
Muž priviezol svojho známeho zo Slovenska 22. decembra 2001 do
vinohradskej nemocnice. Pacient sa sťažoval, že v posledných
mesiacoch schudol a dokonca začal vykašliavať zelené hlieny.
Röntgenové snímky ukázali, že na pľúcach postihnutého je rozsiahly
infiltratívny proces, čo nevylučovalo tuberkulózu alebo rakovinu
pľúc.
Obvinený lekárke, ktorá rozhodla o hospitalizácii pacienta,
sľúbil, že priateľa prevezie do Thomayerovej nemocnice, čo však
neurobil. Polícia napokon obvinila aj lekárku vinohradskej nemocnice
z trestného činu šírenia nákazlivej choroby spáchaného z nedbalosti,
pretože sa v rozpore so zákonom uspokojila so sľubom kamaráta chorého
muža, že ho odvezie do nemocnice. Urobila chybu, pretože mala
okamžite uskutočniť izolačné a bariérové opatrenia k zamedzeniu
šírenia nákazlivej choroby.
Mladého muža zo Slovenska napokon vo vážnom stave previezla
záchranka 25. decembra do vinohradskej nemocnice, kde o deväť hodín
neskôr 26. decembra zomrel. Potvrdila sa u neho otvorená forma
pľúcnej tuberkulózy.
Slovenskí poslanci v Prahe rokovali o reforme armády a previerkach
Praha 30. apríla (TASR) - Reforma českej armády a bezpečnostné
otázky boli hlavnými témami dnešného rokovania poslancov výborov pre
kontrolu SIS a vojenského spravodajstva Národnej rady SR
s námestníkom českého ministra obrany Jaroslavom Škopkom.
Námestník ministra, ktorý je zodpovedný za pripravovanú reformu
českej armády, slovenských poslancov informoval o chystanej
profesionalizácii armády. Zoznámil ich s pondelkovým rokovaním českej
vlády, ktorá vzala materiál na vedomie a schválila vojenskú stratégiu
ČR. Hovorili o súčasnom stave armád oboch krajín. Ako Škopek uviedol
pre TASR, slovenských partnerov zaujímali aj otázky vojenského
školstva a bezpečnostné otázky.
"Dotkli sme sa aj bezpečnostných previerok," dodal Škopek.
Slovenskí poslanci sa zaujímali o rozsah previerok, ktoré sú dôležité
z hľadiska vstupu do NATO. Škopek zdôraznil, že objem previerok,
ktoré sa hneď po vytvorení NBÚ objavili na jeho stole, si vyžiadal
prijatie dodatočných opatrení, na základe ktorých bolo potrebné aj
doplnenie zákona tak, aby bolo možné v rámci rezortu zabezpečovať aj
previerky nižšieho stupňa. "Nám sa toto osvedčilo a veľmi to pomohlo
armáde ČR hlavne na úrovni stupňa dôverné," dodal Škopek.
Slovenskí poslanci sa počas pondelkových rokovaní s poslancami
komisií Poslaneckej snemovne pre kontrolu spravodajských služieb
zhodli s českými partnermi na potrebe novelizácie zákona o kontrole
spravodajských služieb. Podpredseda výboru pre kontrolu vojenského
spravodajstva NR SR poverený riadením Peter Ošváth po rokovaní
delegácie pre TASR uviedol, že diskutovali o kontrole spravodajských
služieb vzhľadom k situácii, ktorá vznikla po minuloročných
teroristických útokoch.
Českí a slovenskí poslanci sa dotkli aj otázky bezpečnostných
previerok potrebných vzhľadom na vstup do NATO. Podľa Ošvátha je
Slovensko určite schopné zabezpečiť bezpečnostné previerky. "Myslím
si, že je dostatočne zabezpečené, aby tie previerky boli účinné,"
dodal.
EK navrhla v budúcoročnom rozpočte viac peňazí pre kandidátov
Brusel 30. apríla (TASR) - Európska komisia schválila dnes v Bruseli
predbežný návrh rozpočtu EÚ na rok 2003, v ktorom okrem iného navrhla
1,7-percentné zvýšenie predvstupovej pomoci pre kandidátske krajiny.
Zatiaľ čo v tohtoročnom rozpočte patrí kandidátom v rámci
programov PHARE, ISPA a SAPARD 3,328 miliardy eúr, v budúcom roku to
má byť 3,386 miliardy. Ide o nárast o 1,7 percenta, resp. 58 miliónov
eúr.
"Príprava na rozšírenie je nadradenou prioritou v roku 2003.
Zahŕňa posilňovanie administratívnych a súdnych kapacít cez program
PHARE, ako aj prípravu v oblastiach poľnohospodárstva, životného
prostredia a infraštruktúry pomocou programov ISPA a SAPARD,"
vysvetlila komisia svoje rozhodnutie, ktorým na euro presne dodržala
finančný limit stanovený v roku 1999 v Berlíne.
Komisárka pre rozpočet Michaele Schreyerová verí, že
kandidátske krajiny budú schopné viac ponúknutých peňazí aj skutočne
využiť, hoci v minulosti mali takmer všetky problémy s čerpaním
prostriedkov kvôli nedostatku dobrých projektov.
Okrem toho by už všetky štáty mali dostávať aj peniaze
z programu SAPARD, čomu doteraz tak nebolo, pretože sa čakalo na
akreditácie národných platobných agentúr. Všetky platby, ktoré sa
budú vzťahovať k projektom schváleným pred vstupom do EÚ, budú podľa
nej pokračovať aj po rozšírení.
V rámci príprav na rozšírenie navrhla dnes komisia prekročiť
povolený rozpočtový limit na administratívne výdavky o 66 miliárd
eúr, z ktorých bude okrem iného financované vytvorenie 500 pracovných
miest v EK pre odborníkov z kandidátskych krajín.
Celkovo má budúcoročný rozpočet EÚ predstavovať vo forme
platieb 98,218 miliardy eúr, čo je oproti tomuto roku nárast o 2,7
percenta. Najväčšie výdavky budú tradične na poľnohospodárstvo - EK
vyčlenila 45,118 miliardy eúr, čo je o 1,9 percenta viac ako v roku
2003. Stále je to však o 2,26 miliardy menej ako povoľuje berlínsky
limit.
Podľa komisárky EÚ pre rozpočet Michaele Scheyerovej návrh EK
berie do úvahy nové úlohy a programy, vrátane rozšírenia, a zároveň
necháva dostatočnú rezervu na prípadné finančné riziká.
Dnešný predbežný návrh komisie musia teraz prerokovať členské
štáty EÚ a Európsky parlament. Pred definitívnym schválením ku koncu
roka sa bude ešte niekoľkokrát prerábať.
Do Brna sa na 1. mája chystajú skíni a anarchisti z ČR i z cudziny
Brno 30. apríla (TASR) - Na prvomájové stretnutie skínov
a anarchistov v Brne má juhomoravská polícia v pohotovosti niekoľko
stoviek policajtov.
V Brne sa v stredu uskutoční jedna z najväčších demonštrácií
skínov v strednej Európe. Podľa neoficiálnych informácií sa hovorí
o "nájazde neonacistických skinhedov" z ČR i zo zahraničia.
Stretnutie s názvom Vyjadrenie odporu voči ľavicovému násiliu
sa začne na poludnie pri hlavnej stanici. V rovnakom čase sa na
Námestí 28. októbra majú zísť anarchisti, ktorí budú demonštrovať
proti rasizmu.
"Našou hlavnou úlohou je zabrániť zrážke oboch táborov. Máme na
to dostatočné prostriedky a použijeme všetky sily, aby sme predišli
akýmkoľvek výtržnostiam," povedal dnes novinárom brniansky policajný
riaditeľ Jaroslav Přikryl.
Podľa Přikryla bude do Brna prvý raz nasadená poriadková
jednotka juhomoravskej policajnej správy, ktorá je špeciálne cvičená
na zabezpečenie poriadku pri demonštráciách. Jednotka už zasahovala
vlani v Prahe proti demonštrantom počas zasadania Medzinárodného
menového fondu a teraz sa pripravuje na jesenný summit NATO v Prahe.
V uliciach budú i kriminalisti v civile, členovia jazdných jednotiek,
psovodi a mestskí strážnici.
Do bezpečnostných opatrení je zapojená i cudzinecká polícia.
Očakáva sa, že do juhomoravskej metropoly sa zídu skíni a anarchisti
najmä zo Slovenska, Poľska a Rakúska. "Vzhľadom na predchádzajúce
skúsenosti nemožno vylúčiť rozličné provokácie a výtržnosti,"
konštatoval Přikryl.
Visegrádsky fond podporil takmer štvrtinu žiadostí o financie
Praha 30. apríla (TASR) - Rada veľvyslancov Medzinárodného
visegrádskeho fondu vybrala 47 z celkového počtu 166 projektov, ktoré
do 15. marca podali žiadosť, a pridelila im financie vo výške 887.700
eúr. Po stretnutí v Prahe o tom dnes novinárov informovali český
minister zahraničných vecí Jan Kavan a výkonný riaditeľ fondu Urban
Rusnák, podľa ktorého sa podarilo uspokojiť asi štvrtinu žiadostí.
Projekty zo všetkých štyroch krajín Visegrádskej štvorky
pokrývajú prioritné oblasti činnosti fondu - kultúru, vedu, výskum,
vzdelávanie, mládežnícku a cezhraničnú spoluprácu. Veľvyslanci
v pondelok vyberali spomedzi takzvaných veľkých projektov v kategórii
nad 4000 eúr, ktoré požiadali o financie do 15. marca 2002. Spolu
s už pred mesiacom schválenými malými grantmi tak fond tento rok
rozdelil viac ako 900.000 eúr. Najbližšia grantová uzávierka na malé
projekty bude 15. júna a na obe kategórie projektov bude ďalšia
uzávierka 15. septembra.
Minister Kavan zdôraznil, že záujem o financie z fondu od jeho
založenia v roku 2000 značne vzrástol a najväčší počet žiadostí
prichádza zo Slovenska. "Tam najlepšie zvládli medializáciu toho
fondu," dodal Kavan. Prvotná suma 250.000 eúr, ktorou všetky krajiny
do fondu prispievali, bola od 1. januára tohto roku zdvojnásobená
a fond má k dispozícii sumu dva milióny eúr. "Väčšina tých vybraných
projektov sú štvorstranné," zdôraznil Kavan, ktorý vyjadril
spokojnosť nad činnosťou fondu.
"Ľudia sa naučili robiť tie projekty a ich kvalita rapídne
vzrástla," podotkol Rusnák. Optimálny projekt by mal byť podľa neho
štvorstranný a nejakým spôsobom odrážať snahu všetkých štyroch krajín
o vstup do EÚ. "Prišli sme s myšlienkou zriadenia visegrádskych
štipendií do budúcnosti," informoval Rusnák, podľa ktorého
v súčasnosti prebiehajú rokovania medzi všetkými štyrmi krajinami.
Zároveň dúfa, že v priebehu roka sa podarí získať pre štipendijný
program podporu.
Medzi projektmi, ktoré dostanú príspevok z fondu, je 17 zo
Slovenska - napríklad Bábkarská Bystrica 2002, IV. festival
nezávislých divadiel V4 a ich európskych hostí, Spoločná
Slovensko-poľská syntéza dejín Spiša, Prevencia vrodenej slepoty
u rómskej populácie na základe novej metódy DNA, Stredoeurópsky
finančný týždeň a mnohé ďalšie.
"Považujem Visegrádsky fond za jednu z úplne najúspešnejších
zložiek visegrádskej spolupráce," zdôraznil Kavan, podľa ktorého je
spolupráca V4 veľmi bohatá a ani zďaleka nejde už len o prvotnú
motiváciu pomôcť Slovensku pri integrácii do euroatlantických
štruktúr. "Slovensko sa do značnej miery v mnohých aspektoch na tie
ostatné visegrádske krajiny dotiahlo," pripomenul. Podľa Kavana
spoluprácu krajín V4 už nemôžu veľmi výrazne ovplyvniť ani výsledky
volieb v troch zo štyroch krajín V4.
Jaroslav Chlebo rokoval v Teheráne s viacerými iránskymi politikmi
Teherán 30. apríla (TASR) - Konzultácie štátneho tajomníka
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky Jaroslava Chleba
s námestníkom ministra zahraničných vecí Iránskej islamskej republiky
pre Európu a Ameriku Alim Aháním sa uskutočnili v dňoch
29.4.-30.4.2002 v Teheráne.
Obaja predstavitelia zhodne potvrdili záujem na komplexnom
rozvoji bilaterálnych vzťahov s dôrazom na ekonomickú a hospodársku
sféru a prerokovali konkrétne možnosti jej ďalšieho prehlbovania
a rozširovania. Iránska strana ocenila pozitívny vývoj v Slovenskej
republike a dynamizáciu slovenskej zahraničnej politiky v regióne,
ktorá vytvára dobré predpoklady pre realizáciu vytýčených zámerov
iránsko-slovenskej spolupráce, predovšetkým v ekonomickej oblasti.
Počas rokovaní sa obe strany vzájomne informovali o postojoch
svojich krajín k niektorým medzinárodným otázkam spoločného záujmu,
predovšetkým k súčasnému vývoju mierového procesu na Blízkom východe,
situácii v Afganistane, k otázkam regionálnej bezpečnosti
a opatreniam na boj s terorizmom, ako aj problematike OSN, Veľkú
pozornosť venovali problematike vzťahov oboch krajín s EÚ.
Okrem medziministerských konzultácií Jaroslav Chlebo rokoval
i s ministrom baní a priemyslu Iránskej islamskej republiky Ešakom
Džahángirím o konkrétnych možnostiach ekonomickej spolupráce obidvoch
krajín a možnostiach zapojenia sa Slovenska do realizácie
investičných a rozvojových projektov v Iráne. S viceprezidentom
Iránskej komory obchodu, priemyslu a baní Ferejdunom Entezjárím
rokoval Jaroslav Chlebo o perspektívach spolupráce podnikateľských
subjektov oboch krajín.
Počas stretnutia s predsedom zahraničného výboru iránskeho
parlamentu Dr. Mohsenom Mirdamádím a predsedom výboru
iránsko-slovenského priateľstva parlamentu Iránskej islamskej
republiky Mohammadom Najmipúrom prediskutovali možnosti
intenzifikácie vzájomnej spolupráce sa parlamentnej úrovni.
Verheugen pochváli a povzbudí Slovensko, pozrie si rómsku osadu
Brusel 1. mája (TASR) - Európsky komisár pre rozšírenie Günter
Verheugen príde vo štvrtok na dvojdňovú návštevu do Bratislavy.
Ako komisár Verheugen povedal slovenským novinárom v Bruseli
pred cestou, pochváli Slovensko za dosiahnutý pokrok a povzbudí ho,
aby pokračovalo rovnakým tempom v prípravách na členstvo v EÚ
s cieľom ukončiť prístupové rokovania v závere tohto roku.
Ubezpečí tiež, že Slovensko nebude po vstupe do EÚ platiť do
spoločného rozpočtu viac, ako z neho dostane. Nebude však Slovákom
radiť, ako majú voliť v septembrových voľbách a nemieni nastoliť ani
otázku tzv. Benešových dekrétov, ktorá v uplynulom období rezonovala
aj na slovenskej politickej scéne.
"Určite pochválim Slovensko za úsilie a dosiahnutý pokrok
a zopakujem, že je nesmierne dôležité, aby pokračovalo plnou
rýchlosťou a uzavrelo rokovania, ako sa predpokladá, na konci tohto
roku," povedal Verheugen pred návštevou SR.
Komisár však nechce Slovákom radiť, ako majú voliť v blížiacich
sa voľbách. "Nemyslím si, že je vhodné hovoriť voličom
v demokratickej krajine, čo majú robiť. Myslím, že ľudia na Slovensku
sú dostatočne skúsení, aby vedeli, ktoré politické sily zaručujú
pokračovanie politických, ekonomických a sociálnych reforiem a ktoré
nie," povedal Verheugen.
EÚ podľa neho očakáva, že na Slovensku bude po voľbách vláda,
ktorá zaručí politickú stabilitu i pokračovanie reforiem a nebude
klásť prekážky vstupu EÚ. Na otázku, či je pripravený spolupracovať
s každou novou vládou, ktorá bude spĺňať demokratické princípy
a pokračovať v reformách, však odpovedal: "To som nepovedal."
Komisár neočakáva diskusiu o Benešových dekrétoch a sám nemieni
túto tému otvárať, hoci nedávno cestoval do Prahy s hlavným cieľom
upokojiť búrlivú diskusiu o tejto otázke. "Nemám dôvod otvárať túto
tému a moja rada pre Slovensko je, aby nezopakovalo chybu niektorých
politických kruhov v Českej republike, nerobilo z toho európsku
otázku a nežiadalo európske záruky pre tieto dekréty," uviedol
Verheugen.
Slovensko podľa neho nepotrebuje viac záruk, ako má. "Zaručené
sú hranice, bezpečnosť, zvrchovanosť, celistvosť územia. Tak kde je
problém?" EK podľa neho nerobí vo vzťahu k SR žiadnu právnu analýzu
dekrétov a nemieni túto tému v prípade Slovenska otvárať.
Verheugen tiež Slovensko ubezpečí, že v prvých rokoch po vstupe
do EÚ nebude čistým platiteľom, teda že nebude do spoločného rozpočtu
prispievať viac, ako bude z neho dostávať. "Môžem zaručiť, že sa to
nestane. Tieto obavy sú rozhodne neopodstatnené." Európska komisia
podľa neho dala jasne najavo, že hlavnou úlohou bude zabezpečiť, aby
sa nové členské štáty neboli po vstupe do EÚ v horšej finančnej
situácii, než pred vstupom.
Počas dvojdňového pobytu v SR sa komisár stretne s najvyššími
predstaviteľmi krajiny vrátane prezidenta Rudolfa Schustera. Otvorí
tiež medzinárodnú konferenciu Slovensko a Rómovia, zúčastní sa na
televíznej diskusii o EÚ a navštívi rómsku osadu Žehra ma východnom
Slovensku.
Verheugen: SR potrebuje vládu, ktorá bude pokračovať v reformách
Brusel 1. mája (TASR) - Európska únia očakáva, že po septembrových
voľbách vznikne na Slovensku vláda, ktorá zaručí politickú stabilitu
a pokračovanie reforiem nevyhnutných pre vstup do EÚ. Pred štvrtkovou
návštevou SR to vyhlásil komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen.
Podľa jeho slov je v záujme Slovenska, aby takúto vládu malo.
EÚ však nebude - na rozdiel od NATO - ľuďom pred voľbami radiť, ako
majú voliť.
"Nemyslím si, že je vhodné hovoriť voličom v demokratickej
krajine, čo majú robiť. Myslím, že ľudia na Slovensku sú dostatočne
skúsení, aby vedeli, ktoré politické sily zaručujú pokračovanie
politických, ekonomických a sociálnych reforiem a ktoré nie," povedal
Verheugen v rozhovore pre slovenské médiá v Bruseli.
Odmietol sa vyjadriť, ako môže zloženie novej vlády ovplyvniť
prístupový proces Slovenska. Napríklad NATO dalo jasne najavo, že ak
bude v novej vláde SR bývalý premiér Vlamidír Mečiar alebo HZDS,
nedostane Slovensko pozvánku do aliancie.
"Bolo by absolútne nesprávne zo strany Európskej komisie
hovoriť voličom na základe hypotetických úvah, čo sa stane
keď...Nechcem to urobiť, počkám a uvidím, avšak princípy sú veľmi
jasné, princípy a kritériá sa musia plniť," uviedol Verheugen.
Na priamu otázku, či je teda pripravený spolupracovať s každou
vládou, ktorá bude spĺňať demokratické princípy a pokračovať
v reformách, však odpovedal: "To som nepovedal. Povedal som len, že
nebudem radiť občanom Slovenska, čo majú robiť. Je na nich, aby
rozhodli."
Hoci nie je jasné, či 16. októbra, keď EK zverejní rozhodujúce
hodnotiace správy pre kandidátov s odporúčaniami na ukončenie
rokovaní, bude už zostavená nová slovenská vláda, komisár to nevidí
ako problém. Slovensko plní politické kritériá vstupu do EÚ "a neviem
čo by sa malo stať, aby sa v období odteraz do (októbrového) summitu
v Bruseli zmenilo naše hodnotenie".
"Je naším jasným cieľom dať odporúčanie pre desať krajín, ktoré
vymenoval summit v Laekene. Dnes však nikto nemá záruky, ani Slováci,
ani Česi, Poliaci. Podľa mňa je veľmi realistické, že budeme schopní
s desiatimi krajinami rokovania uzavrieť," konštatoval komisár.
Verheugen chce Slovensko počas dvojdňovej návštevy povzbudiť,
aby urobilo všetko čo je v jeho silách a bolo v prvej vlne
rozšírenia. "Slovensko urobilo veľmi veľa v uplynulých štyroch rokoch
a je vynikajúcim príkladom toho, že dobehnúť susedné krajiny bolo
možné. Som si absolútne istý, že nikto na Slovensku nebude chcieť
vziať na seba riziko, že sa stratí všetko čo sa už dosiahlo," dodal
Verheugen.
Komisár sa na Slovensku stretne s celým radom vládnych
predstaviteľov i s mnohými poslancami, chýba však schôdzka s lídrom
najsilnejšej politickej strany HZDS Vladimírom Mečiarom. "Stretol som
pána Mečiara raz v živote a príliš netúžim si to zopakovať,"
vysvetlil.
Verheugen: Slovensko nebude čistým platiteľom do rozpočtu EÚ
Brusel 1. mája (TASR) - Európsky komisár pre rozšírenie Günter
Verheugen ubezpečil Slovensko, že v prvých rokoch po vstupe do EÚ
nebude čistým platiteľom. Bratislava teda nebude do spoločného
rozpočtu prispievať viac, ako bude z neho dostávať, potvrdil.
"Môžem zaručiť, že sa to nestane. Tieto obavy sú rozhodne
neopodstatnené, Slovensko nebude čistým prispievateľom," povedal
komisár v rozhovore so slovenskými novinármi v Bruseli pred návštevou
SR.
Komisia podľa neho dala jasne najavo, že hlavnou úlohou bude
zabezpečiť, aby nové členské štáty neboli po vstupe do EÚ v horšej
finančnej situácii, ako pred vstupom.
"Finančná pozícia budúcich členských štátov po vstupe musí byť
lepšia ako rok predtým," zdôraznil komisár s tým, že členské štáty EÚ
s týmto princípom súhlasia. Hoci rokovania o tejto otázke nebudú
ľahké a komisár neočakáva výsledok skôr ako tesne pred decembrovým
summitom v EÚ, komisár si je istý, že sa nájde riešenie výhodné pre
kandidátske krajiny.
Verheugen ďalej povedal: "Nikto nechce vidieť kandidátske
krajiny vo finančne horšej situácii, každý chápe, že by to bolo
absolútne samovražedné. Ako by vláda získala väčšinu v referende (o
vstupe do EÚ), keby ste boli v pozícii, že budete platiť týmto
bohatým krajinám v západnej Európe? Myslíte si, že sme hlúpi?".
Celý problém je podľa neho technický. Peniaze z rôznych
európskych fondov smerujú do investícií, ktoré však treba pripraviť,
čo spôsobuje časový posun medzi záväzkom EÚ a samotným tokom
finančných prostriedkov.
Tento problém však bude len v prvých rokoch po vstupe a bude sa
bude riešiť napríklad kompenzáciami, ktoré noví členovia dostanú za
svoje príspevky do rozpočtu, aby bola ich finančná situácia lepšia
ako pred vstupom. Verheugen si je istý, že sa to podarí vyriešiť a že
v rozpočte stanovenom v roku 1999 v Berlíne bude dostatok peňazí na
vyplácanie týchto kompenzácií.
"Veľmi dúfam, že Slovensko bude relatívne skoro čistým
prispievateľom, pretože by to znamenalo, že je jednou z najsilnejších
ekonomík v Európe...Obávam sa však, že to nejaký čas potrvá,"
odmietol komisár akékoľvek obavy, že by musela SR platiť hneď po
vstupe do EÚ viac peňazí, ako bude dostávať.
RBH: Situácia v oblasti slobody tlače sa vlani výrazne zhoršila
Paríž 1. mája (TASR) - Medzinárodná mimovládna organizácia Reportéri
bez hraníc (RBH) vydala ročenku o stave slobody tlače vo svete.
Upozorňuje v nej, že prvý rok tretieho tisícročia bol špinavým
časom pre slobodu tlače: na všetkých kontinentoch bol výkon
základného práva a aj jedného z prvkov demokratického fungovania
spoločnosti vystavený tvrdým útokom proti médiám a ich pracovníkom.
Išlo o útoky fyzické v podobe hrozieb, úderov a vrážd, o útoky
prikryté represívnou legislatívou a v nemalej miere aj proti
zariadeniam. Situácia v oblasti slobody tlače vo svete sa v roku 2001
výrazne zhoršila, podčiarkuje ročenka RBH.
V roku 2001 bolo zabitých 31 novinárov za to, že si vykonávali
svoju prácu. Najviac pracovníkov médií zahynulo v Afganistane - osem,
v Kolumbii zomreli traja, v USA, na Filipínach a Thajsku dvaja
novinári. V 14 krajinách sveta zomrel pri výkone povolania jeden
novinár. Medzi týmito krajinami je aj Španielsko, Írsko, Macedónsko,
Srbsko, Ukrajina a ďalšie.
V 18 krajinách sveta prebieha 27 vyšetrovaní prípadov novinárov
za to, že si plnili svoju prácu: medzi týmito krajinami je napríklad
aj Estónsko, Lotyšsko, Ruská federácia, Ukrajina, ale aj Juhoafrická
republika. Najviac prípadov vyšetrovania zaznamenali v Kolumbii
- šesť, v Indonézii tri a v Mexiku dva.
Desať spolupracovníkov médií zahynulo v USA 11. septembra. Išlo
o pracovníkov televíznych štábov a štyroch spolupracovníkov tlačovej
agentúry Reuters. V Bolívii a na Haiti zomrel jeden spolupracovník
médií.
Za výkon novinárskeho povolania bolo k 1. januáru tohto roku
väznených 110 novinárov. Organizácia RBH žiada ich okamžité
a bezpodmienečné prepustenie. Najviac novinárov je vo väzniciach
v Iráne a Barme - 17. V Číne väznia 12 novinárov, v Eritrei osem,
v Nepále sedem, v Turecku piatich, v Egypte, Uzbekistane, Pakistane,
Rwande a Vietname sú vo väzení dvaja novinári. Jeden novinár je
väznený napríklad v USA, ale aj na Kube i v Ruskej federácii.
V 10 krajinách vyšetrujú 24 novinárov. Najviac v Rwande - šesť,
a v Eritrei päť.
RBH uvádza v ročenke aj zoznam 24 uväznených internetových
disidentov. Z nich je 22 v Číne, dvaja v Malajzii.
K 1. januáru 2002 bolo uväznených 11 spolupracovníkov médií.
RBH žiada ich prepustenie. Sedem spolupracovníkov médií väznia
v Barme, štyroch v Nepále.
Organizácia Reportéri bez hraníc venuje osobitnú kapitolu aj
Slovensku. Slovenská tlač je celkovo v pluralitnom a demokratickom
kontexte, konštatuje sa v ročenke. Článok Trestného zákona č.
140/1961 zb., v ktorom sa hovorí o verejnom hanobení prezidenta pre
výkon jeho právomoci alebo vôbec pre jeho činnosť v politickom
živote, v roku 2001 predstavoval jednu z posledných prekážok pre
slobodné informovanie.
Tento článok zákona ešte stále umožňuje represívne postupovať
proti kritike vyjadrenej v tlači proti politickej moci
a administrácii. Stíhanie novinára, ktoré v júni minulého roku začala
kancelária prezidenta republiky Rudolfa Schustera, vyvolalo diskusiu
v parlamente a začatie procesu revízie dotyčného článku zákona.
Parlament 8. novembra odmietol návrh úpravy zákona, keď o tom
rozhodol jeden hlas. Slovensko, krajina kandidujúca na vstup do
Európskej únie, ratifikovalo koncom roku Európsku konvenciu ľudských
práv.
V poľskej Lodži sa začal Svetový kongres Rómov
Lodž 1. mája (TASR) - Svetový kongres Rómov, na ktorom sa zúčastňujú
i zástupcovia organizácií rómskej komunity zo Slovenska, sa dnes
začal v poľskom meste Lodž.
Podľa informácií organizátorov na kongres pricestovalo vyše 100
predstaviteľov najvýznamnejších organizácií Rómov z rôznych štátov
Európy a sveta. Medzi účastníkmi kongresu sú aj reprezentanti
rómskych organizácií zo Slovenskej republiky.
Podujatie pod patronátom Rady Európy potrvá tri dni. Na
programe sú diskusie na rôzne témy. Účastníci sa budú venovať najmä
posúdeniu situácie Rómov v jednotlivých štátoch s dôrazom na zmeny
v zjednocujúcej sa Európe, ako aj otázkam diskriminácie a nápravy
životných i sociálnych podmienok rómskej komunity.
Ďalším významným bodom rokovania Svetového kongresu Rómov je
problematika výplat odškodnenia za krivdy a neprávosti spáchané na
Rómoch v časoch nacistickej Tretej ríše. V Poľsku, ktoré je
hostiteľskou krajinou Svetového kongresu Rómov, žije podľa
oficiálnych štatistík okolo 50.000 občanov rómskeho pôvodu.
